Európska únia presadzuje dekarbonizáciu cez masívnu podporu obnoviteľných zdrojov, modernizáciu sietí a inovácie v energetike. Z pohľadu priemyslu však nerozhoduje len objem peňazí, ale schopnosť krajín premeniť eurofondy a nové pravidlá na reálne megawatty, rýchle pripojenia a nižšie náklady. 

Transformácia automobilového priemyslu je v Európe v skutočnosti len viditeľnou časťou hlbšej zmeny, ktorá prebieha v celej ekonomike. Elektrifikácia dopravy znamená presun spotreby energie z ropy do elektriny a zároveň vytvára tlak na stabilitu sústavy, ceny a dostupnosť bezemisných zdrojov. 

Ak má byť elektromobilita skutočne dekarbonizačným riešením, musí byť napájaná elektrinou s nízkou uhlíkovou stopou. To v európskych podmienkach nevyhnutne znamená kombináciu jadrovej energie, obnoviteľných zdrojov a rýchlej modernizácie sietí a flexibility sústavy.

Práve cena energie sa po invázii Ruska na Ukrajinu stala jednou z kľúčových premenných konkurencieschopnosti. Eurostat ukazuje, že priemerná cena elektriny pre domácnosti v EÚ bez daní a poplatkov prudko rástla v roku 2022 a vrcholila v prvej polovici 2023 na úrovni 0,2385 eura za kWh. Následne síce poklesla, no zostala nad úrovňami spred krízy, čo sa premieta do správania investorov aj do nákladových štruktúr firiem. 

Európska komisia pritom krízu riešila sériou mimoriadnych opatrení, vrátane regulácií na tlmenie cien a posilnenie solidarity pri zabezpečovaní dodávok, čo podčiarkuje, aké systémové riziko energia pre ekonomiku predstavuje.

V takomto prostredí je logické, že energeticky náročné odvetvia – a autoprůmysel medzi nimi – tlačia na dvojitý cieľ: dekarbonizáciu, ale súčasne aj znižovanie nákladov a zvyšovanie kapacít. Inak sa zelená transformácia môže premeniť na deindustrializáciu, teda odchod výroby mimo EÚ. To platí obzvlášť pre batériový hodnotový reťazec, kde investori pri výbere lokality sledujú nielen dotácie a pracovnú silu, ale predovšetkým cenu elektriny, kapacitné rezervy a čas potrebný na pripojenie a povolenia. Európska reakcia na tento tlak sa okrem energetických opatrení čoraz viac opiera aj o priemyselnú politiku, napríklad Net-Zero Industry Act, ktorý má zlepšiť podmienky pre investície do „čistých“ technológií a urýchliť povoľovanie strategických projektov.

Slovensko je v tomto príbehu špecifické. Krajina je jedným z najviac automobilovo orientovaných štátov v Európe – dlhodobo patrí medzi svetových lídrov v produkcii áut na obyvateľa a automobilová výroba tvorí chrbticu exportu a priemyselnej produkcie. Preto je energetická stratégia pre Slovensko viac než environmentálna agenda: je to otázka udržania rastu, pracovných miest a investičnej atraktivity. Zároveň má Slovensko v európskom kontexte jednu výhodu – silnú jadrovú bázu. Tretí blok Mochoviec sa pripojil do siete začiatkom roku 2023 a do komerčnej prevádzky vstúpil v októbri 2023; podľa Slovenských elektrární má jednotka pri štarte inštalovaný výkon 471 MW a môže pokrývať približne 13 % spotreby elektriny na Slovensku. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) v hodnotení energetickej politiky Slovenska uvádza, že po dobudovaní ďalšieho bloku v Mochovciach sa Slovensko môže stať čistým exportérom elektriny, čo by v prípade rozumnej cenovej a regulačnej politiky mohlo zlepšiť pozíciu pri lákaní priemyselných investícií.

No jadro samo o sebe nestačí. Ak má byť elektrina pre priemysel lacná a stabilná, potrebné sú tri veci: predvídateľné trhové pravidlá, rýchle povoľovanie nových zdrojov a investície do prenosu a distribúcie. EÚ po skúsenosti s extrémnou volatilitou prijala reformu dizajnu trhu s elektrinou v máji 2024. Reformný balík zachoval princíp marginálneho oceňovania na krátkodobom trhu, no posilnil dlhodobé nástroje, ktoré majú znižovať cenové výkyvy a dávať investorom istotu – typicky kontrakty na rozdiel (CfD) a dlhodobé zmluvy typu PPA. Pre priemysel je to dôležité, lebo stabilnejšie dlhodobé ceny a jasnejšie investičné signály znižujú rizikovú prirážku v nákladoch kapitálu. Pri projektoch ako gigafabriky či veľké výrobné závody často práve cena kapitálu rozhoduje, či sa investícia „uzavrie“ v Európe alebo odíde do regiónov s lacnejšou energiou a jednoduchšou administratívou.

