O európsku konkurencieschopnosť sa nehrá len v továrňach, logistike či špičkových laboratóriách, ale aj v budovách ako takých – v tom, ako efektívne dokážu kancelárie, výrobné areály, retailové prevádzky či bytové domy hospodáriť s energiou a ako rýchlo vedia reagovať na výkyvy v elektrizačnej sústave. 

Práve tento „neviditeľný“ segment ekonomiky, ktorý sa často berie ako samozrejmá infraštruktúra, sa podľa dánskej výskumnej iniciatívy okolo SDU Center for Energy Informatics, Maersk Mc-Kinney Moller Institute a University of Southern Denmark stáva jedným z kľúčových priestorov, kde môže Európa získať náskok – alebo ho naopak stratiť, ak bude zavádzanie moderných technológií brzdiť prílišným regulačným trením.

Analýza sa sústreďuje na to, akú úlohu pri posilňovaní konkurencieschopnosti zohráva aplikovanie inteligentných riešení do stavebníctva, developerstva a energetickej správy budov, konkrétne cez systémy riadenia energie v budovách (BEMS). 

Kým tradičné zvyšovanie energetickej efektívnosti sa často spája s nákladnými stavebnými zásahmi, digitalizácia správy budov prináša možnosť rýchlejšieho efektu: sensoring a dátové riadenie umožňujú optimalizovať vykurovanie, chladenie, vetranie, osvetlenie či nabíjanie elektromobilov podľa reálneho využitia priestorov, predikovaných potrieb a aktuálnej situácie v sieti. V praxi to znamená nižšie prevádzkové náklady, menej porúch vďaka prediktívnej údržbe a vyšší komfort užívateľov bez toho, aby sa plytvalo energiou.

Kľúčom majú byť najmä technológie umelej inteligencie a internetu vecí. IoT prináša do budov sieť senzorov a meraní, ktoré vedia v reálnom čase sledovať spotrebu, teploty, kvalitu vzduchu, obsadenosť či správanie technických systémov. Umelá inteligencia na tieto dáta nadväzuje tým, že z nich dokáže vytvárať predikcie a rozhodnutia: kedy a ako intenzívne kúriť, kedy budovu chladiť, ako posunúť spotrebu mimo špičky alebo ako odhaliť problém skôr, než sa zmení na drahý výpadok. 

Dôležitý je aj širší systémový rozmer, keď budovy prestávajú byť pasívnymi odberateľmi energie a začínajú fungovať ako aktívny prvok energetiky – teda ako zdroj flexibility, ktorá pomáha stabilizovať elektrizačnú sústavu najmä v čase, keď rastie podiel kolísavých obnoviteľných zdrojov.

Čítajte aj: 

Problémy v kľúčovej časti finančných trhov: tieto aktíva čelia najväčšiemu riziku

Biznis Siekela rastie vďaka štátnym dotáciám a verejným zákazkám

Platformová práca: Ako strážiť najflexibilnejšiu formu zárobku?

Dokument však zároveň upozorňuje, že technologický potenciál naráža na regulácie, ktoré v praxi obmedzujú rýchlosť nasadzovania riešení aj rozsah toho, čo sa dá v budovách automatizovať. Energetické úspory a efektívnejšia správa nehnuteľností sú podľa autorov limitované pravidlami na ochranu osobných údajov, najmä GDPR, ale aj požiadavkami vyplývajúcimi z novelizovanej smernice o energetickej hospodárnosti budov (EPBD).

Z pohľadu dát a automatizácie je totiž realita inteligentných budov taká, že pracujú aj s informáciami, ktoré môžu byť priamo alebo nepriamo citlivé – napríklad cez údaje o obsadenosti priestorov, prístupové systémy alebo vzorce používania budovy. S rastúcou mierou digitalizácie zároveň rastie aj kybernetické riziko, preto sa do hry dostávajú ďalšie rámce, ako AI Act, NIS2 či Cybersecurity Act, ktoré zvyšujú požiadavky na bezpečnosť, riadenie rizík, auditovateľnosť a zodpovednosť za rozhodnutia automatizovaných systémov.

Vzniká tak paradox, ktorý je pre Európu typický aj v iných oblastiach: inovácie, výskum a prvé implementácie sú často na vysokej úrovni, no pri prechode k masovému nasadzovaniu a škálovaniu do veľkého trhu nastupuje komplikovaná spleť pravidiel a interpretačných neistôt. To zvyšuje transakčné náklady, predlžuje implementácie a vytvára konkurenčnú výhodu najmä pre veľkých hráčov, ktorí majú kapacity na compliance a právne posúdenia. Pri menších firmách a lokálnych integrátoroch sa pritom neraz stáva, že radšej siahnu po jednoduchších, menej efektívnych riešeniach, len aby minimalizovali regulačné riziko.

Autori pritom zdôrazňujú, že Európska únia má v oblasti inteligentných budov a súvisiacich inovácií reálnu pozíciu lídra. Ak by sa regulačné bariéry dokázali zjednodušiť, zosúladiť alebo aspoň prakticky „zotrieť“ – napríklad jasnejšími výkladmi, štandardizovanými postupmi a podporou interoperability – EÚ by okrem domáceho využitia získala aj významnú exportnú príležitosť. Inteligentné riešenia pre energetický manažment budov by sa mohli stať cenným artiklom, ktorý sa dá predávať globálne, podobne ako sa exportujú priemyselné technológie, energetické služby alebo bezpečnostné riešenia.

Navrhované kroky preto nejdú len smerom k odbúravaniu regulácií ako takých, ale skôr k tomu, aby sa inovácie dali zavádzať rýchlo, bezpečne a bez zbytočnej byrokratickej záťaže. Dokument hovorí o potrebe posilniť technickú zdatnosť a právnu pripravenosť aktérov na trhu, podporiť strategické investície do edge AI, kyberbezpečnosti a interoperability a nastaviť podmienky tak, aby sa systémy dali spoľahlivo integrovať naprieč dodávateľmi, typmi budov a krajinami. Práve edge AI – teda spracovanie dát lokálne v budove – sa ukazuje ako praktická cesta, ako znížiť citlivosť dátových tokov, zrýchliť reakcie systémov a zároveň zjednodušiť časť požiadaviek na prácu s dátami.

V pozadí je pritom širšia geopolitická a ekonomická rovina. V súboji s USA a Čínou nebude rozhodovať len to, kto má lepšie algoritmy, ale aj to, kto dokáže rýchlejšie pretaviť technológie do masovej praxe. Ak chce Európa udržať a posilniť digitálnu konkurencieschopnosť, musí vytvoriť prostredie, v ktorom sa inteligentné technológie v budovách stanú štandardom, nie výnimkou. 

Pre developerov, správcov budov a energetické firmy je tak hlavné posolstvo jasné: AI a IoT v BEMS nie sú „smart doplnok“, ale infraštruktúra produktivity a odolnosti – a zároveň potenciálny európsky exportný produkt, ak sa podarí zladiť inovácie s pravidlami tak, aby sa navzájom neposúvali do slepých uličiek.

Tomáš Lemešani

Všetky články autora aj s bonusmi nájdete na jeho Substack

Ak považujete texty Biztweetu za prínosné, venujte akýkoľvek dar na:

Číslo účtu: 1027300577/5500
IBAN: CZ1455000000001027300577
BIC/SWIFT: RZBCCZPP

Independent Media Publishing s.r.o. - Analýza, Case study, Policy paper

Pre konzultáciu a objednávku služieb píšte na kontakt@businesspr.eu, alebo independencetl@protonmail.com