NÁROK NA DÁVKU V NEZAMESTNANOSTI PO NÁVRATE Z PRÁCE V INOM ČLENSKOM ŠTÁTE EÚ

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský sa vo svojej činnosti opakovane stretáva s podnetmi smerujúcimi proti Sociálnej poisťovni, ktoré sa týkajú nevyplatenia dávky v nezamestnanosti osobám po návrate z dlhodobej práce v zahraničí.

Jedným z takýchto prípadov bol aj podnet podávateľa, ktorý pracoval niekoľko rokov v
inom členskom štáte Európskej únie a po návrate na Slovensko požiadal o dávku v
nezamestnanosti.
Sociálna poisťovňa konala správne
Sociálna poisťovňa jeho nárok na dávku zamietla. Verejný ochranca práv po preskúmaní
veci skonštatoval, že postup Sociálnej poisťovne bol v súlade so zákonom o sociálnom
poistení, ako aj s koordinačnými nariadeniami Európskej únie v oblasti sociálneho
zabezpečenia.
Dôvodom zamietnutia žiadosti bolo, že podávateľ nezískal na území Slovenskej republiky
žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti a zároveň si na území Slovenskej republiky
nezachoval bydlisko.
Slovenská právna úprava
Slovenská legislatíva stanovuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti je podmienený
získaním obdobia poistenia v nezamestnanosti v Slovenskej republike v trvaní najmenej
dvoch rokov z posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o
zamestnanie. Koordinačné nariadenia Európskej únie umožňujú započítať obdobia
poistenia získané v zahraničí len v prípade, ak si osoba na území Slovenskej republiky
zachovala bydlisko.

Pojem bydlisko však nemožno zamieňať s trvalým pobytom. Podľa európskej legislatívy
ide o miesto, v ktorom má osoba centrum svojich záujmov. Pri jeho posudzovaní sa
zohľadňujú najmä rodinné väzby, dĺžka a trvalosť pobytu v zahraničí, bytová situácia,
vykonávanie nezárobkovej činnosti či miesto zdaňovania príjmov. Judikatúra slovenských
súdov zároveň potvrdzuje, že menej významnými skutočnosťami sú napríklad vlastníctvo
bankového účtu alebo využívanie služieb mobilného operátora.
„Skúsenosti z vybavovania podnetov poukazujú na to, že mnohí občania si
neuvedomujú, že nárok na dávku v nezamestnanosti sa spravidla uplatňuje v štáte
posledného zamestnania. Uplatnenie tohto nároku v inom členskom štáte, napríklad
na Slovensku, predstavuje len výnimočnú možnosť, ktorá je viazaná na zachovanie
bydliska, teda centra životných záujmov, v inom členskom štáte, než je štát výkonu
posledného zamestnania,“ uviedol verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
Tzv. cezhraniční pracovníci
Verejný ochranca práv zároveň informuje, že okrem vyššie spomenutej výnimky
z uplatnenia dávky v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania, sa obdobný
postup uplatňuje aj v prípade tzv. cezhraničných pracovníkov.
Podľa koordinačných nariadení je cezhraničným pracovníkom každá osoba, ktorá
vykonáva činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom
štáte a ktorá má bydlisko v inom členskom štáte, do ktorého sa vracia spravidla denne
alebo aspoň raz za týždeň.
Verejný ochranca práv v tejto súvislosti upozorňuje, že osoby, ktoré nie sú cezhraničnými
pracovníkmi alebo si nezachovali bydlisko na Slovensku, by mali pred ukončením
dlhodobej práce v inom členskom štáte Európskej únie požiadať o dávku v
nezamestnanosti v tom členskom štáte, v ktorom pracovali a platili poistné.
Žiadosť o export dávky
Následne môžu požiadať o export dávky na územie Slovenskej republiky podľa článku
64 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004, pričom musia splniť
podmienku predchádzajúcej evidencie ako osoby hľadajúcej zamestnanie v danom
členskom štáte a byť k dispozícii službám zamestnanosti tohto členského štátu najmenej
po dobu štyroch týždňov.
„Považujem za dôležité, aby občania mali včasné a presné informácie o
podmienkach uplatňovania nároku na dávku v nezamestnanosti v cezhraničných
situáciách, a to najmä ešte pred návratom zo zahraničia,“ uzatvára verejný ochranca
práv.