Jedným z kľúčových pilierov je budovanie lokálnej produkcie kritických surovín a technologických komponentov, pretože európsky priemysel je v mnohých segmentoch výrazne závislý od dovozu vstupov, bez ktorých sa moderná výroba – od automobilového priemyslu cez elektroniku až po energetiku – nezaobíde.

V praxi to znamená, že narušenie dodávok, geopolitické napätie či exportné obmedzenia sa môžu v krátkom čase premietnuť do rastu cien, obmedzenej dostupnosti a oslabenej investičnej istoty, čo následne zvyšuje rizikovú prirážku kapitálu a spomaľuje rozhodovanie firiem.

Z ekonomického hľadiska nejde len o samotnú cenovú hladinu, ale najmä o predvídateľnosť. Kritické suroviny a technológie sa v globálnych reťazcoch často koncentrujú do obmedzeného počtu producentov a krajín, a preto aj čiastkový výpadok dokáže vyvolať neúmerne veľký efekt v downstream odvetviach, napríklad pri batériách, elektrických motoroch, polovodičoch či komponentoch pre obnoviteľné zdroje. Pre priemysel, ktorý plánuje investície na roky dopredu, je stabilita dodávok rovnako dôležitá ako nákladová stránka; kto vie garantovať vstupy, vie garantovať výrobu, export a pracovné miesta.

Pre Slovensko je táto agenda obzvlášť dôležitá vzhľadom na vysokú mieru otvorenosti ekonomiky a jej silnú previazanosť s európskymi výrobnými ekosystémami. Táto previazanosť je v časoch stability výhodou, no v čase šokov z nej vzniká zraniteľnosť, ktorá sa prenáša do celej ekonomiky. Slovensko by preto malo aktívne presadzovať hľadanie nových príležitostí v existujúcich dodávateľských reťazcoch, no zároveň podporovať vznik alternatívnych a doplnkových reťazcov, ktoré znižujú koncentráciu rizík. Zmyslom nie je len udržať pozíciu v montážnych fázach výroby, ale posúvať sa smerom k činnostiam s vyššou pridanou hodnotou a k segmentom, ktoré majú strategický význam pre surovinovú a technologickú bezpečnosť Európy.

V najrizikovejšej oblasti, ktorou je dostupnosť kritických surovín, sa ako jedna z najrealistickejších ciest ponúka posilnenie recyklačného cyklu. Recyklácia pritom nie je iba environmentálnou témou, ale aj priemyselnou a bezpečnostnou politikou, pretože môže priniesť stabilnejší prístup k sekundárnym surovinám a znížiť tlak na dovoz. Osobitne významná je recyklácia elektroniky a batérií, keďže obsahujú vzácne kovy nevyhnutné pre moderné technológie, vrátane komponentov využívaných pri výrobe polovodičov. Ak má byť recyklácia skutočnou súčasťou priemyselnej stratégie, musí mať ekonomickú logiku a funkčný rámec: dostupné kapacity, efektívny zber a logistiku, technologické know-how pri separácii a spracovaní, ale aj stabilné pravidlá, ktoré znižujú investičnú neistotu. Slovensko by preto malo na domácej aj európskej úrovni podporovať vznik nových recyklačných kapacít a cielene vytvárať prepojenia medzi recykláciou a existujúcimi priemyselnými odvetviami.

Diverzifikácia dodávateľských reťazcov sa však nedá postaviť iba na súkromných rozhodnutiach firiem. Kým podniky prirodzene optimalizujú náklady a manažujú riziko, pri strategických vstupoch narážajú na bariéry, ktoré vie odstrániť alebo zmierniť najmä verejný sektor: povoľovacie procesy, infraštruktúra, pravidlá štátnej pomoci, prístup k financovaniu či garančné mechanizmy. Aj preto je dôležitá implementácia Zákona o kritických surovinách (Critical Raw Materials Act), ktorý bude mať reálny efekt len vtedy, ak sa premietne do konkrétnych projektov v oblasti prieskumu, spracovania a recyklácie. Slovensko by pritom malo presadzovať nastavenie pravidiel tak, aby boli jasné, realistické a investične použiteľné, a aby v praxi neviedli k paralýze projektov pre nadmernú administratívnu záťaž.

Rovnaká miera pragmatizmu je potrebná aj pri iniciatíve Global Gateway, ktorá má ambíciu posilňovať partnerstvá a infraštruktúrne prepojenia. Ak má byť nástrojom na zvyšovanie odolnosti, kritériá musia byť merateľné a zamerané na výsledky: reálnu diverzifikáciu zdrojov, transparentnosť partnerstiev a schopnosť vytvoriť udržateľné projekty s praktickým dopadom na priemyselné dodávky. Bez jasných pravidiel hrozí, že program zostane najmä politickou deklaráciou, nie ekonomickým riešením.

Čítajte aj:

Energetika ako predpoklad transformácie: Slovensko potrebuje lacnejšiu elektrinu, rýchlejšie povolenia a silnejšie siete

Daňovo-odvodový klin brzdí priemysel: prečo Slovensko potrebuje európsku harmonizáciu a dereguláciu práce

Bezpečnosť je nová ekonomika: Zamestnávatelia tlačia na obranu, energie a jednotný trh

Na úrovni Európskej únie bude rozhodujúce odbúrať bariéry pre budovanie domácich kapacít v oblasti prieskumu, ťažby, spracovania a recyklácie nerastných surovín. Aj tam, kde ložiská existujú, býva cesta od zámeru k realizácii príliš dlhá a neistá, čo odrádza kapitál a podporuje presun projektov mimo Európy. Zároveň však platí, že spoločenská akceptácia takýchto projektov závisí od dôveryhodnosti pravidiel a od reálneho dodržiavania environmentálnych štandardov. Krajiny, na ktorých území sa strategické ložiská nachádzajú, by preto mali byť pozitívne motivované k realizácii ťažobných a spracovateľských projektov, pričom motivácia má zmysel iba vtedy, ak je spojená s transparentným posudzovaním dopadov, modernými technológiami a nevyhnutnou ochranou životného prostredia.

Výsledkom tejto debaty je posun v chápaní konkurencieschopnosti. Už nejde len o to, kto vyrába lacnejšie, ale aj o to, kto dokáže vyrábať stabilne. Odolnosť voči šokom sa stáva súčasťou ekonomickej výkonnosti, a preto sa stratégia kritických surovín a technologických komponentov mení na jeden z hlavných testov priemyselnej budúcnosti Európy. Pre Slovensko to znamená príležitosť aj riziko: ak sa podarí rozvíjať recykláciu, diverzifikovať dodávky a podporiť vznik nových kapacít, krajina môže posilniť svoju pozíciu v európskych reťazcoch a získať vyššiu pridanú hodnotu. Ak sa to nepodarí, zostane vystavená externým výkyvom, na ktoré nebude mať reálny vplyv.

Tomáš Lemešani

Všetky články autora aj s bonusmi nájdete na jeho Substack

Ak považujete texty Biztweetu za prínosné, venujte akýkoľvek dar na:

Číslo účtu: 1027300577/5500
IBAN: CZ1455000000001027300577
BIC/SWIFT: RZBCCZPP

Independent Media Publishing s.r.o. - Analýza, Case study, Policy paper

Pre konzultáciu a objednávku služieb píšte na kontakt@businesspr.eu, alebo independencetl@protonmail.com