Čoraz viac sa ukazuje, že skutočným úzkym hrdlom je kombinácia demografie, kvalifikačnej štruktúry a príliš pomalej schopnosti ekonomiky preškoliť sa na nové technológie. 

Slovensko pritom nie je výnimka. Podobnú situáciu zažívajú aj ďalšie európske štáty – od priemyselne silných regiónov v Nemecku a Česku až po krajiny, ktoré sa snažia dobehnúť produktivitou a inováciami. Práve preto je nevyhnutné, aby sa Slovensko prestalo spoliehať iba na vlastné „ad hoc“ riešenia a systematicky sa pripájalo k európskym iniciatívam, ktoré podporujú pracovnú migráciu, mobilitu pracovnej sily a najmä odborné vzdelávanie orientované na priemysel a technologickú modernizáciu.

Ak chce Slovensko udržať konkurencieschopnosť, potrebuje pracovať súbežne na dvoch frontoch. Prvým je rozumná, riadená pracovná migrácia, ktorá pomôže preklenúť krátkodobé výpadky. Druhým, ešte dôležitejším, je investícia do ľudí, ktorí už na Slovensku sú – do ich zručností, rekvalifikácie a schopnosti prispôsobiť sa meniacemu sa priemyslu. Pracovná migrácia môže byť rýchlou „infúziou“ kapacít, no bez moderného systému vzdelávania a celoživotného učenia zostane len dočasnou náplasťou. Slovensko musí mať ambíciu vybudovať si taký ekosystém zručností, ktorý dokáže dopĺňať chýbajúcich pracovníkov, zvyšovať produktivitu existujúcej pracovnej sily a zároveň vytvárať priestor pre kvalitnejšie, lepšie platené pracovné miesta.

Z pohľadu ekonomiky je zásadné, aby krajina dokázala využívať európske stimuly a fondy na projekty duálneho vzdelávania, rozvoj firemných akadémií a vznik nadpodnikových tréningových centier. Duálne vzdelávanie je totiž prirodzený most medzi školou a praxou: študenti získajú reálne pracovné návyky, firmy si vychovávajú budúcich zamestnancov a štát získava vyššiu pravdepodobnosť, že absolvent po škole plynulo prejde do zamestnania doma, nie mimo krajiny. V slovenskom kontexte má duál veľký zmysel najmä v regiónoch, kde je priemysel nosnou časťou ekonomiky a kde sa často rozhoduje o tom, či nové investície prídu, alebo sa presunú inam.

Súčasná transformácia globálneho hospodárstva si vyžaduje, aby Slovensko oveľa pozornejšie sledovalo technologické trendy a podľa nich nastavovalo aj priority podpory vzdelávania. Dnes už nestačí hovoriť všeobecne o „digitalizácii“. Kľúčové sú konkrétne oblasti, ktoré rozhodnú o produktivite a investičnej atraktivite v najbližších rokoch: vývoj umelej inteligencie a jej praktické nasadenie v podnikoch, automatizácia a robotizácia, kybernetická bezpečnosť, priemyselný internet vecí, práca s dátami, ale aj batériové systémy, energetika, energetická efektívnosť a moderné technológie v správe infraštruktúry. Firmy v Európe dnes neinvestujú len do výrobných hál – investujú do energetických riešení, do softvéru, do optimalizácie procesov a do ľudí, ktorí vedia tieto systémy navrhovať, obsluhovať a udržiavať. Ak Slovensko nebude mať kritickú masu takýchto zručností, riskuje, že sa z neho postupne stane iba lacnejší subdodávateľ bez schopnosti posúvať sa v hodnotovom reťazci vyššie.

Z toho vyplýva ďalšia úloha: rozvoj odborného vzdelávania a programov rekvalifikácie musí byť podporovaný cielene, nie plošne. Rekvalifikácie majú zmysel vtedy, keď reagujú na reálne potreby trhu práce a keď majú kvalitnú metodiku, merateľné výsledky a prepojenie na zamestnávateľov. Slovensko by preto malo na štátnej aj európskej úrovni presadzovať programy, ktoré sú zamerané na automatizáciu, digitálne technológie a priemyselné aplikácie AI. Súčasne je dôležité podporovať medzinárodnú spoluprácu výskumných centier, univerzít a firiem, aby sa know-how nešírilo len v úzkych akademických kruhoch, ale reálne sa pretavovalo do praxe. V prostredí, kde technológie napredujú rýchlejšie než školské osnovy, je zdieľanie poznatkov medzi sektormi jedným z najlacnejších a najefektívnejších spôsobov, ako držať krok.

