Ekonomická federalizácia ako nevyhnutnosť. Netarifné bariéry brzdia rast a konkurencieschopnosť EÚ
Hoci bol jednotný trh formálne dokončený už pred viac ako tridsiatimi rokmi, jeho praktické fungovanie zostáva obmedzené. Hlavným dôvodom sú netarifné bariéry, ktoré nevznikajú z ciel či kvót, ale z rozdielnych regulačných rámcov, administratívnych procesov a technických požiadaviek naprieč členskými štátmi.
European Parliamentary Research Service (EPRS) vo svojom dokumente Understanding non-tariff barriers in the single market upozorňuje na tento zásadný problém európskej ekonomickej integrácie.
Fragmentácia vzniká najmä v dôsledku neúplnej alebo nerovnomernej implementácie európskeho práva, rozdielov v daňových režimoch, sektorových podmienkach či zložitej colnej a certifikačnej agendy. Problém ďalej prehlbuje nízka úroveň digitalizácie verejných služieb a neinteroperabilita národných systémov e-governmentu, čo podnikom pri cezhraničnom podnikaní vytvára dodatočné náklady a administratívnu neistotu.
Porovnanie s USA podľa EPRS jednoznačne ukazuje rozsah narušenia vnútornej integrácie. Obchodná intenzita medzi členskými štátmi Európskej únie je približne štvornásobne nižšia než medzi jednotlivými štátmi USA. Spojené štáty pritom fungujú na federálnom systéme so širokou autonómiou štátov, no v ekonomickom zmysle sú skutočne jednotným trhom.
V Európe naopak bariéry oslabujú produktivitu, investície aj výkonnosť jednotlivých sektorov. Výsledkom je nižší hospodársky rast, slabšia konkurencieschopnosť a neschopnosť naplno využiť európske spotrebiteľské a investičné prostredie, ktoré s takmer 450 miliónmi obyvateľov patrí k najväčším na svete. Tento stav nie je spôsobený iba externými faktormi, ako je geopolitika či globálna konkurencia, ale predovšetkým vnútornými nedostatkami v riadení jednotného trhu.
EPRS preto navrhuje kombináciu horizontálnych a sektorových reforiem. Na politickej úrovni odporúča zriadenie pravidelnej „Rady pre jednotný trh“, zloženej z ministrov a vysokých predstaviteľov EÚ, ktorá by presadzovala jednotný výklad európskej legislatívy a dohliadala na dodržiavanie jej základných princípov v členských štátoch. Zároveň by mal každý štát povinne odôvodňovať dodatočné národné požiadavky presahujúce rámec európskeho práva, čím by sa obmedzilo plošné zavádzanie administratívnych prekážok.
Európska verejná správa by mala implementovať princípy „digital-by-default“ a „once-only“, teda automatickú digitalizáciu procesov a zákaz opakovaného poskytovania rovnakých údajov rôznym orgánom. Zlepšená jednotná digitálna brána by mala podnikom poskytovať jasný a jednotný prístup k postupom a právnym povinnostiam vo všetkých členských štátoch, vrátane registrácií, licencií či daňových procesov.
Sektorovo orientované návrhy idú ešte ďalej. V oblasti výroby sa má posilniť informovanosť o zásade vzájomného uznávania výrobkov, urýchliť opravné mechanizmy pri zamietnutí prístupu na trh a zjednodušiť technická dokumentácia. V sektore služieb dokument navrhuje zavedenie európskej „službovej e-karty“, ktorá by podnikateľom a odborníkom výrazne uľahčila administratívne kroky pri poskytovaní služieb v zahraničí.
Čítajte aj:
Európa a strategické suroviny: návrat k vlastným zdrojom ako jediné východisko z geopolitickej pasce
Malé a stredné podniky sú v centre AI transformácie. EÚ chce ich úlohu posilniť
Zákon o digitálnych službách môže brzdiť inovácie. Zvýhodňuje veľkých hráčov
Harmonizácia regulácie profesií s vysokým rastovým potenciálom — od inžinierstva cez zdravotníctvo až po IT — by mohla zmierniť nerovnomerné rozloženie talentov medzi štátmi, čo je dnes jedným z najväčších obmedzujúcich faktorov pre rast nových odvetví. V maloobchode EPRS odporúča znížiť regulačné obmedzenia, ktoré v niektorých krajinách limitujú otváracie hodiny, veľkosť prevádzok či ich umiestnenie, a tým obmedzujú konkurenciu a vstup nových hráčov.
Európska únia už disponuje nástrojmi, ktoré môžu pomôcť. Patrí medzi ne napríklad Single Market Emergency Instrument, ktorého cieľom je v krízových situáciách zabrániť opakovaniu chaosu známeho z pandémie. Diskutuje sa aj o reforme kapitálových trhov, ktorá má uľahčiť prístup podnikov k financovaniu a umožniť väčšiu cirkuláciu kapitálu v rámci Únie. Dokument EPRS však upozorňuje, že technické inovácie či nové fondy nebudú mať účinok, pokiaľ sa nezmení základná filozofia vykonávania európskeho práva. Rozšírenie programov financovania digitalizácie a inovácií pre malé a stredné podniky tak musí sprevádzať znižovanie administratívnych nákladov a jasný právny rámec pre využívanie digitálnych riešení naprieč regiónmi.
Ak sa nepodarí odstrániť netarifné bariéry, jednotný trh zostane skôr formálnym konceptom než hnacím motorom rastu. EÚ má dostatočnú ekonomickú váhu aj technologické zázemie, jej výkon však limituje fragmentácia, ktorá nevyplýva z vonkajších tlakov, ale z vlastnej regulačnej praxe. Kým USA stavajú na ekonomickej koherencii, Európa sa stále snaží zosúlaďovať 27 právnych a administratívnych ekosystémov. Bez zásadných reforiem tak riskuje, že najväčšou obchodnou prekážkou pre európskych podnikateľov nebudú dovozné clá či geopolitické konflikty, ale samotné hranice vnútri Európskej únie.
Tomáš Lemešani
Všetky články autora aj s bonusmi nájdete na jeho Substack
Ak považujete texty Biztweetu za prínosné, venujte akýkoľvek dar na:
Číslo účtu: 1027300577/5500
IBAN: CZ1455000000001027300577
BIC/SWIFT: RZBCCZPP
Independent Media Publishing s.r.o. - Analýza, Case study, Policy paper
Pre konzultáciu a objednávku služieb píšte na kontakt@businesspr.eu, alebo independencetl@protonmail.com
Standard Biztweet Standard
- 1 Kredit
- Prístup k exkluzívnemu obsahu
Biznis Biztweet Biznis
- 5 Kreditov
- Prístup k exkluzívnemu obsahu
- Objednávka služieb
Golden Biztweet Golden
- Získavate 10 kreditov
- Prístup k exkluzívnemu obsahu
- Objednávka služieb