VOLEBNÉ OBVODY V BRATISLAVE PORUŠUJÚ PRINCÍP ROVNOSTI HLASOV

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský podal 29. 1. 2026 na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o hlavnom mes te S lovens kej republiky B ratis lave s Ús tavou S R a Medzinárodným paktom o občians kych a politických právach.

Napadnuté us tanovenie upravuje s pôs ob určovania volebných obvodov a rozdelenia
pos laneckých mandátov v mes ts kom zas tupiteľs tve B ratis lavy. P odľa verejného ochrancu
práv vš ak táto právna úprava systematicky narúša rovnosť aktívneho aj pasívneho
volebného práva obyvateľov hlavného mesta .
Rovnosť volebného práva je základ demokracie
P odľa Ús tavy S R má každý občan právo voliť a byť volený za rovnakých podmienok.
J edným zo základných pilierov demokracie je zás ada „jeden človek – jeden hlas“ , teda
požiadavka, aby mal hlas každého voliča približne rovnakú váhu.„Rovnosť volebného práva nie je abstraktný princíp. Znamená, že každý hlas
má mať porovnateľnú váhu a každý kandidát porovnateľnú šancu uspieť. Ak sa
tieto rozdiely výrazne prehlbujú, ide o porušenie ústavy,“ zdôrazňuje verejný
ochranca práv.
Povinné zastúpenie mestských častí deformuje volebný výsledok
Zákon o hlavnom meste vyžaduje, aby mala každá mestská časť Bratislavy v mestskom
zastupiteľstve aspoň jedného poslanca, bez ohľadu na počet jej obyvateľov. Podľa
ombudsmana táto podmienka znemožňuje vytvorenie volebných obvodov s približne
rovnakým počtom obyvateľov na jeden mandát.
V praxi to znamená, že mestské časti s niekoľkonásobne rozdielnym počtom obyvateľov
majú rovnaké zastúpenie, čo vedie k výrazným rozdielom vo váhe hlasov.

„Záujem na tom, aby mala každá mestská časť ‘svojho’ poslanca, je legitímny.
Nemôže však mať prednosť pred ústavne chráneným právom občanov na
rovné volebné právo,“ uvádza Róbert Dobrovodský, verejný ochranca práv.
Extrémne rozdiely: niekde stačia stovky hlasov, inde tisíce
Verejný ochranca práv vo svojom návrhu poukazuje aj na konkrétne dôsledky aplikácie
zákona v posledných komunálnych voľbách v roku 2022. Analýza ukázala, že rozdiely v
počte obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca mestského zastupiteľstva
dosahovali extrémne hodnoty.
V niektorých volebných obvodoch stačilo na zvolenie poslanca niekoľko stoviek hlasov,
zatiaľ čo v iných neuspeli kandidáti ani so ziskom niekoľkých tisíc hlasov.„Takéto rozdiely znamenajú, že hlas jedného voliča má v Bratislave aj
niekoľkonásobne vyššiu váhu než hlas iného. To je v rozpore so samotnou
podstatou demokratických volieb,“ upozorňuje verejný ochranca práv.
Bratislava vyčnieva negatívne aj v porovnaní s inými mestami
Podľa výsledkov prieskumu verejného ochrancu práv ide o najvýraznejšie porušenia
rovnosti volebného práva spomedzi všetkých miest na Slovensku. Zatiaľ čo v iných
mestách je možné volebnými obvodmi pružnejšie reagovať na demografické zmeny,
Bratislava je viazaná rigidnou zákonnou úpravou.
Zaujímavosťou je, že mesto Košice, ktoré má rovnako mestské časti so samosprávnym
postavením, v minulosti od obdobnej úpravy upustilo a riadi sa všeobecnými pravidlami
volebného zákona.„Príklad Košíc ukazuje, že rešpektovanie rovnosti volebného práva je možné aj
v mestách s mestskými časťami. Súčasná úprava v Bratislave preto nie je
nevyhnutná ani neospravedlniteľná,“ konštatuje verejný ochranca práv Róbert
Dobrovodský.
Demografický vývoj problém ešte prehlbuje
Verejný ochranca práv upozorňuje aj na to, že zákon neumožňuje primerane reagovať na
dlhodobý demografický vývoj, ktorý je v Bratislave výrazne nerovnomerný. Niektoré
mestské časti rastú dynamicky, iné majú dlhodobo nízky počet obyvateľov.„Zakonzervovanie hraníc volebných obvodov bez možnosti zohľadniť vývoj
populácie znamená, že nerovnosť volebného práva sa bude v budúcnosti ešte
zvyšovať,“ varuje verejný ochranca práv.