Výsledkom sú vyššie administratívne náklady, slabšia predvídateľnosť podnikania a nižšia schopnosť firiem investovať, inovovať a konkurovať globálnym hráčom. 

Európska ekonomika vstupuje do obdobia tvrdšej globálnej konkurencie, v ktorom rozhoduje rýchlosť inovácie, kapitálová sila, produktivita a schopnosť škálovať podnikanie naprieč trhmi. V tomto prostredí sa regulačné nastavenie stáva nielen nástrojom ochrany spotrebiteľa či životného prostredia, ale aj faktorom konkurencieschopnosti. Ak je regulačný rámec nadmerný, neprehľadný alebo nestabilný, prestáva byť „pravidlom hry“ a mení sa na nákladovú bariéru.

Slovensko, ako malá otvorená ekonomika napojená na priemyselné a dodávateľské reťazce EÚ, je na túto dynamiku mimoriadne citlivé. V praxi platí jednoduchá rovnica: čím viac času a peňazí firmy vynakladajú na compliance, výkazníctvo, interpretáciu predpisov a administratívu, tým menej zdrojov ostáva na vývoj, digitalizáciu, expanziu a zvyšovanie miezd.

Regulácia nie je problém sama o sebe. Problémom je jej množstvo, komplikovanosť a nepredvídateľnosť

Základná kritika podnikateľského sektora sa netýka iba „toho, že existujú pravidlá“. Týka sa najmä:

• prílišného objemu povinností, ktoré sa kumulujú naprieč oblasťami (daňové, pracovnoprávne, environmentálne, sektorové),
  
• komplexnosti a interpretovateľnosti – firmy často potrebujú externé právne a poradenské kapacity len na pochopenie, čo presne majú robiť,
  
• častej zmenovosti – pravidlá sa menia rýchlejšie, než sa stihnú zaviazať do interných procesov,
  
• nejasného harmonogramu tvorby regulácií – legislatívne zmeny prichádzajú s krátkymi prechodnými obdobiami a bez dostatočného testovania dopadov.
  

V dôsledku toho rastú administratívne, byrokratické a časové náklady. Tie sú pritom regresívne: najviac zaťažujú malé a stredné firmy, ktoré nemajú vlastné právne oddelenia a compliance tímy. Z makro pohľadu to znižuje dynamiku trhu, brzdí vznik nových firiem a zhoršuje schopnosť existujúcich podnikov rásť.

Bariéra voči globálnej konkurencii: keď compliance vytláča investície

Konkurenti mimo EÚ často operujú v prostredí, kde je regulácia:

• jednoduchšia (menej vrstiev a výnimiek),
  
• stabilnejšia (menej zmien v krátkych intervaloch),
  
• alebo selektívnejšia (pravidlá cielia na rizikové segmenty, nie plošne).
  

Európska odpoveď na legitímne spoločenské témy – bezpečnosť, klimatické ciele, transparentnosť, pracovné štandardy – sa však v praxi neraz premieňa na „pravidlovú infláciu“. Pre podnikateľské rozhodovanie je kritické, že firmy nehodnotia reguláciu len podľa jej účelu, ale aj podľa nákladov na jej implementáciu a rizika sankcií za nesprávnu interpretáciu.

Pre Slovensko to prináša ďalší efekt: ak je európsky rámec prísny a domáca implementácia ešte prísnejšia (goldplating), investori prirodzene porovnávajú alternatívy v rámci EÚ aj mimo nej.

Slovensko musí v Bruseli tlačiť na dereguláciu a „quality control“ regulácií

Ak chce Slovensko znížiť nevýhodu svojich firiem, potrebuje byť v európskom procese aktívne – nie až pri transpozícii, keď je väčšina rozhodnutí hotová. Kľúčové smerovanie je:

1. Presadzovať dereguláciu a zjednodušovanie v oblastiach, kde regulácia neprináša primeraný verejný prínos vzhľadom na náklady.
   
   
2. Zlepšiť predvídateľnosť regulačného cyklu – dlhšie prechodné obdobia, jasné metodiky a jednotné výklady.
   
   
3. Tlačiť na tvorbu pravidiel v komunikácii s praxou – konzultácie s podnikateľským sektorom musia byť včasné, nie formálne a dodatočné.
   
   
4. Zásadne preferovať jasné a stručné nariadenia pred zložitými rámcami, ktoré sa následne dopĺňajú výnimkami, metodikami a interpretáciami.
   

Základnou ambíciou by mala byť kultúra „regulácie s kalkulačkou“: každé nové pravidlo musí prejsť tvrdým testom, či jeho prínos pre spoločnosť prevyšuje náklady na strane firiem a štátu.

Domáce prostredie: harmonizácia áno, goldplating nie

Pri tvorbe domácich regulácií je nevyhnutné, aby štátna legislatíva bola plne harmonizovaná s európskymi normami, no zároveň aby sa Slovensko vyhlo tzv. goldplatingu – teda pridávaniu ďalších povinností nad rámec EÚ.

Goldplating vytvára dvojitú nevýhodu:

• slovenské firmy musia robiť viac než konkurenti v iných členských štátoch,
  
• a štát zvyšuje vlastné náklady na dohľad, kontrolu a administráciu.
  

