Študentský protest za našu budúcnosť!

V Bratislave a Žiline sa spojili študentské platformy a hnutia, ktoré vyjadrujú hlboké znepokojenie nad krokmi súčasnej vlády.

Kladú si za ciel zmobilizovať študentov a študentky v každom kúte Slovenska a vytvoriť jednotnú sieť ochotnú organizovať demonštrácie a iné formy protestov. V Bratislave a Žiline o 18:00 zorganizovali prvé protestné akcie.

Iniciatívu nad touto aktivitou preberajú platformy Študentstvo za Otvorenú Kultúru!, Študentská klubovňa v Žiline a nové hnutie Študentský protest.

Na protestoch vystúpili: 

  • Študentstvo za Otvorenú Kultúru! - Linda Várošová 

  • Študentská klubovňa - Michal Lábaj, Lukáš Wallenfels, Jakub Filek, Phillip Angelov 

  • Študentský protest - Ondrej Dzurek, Matilda Pašková, Bianka, Bakošová, Oleg Lysý, Dominik Zurovac 

  • Young Office Žilina - Jae Bačík, Mima Haklová 

  • aktivistka zastupujúca slovenskú mládež na európskej úrovni - Zuzana Hozlárová 

  • Chcem tu zostať! - Erik Kliment

Matilda Pašková z hnutia Študentský protest otvorila bratislavský protest hodnotením súčasného stavu v krajine: “ Mojim kamarátom toto však nestačí. Necítia zodpovednosť alebo lásku ku svojej krajine. A preto radšej pôjdu do Brna. Nečudujem sa im. Odporúčajú nám to naši rodičia, starí rodičia a niekedy aj učitelia. Tu, doma to “nemá zmysel”. Ale to nie je pravda. Veď sme tu, nie? Toto je náš domov.“

Oleg Lysý z hnutia Študentský protest doplnil myšlienku slovami: “Som Slovák a prajem si, aby naši vládni predstavitelia nesympatizovali s vrahom z Moskvy a despotom z Washingtonu D.C. Prajem si, aby Slovensko stálo v prvej línii štátov, ktoré volajú po dodržiavaní medzinárodného práva a požadujú spravodlivosť, na Ukrajine, aj v Gaze. Hanbím sa za našu vládu a za spôsob, akým nadbieha autoritárom. “

Zuzana Hozlárova, aktivistka zastupujúca slovenskú mládež na európskej úrovni, pokračovala svojím vystúpením, v ktorom prízvukovala: “Študenti sú pre túto vládu problém nie preto, že by boli hluční alebo radikálni. Sú problém preto, že sú mimo jej dosahu. Nemajú čo stratiť v systéme, ktorý im aj tak nič neponúka.“ ďalej dodala že “Aj bez ministerských kresiel vieme, že slobodná kultúra, slobodné univerzity a slobodné médiá nie sú hrozbou pre spoločnosť, ale jej základom. Nemusíme mať moc, aby sme vedeli, že kradnutie je kradnutie a klamstvo je klamstvo.“

Erik Kliment z iniciatívy Chcem tu zostať!: “ Mladí ľudia dnes neprotestujú z rozmaru, ale zo zodpovednosti. Nechceme odchádzať zo Slovenska ale chceme tu zostať. No iba v krajine, ktorá si váži vzdelanie, počúva mladých a berie budúcnosť vážne.“

