EXISTUJÚ SYSTÉMOVÉ PROBLÉMY DONUCOVACÍCH PROSTRIEDKOV

Európsky súd pre ľudské práva povolil verejnému ochrancovi práv Róbertovi Dobrovodskému, ako tretej strane, vstup do konania v prípade Miko a Jano proti Slovensku.

Tento prípad sa týka policajného zásahu v obci Milhosť z roku 2023, pri ktorom
podľa zistení Kancelárie verejného ochrancu práv došlo k závažným porušeniam
základných práv a slobôd, vrátane práv maloletých.
„Účasť našej Kancelárie, ako tretej strany, pred Európskym súdom pre ľudské
práva považujem za mimoriadne dôležitú. Umožní nám to poskytnúť súdu nezávislý
pohľad na ľudskoprávne otázky, ktoré tento prípad vyvoláva. Zároveň je to
príležitosť, aby Slovenská republika získala cennú spätnú väzbu na stav ochrany
ľudských práv u nás,“ uviedol verejný ochranca práv.
Podnet na prešetrenie zásahu v Milhosti podali obyvatelia obce spolu s Európskym
centrom pre práva Rómov. Namietali postup príslušníkov Obvodného oddelenia
Policajného zboru v Čani a Pohotovostnej motorizovanej jednotky Policajného zboru
Košice, ktorí pri zásahu použili donucovacie prostriedky voči viacerým obyvateľom,
vrátane maloletých.
Z vykonaného šetrenia vyplynulo, že zásah polície nebol voči niektorým osobám
primeraný a spôsob, akým bol realizovaný, vyvoláva vážne pochybnosti o dodržiavaní
práva na ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním podľa článku 3
Európskeho dohovoru o ľudských právach.
Zvlášť závažné je, že počas zásahu bol jeden maloletý obmedzený donucovacími
prostriedkami a záznamy o tomto postupe obsahovali viaceré nedostatky.

Systémové problémy donucovacích prostriedkov
V podaní pred Európskym súdom pre ľudské práva verejný ochranca práv zdôraznil, že
zásah v Milhosti nie je ojedinelým incidentom, ale odhaľuje systémové problémy, na ktoré
upozornil už vo svojej mimoriadnej správe z tohto roku. Medzi tieto nedostatky patria:
● nedostatočné alebo chýbajúce záznamy o použití donucovacích prostriedkov,
● absencia individuálneho posúdenia ich nevyhnutnosti a trvania,
● prípady, keď zadržaným osobám nebola poskytnutá lekárska pomoc, hoci o ňu
žiadali,
● zranenia, ktorých pôvod polícia nedokázala dôveryhodne vysvetliť.
Slovenský zákon je laxnejší pri použití sily ako európsky štandard
Verejný ochranca práv upozornil aj na rozdielnu právnu úpravu medzi slovenským
zákonom o Policajnom zbore a štandardmi Dohovoru. Kým slovenská legislatíva umožňuje
použitie sily, pokiaľ nie je „zjavne neprimeraná nebezpečnosti útoku, ktorý odvracia“,
judikatúra ESĽP vyžaduje, aby každé použitie sily bolo striktne nevyhnutné a primerané
sledovanému cieľu. Tento rozdiel podľa ombudsmana vytvára právnu medzeru, ktorá
môže viesť k tolerovaniu neprimeraných zásahov.
Úrad inšpekčnej služby a jeho nezávislosť
Verejný ochranca práv sa v stanovisku vyjadril aj k systému vyšetrovania policajného
násilia. Úrad inšpekčnej služby je stále organizačne podriadený Ministerstvu vnútra, čo
vzbudzuje pochybnosti o jeho nezávislosti a schopnosti viesť účinné a nestranné
vyšetrovania. Už od prípadu v Moldave nad Bodvou v roku 2013 verejní ochrancovia práv
opakovane upozorňujú, že Slovensko stále nevytvorilo nezávislý orgán pre vyšetrovanie
policajného násilia.
„Európsky súd pre ľudské práva má v tomto prípade jedinečnú možnosť preskúmať
nielen konkrétne okolnosti zásahu, ale aj to, či systémové opatrenia na Slovensku
poskytujú dostatočnú ochranu pred porušovaním ľudských práv. Vnímam našu
účasť ako záväzok voči občanom, ktorí musia mať istotu, že ich dôstojnosť a práva
budú vždy chránené,“ uzavrel verejný ochranca práv.