EESC Employers Group (skupina zamestnávateľov v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore) reprezentujúca hlas viac než 20 miliónov európskych firiem – od malých a stredných podnikov až po veľkých hráčov naprieč sektormi v dokumente Unlocking Competitiveness for Shared Prosperity odráža veľmi praktické bariéry rastu: fragmentáciu trhu, nárast protekcionizmu, „subsidy race“ medzi štátmi a rozkolísanú geopolitiku.

Kľúčový problém, na ktorý dokument upozorňuje, je paradox jednotného trhu: Európska únia má formálne spoločné pravidlá, no ich uplatňovanie a národné politiky sa v praxi rozchádzajú. EESC Employers’ Group priamo pomenúva „nedostatočné vymáhanie spoločných pravidiel EÚ“ a „zavádzanie rozdielnych národných politík“ ako zdroj deformácií jednotného trhu.

Výsledkom nie je len právna neistota, ale aj vyššie transakčné náklady – firmy musia pri škálovaní naprieč hranicami riešiť odlišné administratívne režimy, rozdielne interpretácie povinností či duplicity v reportingu. Z makro pohľadu to znižuje dynamiku rastu produktivity: OECD pripomína, že produktivita v EÚ dlhodobo rastie pomalšie než v USA a že jedným z hlavných vysvetlení sú pretrvávajúce vnútorné bariéry v jednotnom trhu (najmä v službách a kapitáli). 

K tomu OECD v inom materiáli uvádza konkrétny odhad: bariéry obchodu so službami v európskom jednotnom trhu zvyšujú náklady cezhraničného poskytovania služieb približne o 10 %. 

Téma regulácie sa v texte EESC neobjavuje ako ideologický útok na „zelené“ či sociálne pravidlá, ale ako výzva na zmenu logiky tvorby pravidiel. Dokument otvorene hovorí o „ohromujúcej regulačnej a administratívnej záťaži“ a o potrebe „radikálnej reformy regulačného prístupu“, aby podnikanie nebolo mikromanažované. 

Z praktických návrhov vyčnieva najmä plán zmapovať a zosumarizovať regulačné požiadavky uložené firmám v posledných rokoch, prijať merateľný záväzok na zjednodušenie a zaviesť systematický „competitiveness check“ a „SME test“ pri každom novom legislatívnom návrhu – vrátane hodnotenia dopadov naprieč hodnotovými reťazcami a v jednotlivých fázach rozhodovania. 

Pre krajiny ako Slovensko je to podstatné: práve menšie firmy najviac trpia, keď sa povinnosti „prenášajú“ po dodávateľských reťazcoch a veľkí odberatelia si kvôli vlastnému riziku vynucujú prehnané compliance požiadavky aj od subdodávateľov.

Druhá veľká línia dokumentu – a zároveň signál, ako sa mení európske uvažovanie – je prepojenie ekonomiky a bezpečnosti. EESC Employers’ Group explicitne píše, že financovanie bezpečnosti vytvára priaznivé prostredie pre podnikanie, a bezpečnosť definuje široko: od obrannej kapacity cez ochranu hraníc a boj s cezhraničnou kriminalitou až po zdravotnú a environmentálnu bezpečnosť či potravinovú bezpečnosť. 

V roku 2025 už táto téza nie je abstraktná – čísla naznačujú, že obrana sa stáva aj investičnou témou. Podľa údajov Rady EÚ (na základe dát Európskej obrannej agentúry) dosiahli výdavky členských štátov na obranu v roku 2024 približne 343 mld. eur a v roku 2025 sa očakáva okolo 381 mld. eur (odhad), pričom podiel na HDP sa posúva z 1,9 % (2024) smerom k 2,1 % (2025 odhad). 

Zaujímavé je, že nerastú len „bežné“ výdavky: obranné investície v roku 2024 podľa rovnakého zdroja vyskočili o 42 % na rekordných 106 mld. eur a rastie aj obranný výskum a vývoj. 

Ak EESC volá po rozvoji vnútorného trhu pre obranný priemysel, nejde teda o okrajovú tému, ale o sektor, ktorý môže reťazovo vytiahnuť inovácie, materiálový výskum a dual-use technológie.

Popri bezpečnosti však zostáva stará európska slabina: drahé vstupy a pomalá mobilizácia kapitálu. Energetika je dnes pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu takmer „daňou z geografickej polohy“. Reformný barometer BusinessEurope uvádza veľmi tvrdé porovnanie priemyselných cien elektriny za rok 2024: EÚ ~0,199 €/kWh, Čína ~0,082 €/kWh a USA ~0,075 €/kWh.