Linda Várošová zo Študentstva za Otvorenú Kultúru! následne vystríhala pred hrozbou legalizovania extrémizmu a potláčania ľudských práv slovami: “ Na Slovensku teraz opäť stojíme pred veľkou výzvou: Byť, či nebyť fašistickým štátom?! Táto otázka je čoraz aktuálnejšia, pretože nie jedna politická strana má v skrini hajlujúcich kostlivcov v hnedých mundúroch. Už dlhšie vnímame, ktorým smerom sa postupne uberáme. Nie je to proeurópske ani proslovenské smerovanie. Vraciame sa opäť do čias, keď si musíme dávať extrémny pozor – nie na extrémistov, ale na slobodný prejav. “ dodáva: “ Za kritiku sa rozdávajú výpovede, trestné oznámenia a za kritické umelecké diela by najradšej narúšali slobodu akademickej pôdy. Tvrdia, že ich zaujíma slovenská kultúra, ale pritom znevažujú štúdium kultúry a najradšej by vzali vysokoškolskú autonómiu do vlastných rúk.“ 

Hnutie Študentský protest sa následne vrátilo s myšlienkou jednoznačného udržania Slovenska v Európskej únií a geopolitického ukotvenia v západnej civilizácií: Vidíme, ako náš premiér oslabuje integritu Európskej únie, do ktorej chceme patriť, a svojou zahraničnou politikou poškodzuje naše najdôležitejšie spojenectvá, v čase geopolitického napätia a vojny v susednom štáte.“

V závere bratislavského protestu prišlo hnutie s verejnou výzvou a prvou požiadavkou: “Nechceme len protestovať, ale aktívne sa podieľať na zmene smerovania štátu. Chceme vyzvať slovenské študentstvo zapojiť sa do protestných iniciatív prostredníctvom online formulárov, ktoré budú dostupné na sociálnych sieťach a rozposielané v dňoch po proteste. Tie umožnia prepojiť jednotlivcov a skupiny v regiónoch a organizovať ich do samostatných buniek. Dúfame, že sa k nám pridá čo najviac študentov a študentiek a prostredníctvom občianskeho tlaku podnietime spoločenskú zmenu.“

“Súčasná vláda nás dostala do dlhu a ústavný zákon jej preto nariaďuje bezodkladne požiadať parlament o vyhlásenie dôvery. Vláda však mesiace prokrastinuje a túto povinnosť odkladá. Naša prvá požiadavka znie preto jasne. Neprokrastinujte a požiadajte Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie dôvery, ako vám ukladá ústava! “

V Žiline v úvode protestu vystúpili Michal Lábaj a Lukáš Wallenfels zo Študentskej klubovne s protestným prejavom smerujúcim proti krátkozrakému politickému populizmu ako nástroju polarizácie spoločnosti: “ Polarizácia je silná zbraň, ktorú politici využívajú, aby si zvýšili preferencie. Namiesto riešenia problémov, ktoré nás ako Slovensko skutočne trápia, využívajú nenávisť, v nás hlboko zakorenenú, aby našli spoločného nepriateľa a so svojimi voličmi proti nemu bojovali. A tak namiesto dosahovovania progresu staviame hrádzu proti progresivizmu, namiesto napredovania stagnujeme. Bežný človek si povie, že MY sme tí dobrí a ONI chcú pre krajinu zle. Lenže ľudia aj politici zabúdajú, že nie je žiadne my a oni. Sme len my, Slováci, a všetci sa chceme mať na Slovensku lepšie.“
“V mene študentov chceme dať spoločnosti najavo, že študenti sa už nechcú ďalej len nečinne prizerať na rozklad demokracie. Nechať si skákať po hlave premiérom Slovenskej republiky ktorí nás posiela bojovať na Ukrajinu. Prizerať sa na to ako tisíce študentov odchádzajú študovať do zahraničia kvôli nefunkčnému školskému systému a kvôli súčasnej politickej situácii sa už na Slovensko po vyštudovaní nechcú vrátiť späť.“
Aj Phillip Angelov zo Študentskej klubovne poukazoval na polarizáciu spoločnosti a jasne odmietol nezodpovednosť súčasnej vlády : “Postaviť sa na námestie ale nestačí. Komentáre na internete tiež nie. Žiadajte obhajobu všetkého, čo sa vám nepozdáva. Verejne, cez oficiálne kanály, každým možným spôsobom ich núťte k zodpovednosti.“