Slovensko by preto malo mať explicitnú politiku: „transponovať minimum, ktoré je potrebné“, a ak je navyše niečo pridávané, musí to byť zdôvodnené jasnými dátami, nie opatrníckym reflexom.

Dlhodobé ciele a stimuly: regulačné náklady treba tlmiť, nie len konštatovať

Ak EÚ (a SR) zavádza nové povinnosti, podnikatelia potrebujú:

• stabilný cieľový stav (aby vedeli plánovať investície),
  
• predvídateľný harmonogram,
  
• a stimuly alebo kompenzačné mechanizmy, ktoré znižujú náklady adaptácie.
  

Sem patria napríklad:

• daňové odpočty na compliance nástroje a digitalizáciu procesov,
  
• zjednodušené režimy pre MSP,
  
• štandardizované šablóny a jednotné výkazníctvo,
  
• „one-in, one-out“ prístup (ak pribúda povinnosť, iná má ubudnúť).
  

Bez takýchto tlmiacich prvkov sa regulácia prenáša do cien, miezd, investícií a v konečnom dôsledku do rastu ekonomiky.

Vstup na trh: harmonizované normy pre zakladanie firiem ako konkurenčná výhoda

Jedným z najviac podceňovaných faktorov konkurencieschopnosti je jednoduchosť vstupu na trh. Ak je založenie firmy a spustenie podnikania administratívne komplikované, trh stráca:

• startupy,
  
• zahraničné pobočky,
  
• aj reinvestície existujúcich podnikov.
  

EÚ by mala posilniť harmonizované normy vstupu na trh (najmä pre digitálne podnikanie), aby sa minimalizovali rozdiely medzi členskými štátmi. Slovensko má v tejto oblasti priestor znížiť počet krokov, urýchliť procesy a zjednotiť digitálne rozhrania štátu. Inak bude pokračovať odliv projektov do jurisdikcií, kde sa dá firma založiť a rozbehnúť rýchlejšie – vrátane tretích krajín.

Čítajte aj:

Kritické suroviny ako test konkurencieschopnosti: Slovensko medzi recykláciou, diverzifikáciou a novými kapacitami

Energetika ako predpoklad transformácie: Slovensko potrebuje lacnejšiu elektrinu, rýchlejšie povolenia a silnejšie siete

Daňovo-odvodový klin brzdí priemysel: prečo Slovensko potrebuje európsku harmonizáciu a dereguláciu práce

Eurofondy: administratívna záťaž odrádza presne tých, ktorí by mali investovať

Pre rast európskeho priemyslu je relevantné aj to, ako sa čerpajú verejné zdroje. Prax ukazuje, že komplikované pravidlá pri žiadaní a čerpaní eurofondov zvyšujú transakčné náklady do bodu, keď:

• menšie firmy radšej nežiadajú,
  
• projekty sa zdržujú,
  
• a veľká časť energie ide do administrácie namiesto výsledkov.
  

Systémový posun by mal smerovať k:

• jednotným podmienkam naprieč členskými krajinami (aspoň v základných princípoch a štruktúre),
  
• zníženiu dokumentačných povinností,
  
• širšiemu využívaniu paušálov, štandardných jednotkových nákladov a digitálnych kontrol.
  

Dôležitý je aj princíp férovosti: pri prideľovaní eurofondov by mala byť dôslednejšie uplatňovaná zásada rovnakej intenzity pomoci pre malé, stredné a veľké spoločnosti – aby sa podpora nestala skrytou deformáciou trhu.

ESG: cieľ legitímny, implementácia často nákladovo neúmerná

Osobitnou kapitolou je oblasť ESG (environmental, social, governance). Hoci jej základný cieľ – transparentnosť a udržateľnosť – má opodstatnenie, podnikateľský sektor poukazuje na to, že:

• reportingové povinnosti sa často rozširujú rýchlejšie než kapacity firiem,
  
• metodiky sú komplexné a menia sa,
  
• a náklady na zber dát, auditovanie a reportovanie rastú, pričom konkurenčné regióny často nemajú porovnateľnú záťaž.
  

Preto by Slovensko malo na európskej úrovni presadzovať minimalizáciu ESG regulácií tam, kde neprinášajú merateľný prínos, a najmä:

• zjednodušenie a zjednotenie štandardov,
  
• ochranu MSP pred nepriamym prenášaním povinností z veľkých firiem,
  
• a realistické prechodné obdobia.
  

Záver: konkurencieschopnosť sa dnes nehrá len na energiách a mzdách, ale aj na pravidlách

Debata o reguláciách nie je ideologická – je ekonomická. Európa môže mať vysoké ambície, ale ak ich premení na neprehľadnú spleť pravidiel, výsledkom bude spomalenie investícií, odliv projektov a oslabenie priemyselnej základne. Slovensko má v tomto zápase dve role: aktívne presadzovať zjednodušenie na úrovni EÚ a doma striktne dodržiavať harmonizáciu bez goldplatingu.

Odporúčania pre SR v skratke

• presadzovať dereguláciu a zjednodušovanie v Bruseli,
  
• trvať na konzultáciách s praxou a na jasných, stručných pravidlách,
  
• zavádzať dlhodobé ciele a stimuly na tlmenie dopadov regulácií,
  
• vyhnúť sa goldplatingu pri transpozícii,
  
• zjednodušiť vstup na trh a podnikateľské procesy,
  
• odbúrať administra