VÝNIMOČNÝ ALEBO NÚDZOVÝ STAV MÁ DOPADY NA ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY
Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský včera doručil ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky, ako aj poslancom a poslankyniam Národnej rady Slovenskej republiky list.
Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský včera doručil ministrovi spravodlivosti
Slovenskej republiky, ako aj poslancom a poslankyniam Národnej rady Slovenskej
republiky list, aby zvážili doplnenie novely zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov o znenie ustanovenia § 189, ktorým by sa rozšíril okruh aktívne legitimovaných
subjektov na začatie konania o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo
núdzového stavu aj o verejného ochrancu práv. Dnes tento návrh môže podať najmenej
pätina poslancov národnej rady, vláda a generálny prokurátor.
„V čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu exekutíva koncentruje decízne
oprávnenia s možnými závažnými dopadmi na základné práva a slobody
jednotlivcov. Už moja predchodkyňa upozorňovala na potrebu rozšírenia
kompetencií verejného ochrancu práv o možnosť obrátiť sa na Ústavný súd
Slovenskej republiky, aby ten preskúmal súladnosť vyhlásenia výnimočného stavu
alebo núdzového stavu s Ústavou Slovenskej republiky.“ pripomína Róbert
Dobrovodský, verejný ochranca práv.
Poučenie z časov pandémie COVID-19
Keďže verejný ochranca práv nemal možnosť obrátiť sa v tejto otázke na Ústavný súd
Slovenskej republiky, počas pandémie COVID-19 sa on a jeho predchodkyňa mohli
venovať preskúmavaniu pandemických rozhodnutí len v medziach zákona o verejnom
ochrancovi práv. Narážali však na očakávateľný problém – i v prípade konštatovania
porušenia základných práv a slobôd mali príslušné orgány verejnej správy rezistentný
postoj k prijatiu navrhnutých opatrení a k prípadnej zmene napadnutých rozhodnutí.
Verejný ochrancu práv svoje oprávnenia vždy využíval a využíva racionálne. Zostáva preto
otázkou, či by ústavný súd nekonštatoval aj protiústavnosť ďalších legislatívnych aktov
vydaných v období krízovej situácie v prípade, ak by sa naň verejný ochranca práv mohol
obrátiť.
Podpora zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
Na význam priznania aktívnej legitimácie verejnému ochrancovi práv na podanie
poukázala aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Tá v rámci medzirezortného
pripomienkového konania k návrhu zákona predložila zásadnú pripomienku, ktorou
navrhovala doplniť verejného ochrancu práv medzi subjekty oprávnené na podanie
zmieneného návrhu. Okrem iného vo svojej pripomienke uviedla, že „k efektívnej a
komplexnej garancii ľudských práv a slobôd nepostačuje len oprávnenie verejného
ochrancu práv podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré verejný ochranca
práv aj v prípade pandémie COVID-19 úspešne využíval, ale dôležitým oprávnením je aj
posúdiť ústavnosť vyhlásenia výnimočného stavu alebo núdzového stavu významnou
mierou obmedzujúcim práva a slobody dotknutých subjektov.“
Na zmenu zákona nie je potrebná ústavná väčšina
Na zmenu zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o znenie ustanovenia nie je
potrebná ústavná väčšina parlamentu.
Existuje preto príležitosť, aby v druhom čítaní na októbrovej schôdzi poslanci a poslankyne
prijali zmenu, ktorú navrhuje verejný ochranca práv.
„Som pevne presvedčený, že inštitucionálny systém ochrany základných práv a
slobôd, ktorý štát stavia na ochranu svojich obyvateľov, by mal byť v krízových
situáciách silnejší, nie oslabený. Mnou navrhované doplnenie právnej úpravy
napomôže k posilneniu ochrany práv a slobôd obyvateľov Slovenskej republiky v
krízovej situácii. Predstavuje tiež symbolické „poučenie sa“ z nedostatkov, ktoré
sme počas pandémie COVID-19 ja, alebo moja predchodkyňa, identifikovali. Prijatie
právnej úpravy nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, nevyžaduje si
dodatočné finančné krytie a zároveň posilní ľudskoprávne garancie Slovenskej
republiky“ uzatvára Róbert Dobrovodský.