Aby sa vzdelávací systém dal vôbec optimalizovať, je potrebné zaviesť systematické prognózovanie potrieb trhu práce. Bez dát a odhadov budúcich potrieb sa rozhoduje naslepo: školy otvárajú odbory podľa tradície, študenti si vyberajú podľa momentálnej popularity a firmy potom zistia, že im chýbajú konkrétne profesie – technici údržby automatizovaných liniek, programátori priemyselných systémov, dátoví analytici, špecialisti na energetiku či procesní inžinieri. Prognózy by pritom nemali slúžiť len ako „správa do šuplíka“, ale ako podklad pre stimuly, motivácie a nastavenie normatívov v strednom aj vysokom školstve. Ak štát vie, ktoré odbory budú kriticky potrebné, musí vedieť aj cielene podporiť školy, ktoré tieto odbory kvalitne poskytujú, a zároveň motivovať študentov, aby do nich vstupovali.

Slovensko by malo výraznejšie využívať európske možnosti podpory mladých talentov a aktívne presadzovať nové mechanizmy, ktoré zatraktívnia technické a inžinierske smerovanie. Európa aj Slovensko čelia demografickej kríze a všetky relevantné výhľady sa zhodujú, že populácia bude v najbližších desaťročiach výrazne starnúť. To znamená, že boj o talent bude tvrdší a drahší. Lákaniu ľudí z tretích krajín sa nevyhneme, no rovnako dôležité je nepremeškať domáci potenciál. Mladá generácia musí mať jasný signál, že technické odbory nie sú slepá ulička, ale cesta k zmysluplnej práci, stabilite a rastu. Atraktivita technického vzdelávania pritom nevzniká len marketingom. Vzniká kvalitou učiteľov, modernými laboratóriami, kontaktom s praxou, štipendiami, reálnymi projektmi a príbehom úspechu, ktorý je viditeľný v regiónoch.

Čítajte aj:

Bezpečnosť je nová ekonomika: Zamestnávatelia tlačia na obranu, energie a jednotný trh

AI a IoT dokážu šetriť energiu aj stabilizovať sieť. Narážajú však na regulácie

Problémy v kľúčovej časti finančných trhov: tieto aktíva čelia najväčšiemu riziku

Prepojenie vzdelávacieho systému s podnikateľským sektorom je kľúčové aj z ďalšieho dôvodu: znižuje riziko, že absolventi po štúdiu „nebudú použiteľní“ a budú potrebovať dlhé zaškolenie. Ak firmy participujú na obsahu výučby, na praxiach a na hodnotení zručností, absolventi vedia plynule prejsť do zamestnania – ideálne v slovenskom hospodárstve, prípadne v priestore EÚ, kde mobilita rastie. Z pohľadu Slovenska však platí, že ak chceme znižovať odliv mozgov, musíme vytvárať dostatok kvalitných príležitostí doma. To zahŕňa nielen pracovné miesta, ale aj výskumné a vývojové tímy, moderné technologické projekty a kariérny rast, ktorý je porovnateľný so zahraničím.

V oblasti terciárneho vzdelávania je potrebné posilniť spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami v rámci celej EÚ a postupne zosúladiť štruktúru vysokých škôl so štandardom krajín OECD. To neznamená kopírovať cudzie modely, ale posilniť to, čo v praxi funguje: jasnejšiu profiláciu univerzít, väčšiu prepojenosť na výskum a priemysel, podporu aplikovaného výskumu a prenos technológií, ako aj flexibilnejšie formy štúdia pre ľudí, ktorí popri práci potrebujú doplniť zručnosti. Celoživotné vzdelávanie už nie je „bonus“ – je to infraštruktúra moderného trhu práce. Slovensko by preto malo aktívne využívať európske možnosti podpory a zároveň vytvárať nové programy, ktoré sú dostupné, rýchle, kvalitné a uznávané zamestnávateľmi.

Napokon je dôležité aj to, ako Slovensko komunikuje vlastné úspechy. Zástupcovia krajiny by mali vedome vyzdvihovať dobré príklady projektov, technologických partnerstiev a absolventov slovenských vysokých škôl. Viditeľnosť úspechov zvyšuje atraktivitu štúdia doma, pomáha pri nábore študentov z iných členských krajín a nepriamo posilňuje aj investičnú dôveru. Ak totiž investor vidí, že krajina dokáže produkovať ľudí so zručnosťami pre AI, automatizáciu alebo modernú energetiku, ľahšie sa rozhodne budovať tu vyššiu pridanú hodnotu, nie len montáž.

Roky 2026 a nasledujúce budú o tom, či Slovensko zvládne posunúť politiku práce a vzdelávania z režimu improvizácie do režimu stratégie. Nedostatok pracovnej sily nebude riešiteľný jedným opatrením. Riešenie bude kombináciou lepšie riadenej migrácie, moderného odborného vzdelávania, kvalitných rekvalifikácií, aktívnej podpory talentu, silnej spolupráce škôl a firiem a dôsledného využívania európskych nástrojov. Krajina, ktorá dokáže tieto prvky spojiť do jedného funkčného systému, nebude len „stíhať“ zmeny. Bude ich vedieť aj využiť vo svoj prospech.