Čítajte aj:

AI a IoT dokážu šetriť energiu aj stabilizovať sieť. Narážajú však na regulácie

Problémy v kľúčovej časti finančných trhov: tieto aktíva čelia najväčšiemu riziku

Biznis Siekela rastie vďaka štátnym dotáciám a verejným zákazkám

Takýto rozdiel sa premieta do rozhodnutí o umiestňovaní nových kapacít, do cien finálnych produktov aj do schopnosti firiem financovať inovácie z cash flow. EESC preto v balíku odporúčaní kladie dôraz na „konkurencieschopný prístup k zdrojom“ – energii, surovinám a pôde – vrátane zrýchlenia povoľovacích procesov a lepšieho plánovania využitia územia. 

Z pohľadu inovácií a technologickej suverenity je silný aj apel na budovanie robustných inovačných ekosystémov (partnerstvá univerzít, výskumných inštitúcií a firiem), na podporu startupov a scale-upov a na vytvorenie jednotného trhu pre dáta. 

Tu je dôležité doplniť aktuálny kontext: podľa najnovších údajov Eurostatu EÚ v roku 2024 minula na výskum a vývoj približne 403,1 mld. eur, čo je medziročný rast 3,6 %, no výdavky na R&D predstavovali 2,24 % HDP – stále citeľne pod dlhodobým cieľom 3 %. 

Inými slovami: objem peňazí rastie, ale tempo rastu ekonomiky a rozdiely medzi členskými štátmi spôsobujú, že Európa sa k 3 % približuje pomalšie, než by zodpovedalo ambícii „dohnať“ technologických lídrov.

Na dokumente EESC je zaujímavé aj to, čo nepriamo kritizuje: európsky reflex riešiť konkurencieschopnosť dotáciami a ochranou trhu. Skupina zamestnávateľov navrhuje presunúť ťažisko podpory od protekcionizmu a dotácií k „investícii do excelentnosti“ a k férovej súťaži, pričom zároveň pripúšťa, že EÚ musí lepšie chrániť svoje záujmy voči globálnym konkurentom. 

To je jemná, ale dôležitá rovnováha: na jednej strane varovanie pred pretekmi v dotáciách medzi členskými štátmi (čo rozbíja rovnaké podmienky v jednotnom trhu), na druhej strane tvrdší postoj voči obchodným deformáciám zvonka – cez účinnejšie trade defence nástroje, lepší dohľad nad trhom a sledovanie produktov z tretích krajín.

Napokon, EESC vymenúva ako kľúčových obchodných partnerov EÚ USA, Brazíliu, Indiu a Austráliu a zdôrazňuje potrebu reciprocity. Aj tu je dôležitý ekonomický podtón: ak sa Európa chce viac spoliehať na export high-value produktov a služieb, potrebuje zároveň znížiť vnútorné bariéry, ktoré brzdia rast európskych firiem do globálnej veľkosti. Bez toho bude EÚ v globálnej súťaži čoraz častejšie v pozícii trhu pre importované technológie – namiesto toho, aby bola miestom, kde sa technológie vyvíjajú, škálujú a komercializujú.

Unlocking Competitiveness for Shared Prosperity je čitateľný signál, že podnikateľské prostredie v EÚ už nechce len „ďalší fond“ či „ďalšiu stratégiu“, ale predovšetkým funkčný jednotný trh, predvídateľné pravidlá, rýchlejšie povoľovanie, lacnejšie a bezpečnejšie vstupy, mobilizáciu súkromného kapitálu a pragmatické inovácie – vrátane dátovej infraštruktúry a obranných technológií. V realite roku 2026 sú to presne oblasti, ktoré rozhodnú, či sa európska ekonomika vráti k vyššej produktivite a investičnej atraktivite, alebo sa bude „riadiť úspornejšie“ v čoraz tvrdšej globálnej konkurencii.

Tomáš Lemešani

Všetky články autora aj s bonusmi nájdete na jeho Substack

Ak považujete texty Biztweetu za prínosné, venujte akýkoľvek dar na:

Číslo účtu: 1027300577/5500
IBAN: CZ1455000000001027300577
BIC/SWIFT: RZBCCZPP

Independent Media Publishing s.r.o. - Analýza, Case study, Policy paper

Pre konzultáciu a objednávku služieb píšte na kontakt@businesspr.eu, alebo independencetl@protonmail.com