OBRÁTIL SOM SA NA ÚSTAVNÝ SÚD SLOVENSKEJ REPUBLIKY VO VECI ZÁKONA O ROZSAHU A PODMIENKACH ÚHRADY LIE

PRÁVNA ÚPRAVA POSTUPU ZDRAVOTNÝCH POISŤOVNÍ PRI SCHVAĽOVANÍ ÚHRADY LIEKU NA VÝNIMKU JE ĽUDSKOPRÁVNE A ÚSTAVNOPRÁVNE NEUDRŽATEĽNÁ

Verejný ochranca práv, Róbert Dobrovodský, dňa 14. mája 2025 doručil Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. Podanie sa týka zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozsahu a podmienkach úhrady liekov “). Verejný ochranca práv napadol vybrané ustanovenia, ktoré považuje ľudskoprávne a ústavnoprávne za neudržateľné a ktoré sa týkajú postupu zdravotných poisťovní pri schvaľovaní úhrady lieku na výnimku.

Dôvodom podania je presvedčenie verejného ochrancu práv, že napadnuté ustanovenia sú v rozpore s vybranými článkami Ústavy Slovenskej republiky, Medzinárodného paktu OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny. „Jednou z mojich priorít výkonu mandátu verejného ochrancu práv je spravodlivý prístup k sociálnym právam a k naplneniu práva na ochranu zdravia. Preto som ešte v januári tohto roka avizoval zámer bližšie analyzovať právnu úpravu súvisiacu s rozhodovaním zdravotných poisťovní pri rozhodovaní o úhrade lieku na výnimku.“ vysvetľuje Róbert Dobrovodský, verejný ochranca práv. Nerovnosť v prístupe k základnému právu na bezplatnú zdravotnú starostlivosť V analýze Kancelárie verejného ochrancu práv bol identifikovaný systémový problém, ktorý zásadne narúša rovnosť prístupu poistencov k základnému právu na bezplatnú zdravotnú starostlivosť v systéme verejného zdravotného poistenia. Interné predpisy zdravotných poisťovní nesmú nahrádzať zákon „Prístup k úhrade bezplatnej zdravotnej starostlivosti závisí od internej metodiky zdravotnej poisťovne, čo v praxi vedie k situáciám, kedy poistenci s rovnakou diagnózou, rovnakými medicínskymi indikáciami a rovnakými klinickými potrebami majú zásadne odlišný prístup k úhrade lieku na výnimku.“ vysvetľuje verejný ochranca práv.

Verejný ochranca práv v podaní na Ústavný súd Slovenskej republiky pripomína, že medze základných práv a slobôd môže upraviť len zákon. Podzákonné normy alebo interné predpisy zdravotných poisťovní nemôžu nahrádzať zákonné pravidlá pre uplatnenie základného práva. Výdavkový strop ako byrokratický filter nešetriaci podstatu základného práva Objem finančných prostriedkov vyhradených na úhradu liekov na výnimku je aktuálne obmedzený výdavkovým stropom. Výdavkový strop však právna úprava dovoľuje uplatňovať len rýdzo byrokraticky – bez možnosti individuálneho zohľadnenia medicínskych potrieb poistenca. Po vyčerpaní vyhradeného limitu na daný rozpočtový rok nie je možné poskytnúť úhradu lieku na výnimku ani v medicínsky odôvodnených prípadoch. Takýto prístup, ktorý nie je postavený na odbornej evaluácii, ale na čisto kvantitatívnych rozpočtových limitoch, nereflektuje pluralitu ústavne chránených hodnôt a predstavuje obmedzenie zasahujúce do samotnej podstaty základného práva.