Na problém upozorňuje aj organizácia Digital Europe, ktorá vo svojom dokumente A milestone agreement, but at what cost? varuje, že ambície AI Actu musia byť sprevádzané realistickými podmienkami pre jeho implementáciu.

V európskom hospodárstve tvoria malé a stredné podniky viac ako 99 % všetkých firiem a približne dve tretiny pracovných miest. Podobná štruktúra platí aj pre Slovensko – MSP sú chrbticou priemyslu, služieb aj exportu. Aj preto Digital Europe zdôrazňuje, že pravidlá AI nemôžu byť navrhnuté primárne pre korporácie či technologických gigantov. Malé a stredné firmy sa bez adekvátnej podpory v spleti legislatívnych požiadaviek jednoducho stratia.

Regulácia umelej inteligencie totiž nie je len o dodržaní etických princípov. Pre MSP ide o administratívnu a finančnú záťaž, ktorá môže byť pre mnohé existenciálna. AI Act vyžaduje dokumentáciu rizík, interné riadiace systémy alebo priebežné monitorovanie AI modelov – všetko procesy, ktoré v malých firmách často nemá kto vykonávať. Digital Europe preto navrhuje vytvoriť jednoduché digitálne šablóny a open-source nástroje, ktoré by podnikateľom umožnili splniť povinnosti bez nutnosti najímať drahých právnikov či konzultantov.

Podpora MSP musí byť podľa združenia predovšetkým praktická, nie deklaratívna. Nestačí odporučiť „zlepšiť súlad s reguláciou“ – treba im pomôcť ju pochopiť. Vznik národných AI helpdeskov, konzultačných centier a technických pracovísk by podnikateľom poskytol miesto, kde dostanú konkrétne odpovede na interpretáciu zákona. Na Slovensku by mohli byť takýmto pilierom Digitálne inovačné huby, univerzitné inkubátory či klastre v Košiciach, Bratislave a Žiline, ktoré dnes už pracujú s MSP na digitalizácii výrobných procesov.

Digital Europe pripomína, že firmy potrebujú aj finančný kyslík. Zavádzanie AI nie je lacné – vyžaduje dáta, infraštruktúru, tréning modelov či nákup cloudových služieb. Najmä malé podniky sa preto bez grantov, dotácií alebo spolufinancovania do transformačných projektov nepohnú. Zaujímavý je návrh zriadiť národné AI technické centrá, ktoré poskytujú aj praktickú pomoc: nielen odporúčanie, ale konkrétny model, architektúru či testovaciu implementáciu. Takéto „AI dielne“ by pre MSP znamenali skokový rozdiel oproti tradičnému byrokratickému prístupu.

Ďalšou slabinou kontinentu je talent. Kým veľké korporácie si špičkových AI odborníkov hravo udržia, MSP bojujú o prežitie. Bez znižovania miezd, bez stock options, bez globálneho brandu. Digital Europe preto navrhuje systém rekvalifikácií, prepojenie univerzít s podnikmi a programy prilákania expertov zo zahraničia. Ak by takéto opatrenia fungovali, mohli by pomôcť aj slovenským firmám, ktoré dnes často pracujú so subdodávateľmi alebo využívajú externé tímy mimo regiónu.

Kľúčové je aj to, aby cesta od výskumu k praxi bola menej bolestivá. Európa je silná v akademickom prostredí, ale slabá v prevode technológií do výroby či logistiky. Digital Europe preto tlačí na navýšenie rozpočtov pre Horizon Europe a Digital Europe, pričom dôraz má byť na aplikovaný výskum a komercializáciu – nie na teoretické projekty. Pre slovenské firmy, ktoré sa často boja veľkých grantových schém, je takýto typ podpory zásadný: jednoduchý vstup, jasný cieľ, konkrétny produkt.

Čítajte aj:

Zákon o digitálnych službách môže brzdiť inovácie. Zvýhodňuje veľkých hráčov

Gatekeeper dilema: Prečo môže Digital Markets Act brzdiť európsku digitálnu konkurencieschopnosť

15 akcií, ktoré majú momentum a predbiehajú trh

Regulácia musí mať aj mäkké hrany. Zavádzanie povinností v pevnom termíne môže likvidovať technologických začiatočníkov. Združenie preto žiada prechodné obdobia – najmä pre startupy a netechnologické spoločnosti, ktoré AI využívajú iba doplnkovo. Startup, ktorý ešte nenašiel product–market fit, nemá kapacitu na komplexný compliance.

Digital Europe je zároveň presvedčené, že MSP potrebujú európsku infraštruktúru, nie len legislatívne rámce. Lokálne dátové centrá, cloudové služby kompatibilné s AI Actom či sandboxy, kde možno experimentovať bez sankcií – to všetko sú nástroje, ktoré vyrovnávajú podmienky. Slovensko má so sandboxovým prístupom skúsenosť vo fintech regulácii. Prenesenie modelu do AI by umožnilo testovať riešenia v energetike, doprave alebo zdravotníctve bez rizika, že startup skončí pred regulačným úradom.

Napokon je tu ešte jeden významný problém: fragmentácia právneho prostredia. AI Act musí byť harmonizovaný s GDPR, Data Actom či kyberbezpečnostnou legislatívou. Ak bude mať malý podnik dodržiavať tri paralelné zákonné režimy, ktoré sa miestami odporujú, výsledkom nebude inovácie – ale rezignácia.

Európa má potenciál stať sa lídrom v AI, ale len vtedy, ak bude myslieť na tých najmenších hráčov. Malé a stredné podniky sú motorom ekonomiky, nie štatistickou poznámkou. Ak sa bude AI politika tvoriť pre veľkých a implementovať na pleciach malých, výsledkom nebude bezpečná technológia, ale spomalená a vyčerpaná európska ekonomika. Slovensko v tomto príbehu nie je výnimkou – je testovacím poľom toho, či AI regulácia dokáže podporovať inovácie aj mimo veľkých korporácií.

Tomáš Lemešani, Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope

Všetky články autora aj s bonusmi nájdete na jeho Substack

Ak považujete texty Biztweetu za prínosné, venujte akýkoľvek dar na:

Číslo účtu: 1027300577/5500
IBAN: CZ1455000000001027300577
BIC/SWIFT: RZBCCZPP

Independent Media Publishing s.r.o. - Analýza, Case study, Policy paper

Pre konzultáciu a objednávku služieb píšte na kontakt@businesspr.eu, alebo independencetl@protonmail.com