Európska debata o regulácii platformovej práce sa dostáva do kľúčovej fázy. Zatiaľ čo Európska komisia pripravuje smernicu o zlepšení pracovných podmienok osôb pracujúcich prostredníctvom digitálnych platforiem, časť ekonomických think-tankov varuje, že dobre mienená regulácia môže mať presne opačný efekt. Lithuanian Free Market Institute (LFMI) vo svojej analýze Maintaining the status quo and fostering competition among platforms would better serve the platform workers and consumers upozorňuje, že plošný a rigidný prístup ohrozuje nielen samotné platformy, ale predovšetkým pracovníkov a spotrebiteľov, ktorých má chrániť.

Platformová práca dnes predstavuje jeden z najrýchlejšie rastúcich segmentov európskeho trhu práce. Podľa odhadov Európskej komisie využíva niektorú z foriem platformovej práce približne 28 miliónov ľudí v EÚ a do roku 2030 by ich počet mohol vzrásť až na 43 miliónov.

Nejde pritom len o rozvoz jedla či zdieľané taxislužby, ale aj o digitálne sprostredkované upratovacie služby, drobné remeselné práce, IT služby, grafiku alebo preklady. Slovensko v tomto trende nezaostáva – podľa dostupných odhadov sa s platformovou ekonomikou stretla približne desatina ekonomicky aktívnej populácie, pričom pre väčšinu z nich ide o doplnkový zdroj príjmov popri hlavnom zamestnaní, podnikaní alebo štúdiu.

Práve táto flexibilita je podľa LFMI kľúčovou hodnotou platformovej práce. Digitálne platformy vznikli a rozvinuli sa v prostredí relatívne nízkych regulačných bariér, ktoré umožnili rýchly vstup nových hráčov na trh a vznik tisícok pracovných príležitostí. Pre mnohých pracovníkov je zásadná možnosť slobodne si voliť pracovný čas, kombinovať prácu pre viacero platforiem súčasne a prispôsobovať pracovné nasadenie aktuálnej životnej situácii. V slovenskom kontexte to platí najmä pre študentov, rodičov malých detí, ľudí v regiónoch s obmedzenou ponukou pracovných miest či osoby, ktoré si popri hlavnej práci hľadajú flexibilný privýrobok.

Navrhovaná európska smernica však podľa kritikov prináša neprimerané požiadavky na digitálne platformy, najmä prostredníctvom mechanizmu automatického predpokladu zamestnaneckého statusu. Ak by platforma splnila určitý počet tzv. kritérií „efektívnej kontroly“, pracovník by bol považovaný za zamestnanca bez ohľadu na skutočnú povahu vzťahu. LFMI upozorňuje, že jednotný zoznam takýchto kritérií nezodpovedá mimoriadnej rozmanitosti modelov platformovej práce a môže viesť k právnej neistote.

Ekonomické dopady by podľa analýzy mohli byť výrazné. Zvýšenie nákladov na pracovnú silu, administratívna záťaž a právne riziká môžu niektoré platformy prinútiť obmedziť činnosť alebo dokonca opustiť európsky trh. Skúsenosti z niektorých krajín mimo EÚ ukazujú, že príliš prísna regulácia často vedie k zníženiu ponuky služieb, rastu cien pre spotrebiteľov a paradoxne aj k zhoršeniu postavenia samotných pracovníkov. Časť aktivít sa navyše môže presunúť do šedej ekonomiky, čo je problém, s ktorým sa Slovensko dlhodobo stretáva aj mimo oblasti digitálnych platforiem.

Zo slovenského pohľadu je dôležité aj to, že platformová práca sa zatiaľ vyvíja pomerne organicky. Existujúci právny rámec umožňuje využívať samostatne zárobkovú činnosť, dohodárske formy práce alebo kombináciu viacerých pracovných vzťahov. Prílišná harmonizácia na európskej úrovni by mohla tento ekosystém narušiť a znížiť atraktivitu Slovenska pre nové digitálne platformy, vrátane tých zo zahraničia. To by malo negatívny dopad nielen na pracovníkov, ale aj na konkurenciu, inovácie a dostupnosť služieb pre spotrebiteľov.

Čítajte aj:

Európa prichádza o bilióny. Ako môže EÚ za šesť rokov zvýšiť HDP o 2,8 bilióna eur ročne?

Ekonomická federalizácia ako nevyhnutnosť. Netarifné bariéry brzdia rast a konkurencieschopnosť EÚ

Európa a strategické suroviny: návrat k vlastným zdrojom ako jediné východisko z geopolitickej pasce

LFMI preto navrhuje alternatívny prístup založený na zachovaní flexibility a využití tzv. mäkkých regulačných nástrojov. Namiesto detailnej a plošnej harmonizácie odporúča rámcové pravidlá, dobrovoľné kódexy správania a mechanizmy alternatívneho riešenia sporov. Tie môžu zvýšiť transparentnosť a férovosť vzťahov medzi platformami a pracovníkmi bez toho, aby obmedzovali základné výhody platformovej ekonomiky. V slovenskom prostredí by takýto prístup lepšie nadviazal na existujúcu prax a umožnil postupné dolaďovanie pravidiel na základe reálnych dát, nie teoretických predpokladov.

Zaujímavým bodom analýzy je aj výzva na opätovné posúdenie nulových pracovných úväzkov ako jednej z legálnych alternatív. Hoci sú v niektorých európskych krajinách vnímané kontroverzne, v kombinácii s jasnými pravidlami môžu ponúknuť flexibilné riešenie pre špecifické skupiny pracovníkov. LFMI zároveň zdôrazňuje potrebu dôkladnej analýzy trhu pred zavádzaním plošných regulácií, aby sa predišlo nevratným zásahom s negatívnymi vedľajšími efektmi.

Debata o platformovej práci tak nie je len o ochrane pracovníkov, ale o celkovom nastavení trhu práce v digitálnej ére. Slovenská ekonomika, ktorá je silne závislá od flexibility, inovácií a otvorenosti voči novým obchodným modelom, má v tejto diskusii čo získať, ale aj čo stratiť. Ak sa regulácia vydá cestou prehnanej rigidity, môže spomaliť rast a obmedziť príležitosti pre tisíce ľudí. Ak sa však podarí skĺbiť ochranu základných práv s rešpektom k rozmanitosti platformových modelov, Európa aj Slovensko môžu ukázať, že modernú ekonomiku je možné regulovať bez toho, aby sa udusila jej dynamika.

Tomáš Lemešani

Všetky články autora aj s bonusmi nájdete na jeho Substack

Ak považujete texty Biztweetu za prínosné, venujte akýkoľvek dar na:

Číslo účtu: 1027300577/5500
IBAN: CZ1455000000001027300577
BIC/SWIFT: RZBCCZPP

Independent Media Publishing s.r.o. - Analýza, Case study, Policy paper

Pre konzultáciu a objednávku služieb píšte na kontakt@businesspr.eu, alebo independencetl@protonmail.com