Podľa štúdie by súbor strategických reforiem mohol Európskej únii priniesť dodatočný ekonomický výkon presahujúci 2,8 bilióna eur ročne do roku 2032.

Európska únia stojí na prahu jednej z najzásadnejších ekonomických príležitostí posledných desaťročí. Dokument EPRS Mapping the Cost of Non-Europe po prvý raz komplexne kvantifikuje ekonomické straty spôsobené nedokončenou integráciou, roztrieštenou reguláciou a pomalým tempom štrukturálnych reforiem. Podľa odhadov analytikov by splnenie navrhovaných opatrení naprieč jednotným trhom, digitálnou ekonomikou, zelenou transformáciou, fiškálnou politikou, ľudským kapitálom a bezpečnosťou mohlo zvýšiť ročný HDP EÚ až o 2,8 bilióna eur, a to už do roku 2032.

Objemovo ide o ekonomický ekvivalent celého Francúzska – a zároveň o pôsobivú ilustráciu toho, koľko Európa stráca tým, že potenciál jednotného trhu zostáva nenaplnený.

Jednotný trh, považovaný za najväčší úspech európskej integrácie, zostáva podľa EPRS stále hlboko nedokončený. Harmonizácia pravidiel, dôsledné uplatňovanie princípu vzájomného uznávania a zavedenie digitálneho jednotného prístupového portálu pre podniky pôsobiace naprieč členskými štátmi by mohli každoročne priniesť až 507 miliárd eur. Správa zároveň upozorňuje, že aby sa tento potenciál naplnil, musí EÚ vytvoriť účinný kontrolný mechanizmus, ktorý bude systematicky sledovať a postihovať prípady, keď členské štáty jednotný trh fakticky brzdia. Ekonómovia dlhodobo upozorňujú, že administratívne a regulačné bariéry stoja európske firmy desiatky miliárd eur ročne – EPRS teraz kvantifikuje, že ich odstránenie má omnoho širší multiplikačný efekt.

Podstatná časť rastového potenciálu leží aj v oblasti digitálnej transformácie a technologickej suverenity. Európa zaostáva za Spojenými štátmi aj Čínou nielen v investíciách do umelej inteligencie, dátovej infraštruktúry či cloudových služieb, ale aj v škálovaní inovatívnych firiem. Podľa výpočtov EPRS by systémové investície a regulačná harmonizácia mohli zvýšiť HDP EÚ o 384 miliárd eur ročne.

Štúdia odporúča rozšírenie siete digitálnych inovačných centier, podporu digitálnych zručností pre malé a stredné podniky, účinnú implementáciu európskeho zákona o umelej inteligencii aj zavedenie jednotnej digitálnej identity a robustného rámca správy dát. V globálnom kontexte ide o snahu vytvoriť prostredie, ktoré umožní európskym firmám rásť skôr, než budú vytlačené agresívnejšími konkurentmi.

Zásadnou príležitosťou je podľa EPRS aj zelený prechod. Namiesto toho, aby bol vnímaný primárne ako náklad, odporúča štúdia chápať ho ako motor ekonomickej obnovy. Pri správne nastavených politikách môže zelená transformácia pridať európskej ekonomike až 439,5 miliardy eur ročne. Zahŕňa to celoeurópske uhlíkové oceňovanie s redistribúciou výnosov pre zraniteľné skupiny, zakotvenie ekologického verejného obstarávania ako štandardu či zvýšenie financovania cezhraničných energetických sietí a výskumu obnoviteľných zdrojov. Podľa analýz Medzinárodnej energetickej agentúry majú investície do čistých technológií výrazný multiplikačný efekt, čo EPRS v dokumente tiež potvrdzuje.

Fiškálna integrácia patrí medzi politicky najcitlivejšie oblasti, no zároveň predstavuje významnú príležitosť na posilnenie stability eurozóny. Lepšia koordinácia fiškálnych politík a hlbšia integrácia finančných trhov môžu podľa EPRS priniesť 321 miliárd eur ročne. Štúdia navrhuje zriadenie Európskej fiškálnej agentúry, teda akejsi európskej pokladnice, ktorá by zabezpečovala stabilizáciu a koordináciu v časoch ekonomických výkyvov. Súčasťou odporúčaní je aj dokončenie bankovej únie prostredníctvom spoločného systému poistenia vkladov – krok, ktorý podľa mnohých ekonomických modelov znižuje rizikovú fragmentáciu trhu a bráni presunom kapitálu medzi jadrom a perifériou v čase krízy.

Čítajte aj:

Ekonomická federalizácia ako nevyhnutnosť. Netarifné bariéry brzdia rast a konkurencieschopnosť EÚ

Európa a strategické suroviny: návrat k vlastným zdrojom ako jediné východisko z geopolitickej pasce

Malé a stredné podniky sú v centre AI transformácie. EÚ chce ich úlohu posilniť

Najväčší identifikovaný rastový potenciál má oblasť ľudského kapitálu. Súbor odporúčaní EPRS, zameraný na vzdelávanie, sociálnu rovnosť a trh práce, by mohol európskej ekonomike priniesť až 688 miliárd eur ročne. Patrí sem výrazné navýšenie rozpočtu programov Erasmus+ a Horizont Európa, zavedenie systému mikrocertifikátov na flexibilné zvyšovanie kvalifikácie, posilnenie digitálnych kompetencií či zabezpečenie rovnosti v odmeňovaní žien a financovanie starostlivosti, ktoré zvyšuje pracovnú participáciu. Európska komisia dlhodobo upozorňuje, že nedostatok pracovných síl a nízka mobilita pracovníkov patria medzi najväčšie štrukturálne brzdy európskeho rastu – EPRS ukazuje, ako možno tento trend zvrátiť.

Záverečná časť dokumentu sa venuje geopolitickej odolnosti EÚ. Návrhy na vytvorenie spoločného obranného fondu, koordináciu výskumu a akvizícií v oblasti obranného priemyslu, povinné preverovanie firiem z hľadiska porušovania ľudských práv či posilnenie spoločného diplomatického zastúpenia môžu podľa EPRS priniesť 170 miliárd eur ročne. Ide o uznanie reality, že v prostredí rastúcich geopolitických rizík je bezpečnosť neoddeliteľnou súčasťou ekonomickej stability.

Súčet všetkých uvedených opatrení jasne ukazuje, že najväčšou brzdou európskeho rastu už nie je nedostatok kapitálu či inovácií, ale politická nejednotnosť a pomalosť rozhodovania. Dokument Mapping the Cost of Non-Europe poskytuje analytický rámec, ktorý mení samotnú podstatu diskusie: otázka neznie, či si Európa môže dovoliť uskutočniť rozsiahle reformy, ale koľko ju stojí, že ich neuskutočňuje. Potenciál 2,8 bilióna eur ročne je tak nielen makroekonomickou hypotézou, ale aj jasným varovaním, že cena nečinnosti je vyššia než cena zmeny.

Tomáš Lemešani

Všetky články autora aj s bonusmi nájdete na jeho Substack

Ak považujete texty Biztweetu za prínosné, venujte akýkoľvek dar na:

Číslo účtu: 1027300577/5500
IBAN: CZ1455000000001027300577
BIC/SWIFT: RZBCCZPP

Independent Media Publishing s.r.o. - Analýza, Case study, Policy paper

Pre konzultáciu a objednávku služieb píšte na kontakt@businesspr.eu, alebo independencetl@protonmail.com