Slovenský aspekt sa ukazuje aj na tom, že batériové projekty už vznikajú a budú ešte citlivejšie na energetiku a siete. Skupina GIB (projekt v Šuranoch v rámci Šurany Battery Hub) oznámila plán na „advanced gigafactory“ s cieľovou kapacitou až do 60 GWh, pričom prvá fáza má mať 20 GWh a komerčnú prevádzku v roku 2026; projekt má zamestnať viac než tisíc ľudí. Takéto investície zvyšujú lokálny dopyt po elektrine, ale zároveň vytvárajú tlak na pripojiteľnosť, dostupnosť kapacít v distribúcii a rýchlosť povoľovacích procesov. Ak sa povoľovanie obnoviteľných zdrojov, posilňovanie sietí a budovanie flexibilných zdrojov (akumulácia, riadenie spotreby, záložné kapacity) nebude hýbať rýchlo, priemyselné projekty začnú narážať na technické limity aj na rast regulovaných poplatkov.

Čítajte aj: 

Meta a kyberútok na české médium: účtované falošné „reklamy“, blokácia účtu a potom ticho

Prečo musí bitcoin klesnúť ešte o ďalších 20 %, aby vôbec stál za pozornosť

Európa má nápady, no chýbajú jej „peniaze na rast“. Ako odomknúť kapitál pre inovácie – a čo z toho vyplýva pre Slovensko

Z toho vyplýva aj jadro ekonomickej dilemy: dekarbonizácia musí byť navrhnutá tak, aby znižovala dlhodobé systémové náklady, nie aby ich posúvala do regulovaných taríf a následne zvyšovala náklady priemyslu. V praxi to znamená prehodnotiť štruktúru prenosových a distribučných poplatkov tak, aby motivovala efektívne využívanie siete, podporovala flexibilitu a transparentne rozdeľovala náklady modernizácie. Bez tohto kroku sa môže stať, že síce pribudnú nové zdroje, ale koncové ceny budú naďalej brzdiť investície.

Osobitnou kapitolou je plyn a jeho prepojenie s cenou elektriny. Kríza ukázala slabinu európskeho modelu, kde špičkovú cenu elektriny často určuje práve drahý plyn. Aj preto je tlak na reformy trhov s plynom a elektrinou spojený s ambíciou tlmiť prenos cenových šokov do celej ekonomiky. Tu sa otvára priestor aj pre obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny. Európska komisia napríklad explicitne stanovila cieľ zvýšiť produkciu biomethánu na 35 miliárd kubických metrov ročne do roku 2030 a odhadla investičnú potrebu v objeme približne 37 miliárd eur. V kombinácii s rozvojom vodíka to nie je len klimatická agenda, ale aj poistka pre priemysel a teplárenstvo v situáciách, keď elektrifikácia nie je okamžite možná alebo keď sú potrebné sezónne zásobníky energie.

Pri pohľade dopredu sa jadrová energetika bude v strednej Európe pravdepodobne posilňovať. Slovensko okrem dobudovania Mochoviec diskutuje aj ďalší veľký jadrový projekt v Jaslovských Bohuniciach; medzinárodné agentúrne správy uvádzajú, že sa pripravuje rámec spolupráce s Westinghouse na novej jednotke s výkonom okolo 1 250 MW s horizontom prevádzky okolo roku 2040, pri odhadoch investície v jednotkách až desiatkach miliárd eur. Z ekonomického pohľadu je podstatné, aby sa takéto projekty hodnotili nielen cez CAPEX, ale aj cez schopnosť stabilizovať ceny elektriny, podporiť sieť v časoch nízkej výroby z OZE a znížiť potrebu dovozu fosílnych palív. Zároveň však jadro nemá byť alibi na spomalenie obnoviteľných zdrojov: najlacnejšia energia je tá, ktorá sa nemusí vyrobiť, a preto do rovnice patrí aj energetická efektívnosť, vrátane verejných zariadení ako nemocnice či sociálne služby, ktoré v mnohých krajinách stále predstavujú podinvestovanú oblasť modernizácie.

Kľúčový záver pre Slovensko aj EÚ je jednoduchý: energetická politika sa stala priemyselnou politikou. Ak sa podarí skrátiť povoľovacie konania pre obnoviteľné zdroje a sieťové stavby, nastaviť trhové pravidlá tak, aby priemysel vedel dlhodobo fixovať cenu elektriny, a zároveň udržať jadrovú kapacitu ako stabilný pilier, stredná Európa môže z elektromobility profitovať. Ak sa však transformácia zredukuje na formálne plnenie cieľov bez dôrazu na náklady a kapacity, výsledkom budú drahé energie, rast regulovaných poplatkov a presun batériových aj automobilových investícií do regiónov, ktoré budú vedieť ponúknuť jednoduchšiu cestu k lacnej bezemisnej elektrine.

Tomáš Lemešani

Všetky články autora aj s bonusmi nájdete na jeho Substack

Ak považujete texty Biztweetu za prínosné, venujte akýkoľvek dar na:

Číslo účtu: 1027300577/5500
IBAN: CZ1455000000001027300577
BIC/SWIFT: RZBCCZPP

Independent Media Publishing s.r.o. - Analýza, Case study, Policy paper

Pre konzultáciu a objednávku služieb píšte na kontakt@businesspr.eu, alebo independencetl@protonmail.com