Sieť think-tankov EPICENTER upozorňuje, že európska slabina spočíva nie v nedostatku know-how, ale nedostatku „trpezlivého“ kapitálu a nevyhovujúcich pravidlách pre škálovanie firiem naprieč členskými štátmi.

Prečo sa inovácie v EÚ často „predajú“ skôr, než vyrastú

Na trhu EÚ vzniká množstvo technologických riešení – no výnosy z ich rastu sa často realizujú mimo Európy. Mechanizmus je pritom jednoduchý: ak firma v neskorších fázach (growth, late-stage) nenájde dostatok kapitálu doma, siaha po investoroch a burzových trhoch, ktoré sú hlbšie, likvidnejšie a majú jasnejší „exit“ príbeh.

EPICENTER v tejto súvislosti opakovane poukazuje na poddimenzované kapitálové trhy a slabé prepojenie dlhodobých úspor na financovanie firiem. V správe o európskych technologických lídroch sa uvádza aj konkrétny rozmer problému: najväčšia európska burza Euronext je podľa porovnania výrazne menšia než americké trhy a tým pádom ponúka horšie podmienky pre „škálovateľné“ technologické firmy.

Jedna z najostrejších téz EPICENTER je, že Európa netrpí len nedostatkom úspor, ale najmä tým, ako sú úspory štruktúrované. V blogu o „nevyužitých úsporách“ sa uvádza, že významná časť úspor Európanov ostáva v bankových vkladoch, namiesto toho, aby sa prelievala do produktívnych investícií – vrátane inovácií.

Tu prichádza do hry dôchodkový systém: v krajinách, kde fungujú silnejšie kapitalizačné piliere, má ekonomika prirodzene viac dlhodobého kapitálu ochotného znášať volatilitu akcií a financovať rast. V správe EPICENTER sa zároveň uvádza, že v EÚ sú dôchodkové fondy (s výnimkami najmä v severských krajinách a v Holandsku) relatívne „podvyvinuté“ a v porovnaní s priemerom OECD existuje veľký deficit dlhodobých úspor.

Pointa pre inovácie: bez dlhodobých investorov (pension funds, poisťovne, veľké fondy) je ťažké financovať nielen vznik startupov, ale hlavne ich cestu k veľkosti, pri ktorej vznikajú globálni šampióni.

„28. režim“: jednotná európska právna schránka ako infraštruktúra rastu

Druhý pilier argumentácie je právny. EPICENTER v decembri 2025 analyzuje návrh tzv. „28. režimu“ – dobrovoľného európskeho korporátneho rámca, ktorý by mal znížiť fragmentáciu pravidiel medzi 27 národnými režimami. Cieľom je zrýchliť zakladanie firiem, zjednodušiť governance a znížiť právnu neistotu pri expanzii do ďalších krajín.

Z pohľadu európskej politiky nejde o okrajový nápad: briefing European Parliament (EPRS) vyslovene opisuje „28. režim“ ako potenciálny rámec, ktorý môže pokrývať firmu „od narodenia po zánik“ a uvádza, že pripravovaný návrh má cieliť najmä na inovatívne firmy, pričom sa uvažuje aj o znižovaní nákladov zlyhania (vrátane oblastí ako insolvencia, pracovné či daňové pravidlá).

Prečo je to podstatné pre financovanie? Investorom (najmä zahraničným) sa jednoduchšie investuje do firiem s predvídateľným právnym režimom, štandardizovanými dokumentmi a jasným procesom pri fúziách, presunoch sídla či ukončení podnikania. Právna „schránka“ je preto v praxi kapitálová infraštruktúra.

Kapitálové trhy: bez likvidity niet veľkých technologických IPO

Tretí pilier je „hard finance“: väčšia hĺbka a likvidita európskych trhov pre rastové firmy. V správe EPICENTER o digitálnom líderstve sa argumentuje, že Európa nehrá len o regulácie, ale aj o schopnosť vytvárať veľké a likvidné trhy, ktoré dokážu absorbovať technologické emisie akcií a udržať firmy doma.

Tu sa prirodzene dopĺňa aj „pension angle“: ak dôchodkové fondy držia väčší podiel akcií a správajú sa ako dlhodobý investor, zvyšuje to stabilnú domácu bázu kapitálu pre burzu aj súkromné fondy. EPICENTER uvádza aj širší kontext poddimenzovaných úspor a slabšieho akciového financovania v Európe.

Slovenský rozmer: malá otvorená ekonomika potrebuje pravidlá aj kapitál „na mieste“

Pre Slovensko je tento problém dvojnásobne citlivý. Malé ekonomiky zvyčajne nemajú masívne domáce kapitálové trhy a pri financovaní rastu sa spoliehajú na kombináciu: zahraničný kapitál + regionálne fondy + dobré pravidlá pre expanziu.

Čítajte aj:

Regulačný „overload“ v EÚ brzdí konkurencieschopnosť: Slovensko by malo vystaviť stopku goldplatingu a požadovať predvídateľné pravidlá

Kritické suroviny ako test konkurencieschopnosti: Slovensko medzi recykláciou, diverzifikáciou a novými kapacitami

Energetika ako predpoklad transformácie: Slovensko potrebuje lacnejšiu elektrinu, rýchlejšie povolenia a silnejšie siete

EPICENTER však pripomína aj politickú realitu regiónu: viacero krajín vrátane Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a aj Slovenska v minulosti umožnilo obmedzenie/oslabenie kapitalizačného sporenia v dôchodkovom systéme, čím sa dlhodobý investičný kapitál z trhu skôr sťahoval než posilňoval.

Z toho vyplývajú dve praktické implikácie:

1. Stabilita pravidiel je kapitál. Ak štát často mení parametre sporenia, znižuje sa ochota budovať veľké dlhodobé fondy – a tie sú pritom prirodzeným motorom financovania inovácií.
   
   
2. CEE potrebuje európske riešenia viac než veľké štáty. Jednotný „28. režim“ by mohol znížiť nevýhodu, ktorú malé jurisdikcie majú pri lákaní investorov: namiesto „lokálnej výnimky“ by firma fungovala v rozpoznateľnom európskom rámci.
   
   

Pozoruhodné je aj to, že k autorom EPICENTER materiálov v tejto oblasti patrí aj Radovan Ďurana (Slovensko), čo naznačuje, že problém nie je „západoeurópska akademická debata“, ale téma s priamym dopadom na ekonomiky strednej Európy.

Čo by bolo „minimum účinnosti“: tri merateľné testy

Ak sa majú návrhy premeniť na reálny posun, dá sa to sledovať na troch jednoduchých indikátoroch:

• Viac dlhodobých úspor v investičných produktoch (menej „idle savings“ v bežných vkladoch, viac fondov schopných investovať do akcií a venture/growth).
  
  
• Jednoduchší cezhraničný životný cyklus firmy (zakladanie, expanzia, fúzie, prípadne zánik) cez európsky režim, ktorý je naozaj jednoduchší než národné alternatívy.
  
  
• Silnejšie európske exit trhy (viac likvidity a atraktivity pre technologické IPO, aby „európske príbehy“ nemuseli končiť primárne na amerických trhoch).
  
  

Inovačná politika nie je len o grantoch, ale o finančnej architektúre

EPICENTER posúva diskusiu o inováciách z roviny „podporme výskum“ do roviny „postavme finančnú infraštruktúru“. To znamená mobilizovať dlhodobé úspory (najmä cez dôchodkové piliere), prepojiť ich s kapitálovým trhom a súčasne znížiť právne trenie pri raste firiem cez hranice – vrátane myšlienky „28. režimu“.

Pre Slovensko je to praktická agenda: ak chceme, aby domáce inovácie nekončili len ako lacno odkúpené riešenia, potrebujeme stabilné pravidlá, viac dlhodobého kapitálu a európsky rámec, v ktorom sa dá rásť rýchlo a predvídateľne.

Tomáš Lemešani

Všetky články autora aj s bonusmi nájdete na jeho Substack

Ak považujete texty Biztweetu za prínosné, venujte akýkoľvek dar na:

Číslo účtu: 1027300577/5500
IBAN: CZ1455000000001027300577
BIC/SWIFT: RZBCCZPP

Independent Media Publishing s.r.o. - Analýza, Case study, Policy paper

Pre konzultáciu a objednávku služieb píšte na kontakt@businesspr.eu, alebo independencetl@protonmail.com