Think tank Bruegel sa v dokumente Which platforms will be caught by the Digital Markets Act? The ‘gatekeeper’ dilemma venuje práve tomu, ako tieto pravidlá môžu ovplyvniť európsku konkurencieschopnosť a trhovú dynamiku.

Pre registráciu a odomknutie článku použite tento link 

Podľa DMA má byť regulácia namierená na takzvaných gatekeeperov – dominantných poskytovateľov digitálnych služieb, ktorí kontrolujú prístup k trhu alebo k veľkým skupinám používateľov. Európska komisia zvolila kvantifikovateľné kritériá, ktoré majú minimalizovať subjektívny výklad: dotknutý subjekt musí spĺňať ročný príjem minimálne 7,5 miliardy eur alebo kapitalizáciu minimálne 75 miliárd eur, a zároveň mať najmenej 45 miliónov mesačne aktívnych koncových používateľov a 10 tisíc podnikových používateľov počas troch po sebe idúcich rokov.

Týmto spôsobom sa Brusel snaží regulovať najväčších hráčov – Google, Apple, Meta, Amazon či Microsoft. Podľa Bruegelu však tieto kritériá nie sú neomylné, pretože veľkosť ešte neznamená schopnosť trhu ovládať alebo narúšať konkurenciu.

Rozmazaná hranica medzi platformami

Bruegel upozorňuje, že definícia gatekeepera má zásadný nedostatok: neberie do úvahy trhovú štruktúru ani dynamiku konkurenčného prostredia. V praxi to vedie k paradoxom. Airbnb alebo Booking.com síce obsluhujú desiatky miliónov zákazníkov, no pôsobia v extrémne konkurenčnom prostredí služieb krátkodobého ubytovania či cestovania. Naopak, platformy ako Google Search alebo Amazon Marketplace majú takmer monopolný charakter, čo znásobuje ich sieťové výhody a bariéry vstupu na trh nových hráčov.

Bruegel preto varuje, že nepresná klasifikácia môže vytvoriť nerovné podmienky medzi platformami, ktoré si konkurujú, ale regulačne sú posudzované odlišne. Rozhodnutia o tom, ktoré firmy sa majú dostať pod režim DMA – napríklad či zahrnúť Booking.com – môžu byť do značnej miery výsledkom lobistických tlakov a nie ekonomickej logiky.

Stabilita kritérií ako podmienka inovácie

Think tank navrhuje zachovať jednoduché, stabilné a kvantifikovateľné kritériá, ktoré zasiahnu len skutočne dominantné digitálne platformy. Podľa Bruegelu musí byť pre každú spoločnosť jednoznačné, či regulácii podlieha – bez potreby právnych interpretácií alebo rokovaní s Európskou komisiou.

Zároveň Bruegel zdôrazňuje, že interné compliance procesy by mali byť prehľadné, predvídateľné a testovateľné. Firmy by mali byť schopné rýchlo identifikovať nesúlad s DMA bez potreby nákladných právnych analýz. Nezávislé audity by mali zabezpečovať objektívnu kontrolu dodržiavania regulácie.

Príklady z USA ukazujú, aké dôležité sú jasné pravidlá: americká FTC (Federal Trade Commission) v posledných rokoch zintenzívňuje reguláciu technologických fúzií a digitálnej ekonomiky. Medzi rokmi 2020–2023 sa zvýšil počet blokovaných transakcií o viac než 52 %, pričom väčšina zásahov smerovala práve voči digitálnemu sektoru.

„Killer acquisitions“: tichý nepriateľ konkurencie

Bruegel ide ešte ďalej – odporúča zvýšenú kontrolu akvizícií, ktoré môžu byť použité na potláčanie budúcej konkurencie. Ide o tzv. killer acquisitions, pri ktorých veľká firma kupuje malý technologický startup nie preto, aby jeho produkt rozvíjala, ale aby zabránila tomu, že sa z konkurencie stane trhová hrozba.

Podľa OECD sa medzi rokmi 2015 a 2022 uskutočnilo viac ako 600 akvizícií, kde kupujúcim bola jedna z piatich najväčších technologických korporácií. Len Meta (Facebook) má v portfóliu viac než 90 kúpených spoločností, pričom niektoré z nich sa na trhu nikdy neobjavili.

Práve preto Bruegel navrhuje upraviť mechanizmus ex ante kontroly: regulátori by mali preverovať fúzie ešte predtým, ako dôjde k poškodeniu trhu, a nie spätne – keď už je konkurencia zlikvidovaná. EÚ by tak mohla zabrániť opakovaniu situácií ako Instagram (2012) či WhatsApp (2014), pri ktorých bolo možné zasiahnuť, no chýbala metodika.

Priestor pre malé a stredné podniky

Digitálna ekonomika je často prezentovaná ako inkluzívna a otvorená – stačí mať dobrý produkt a zákazníci si vás nájdu. V praxi však dominancia veľkých platforiem spôsobuje extrémne vysoké vstupné bariéry. Bruegel upozorňuje, že malé a stredné podniky (MSP) musia mať reálnu možnosť vstúpiť na trh, čo dnes nie je samozrejmosť.

Podľa Európskej investičnej banky až 78 % európskych startupov považuje prístup k digitálnym trhom a užívateľským dátam za najväčšiu bariéru rastu. Uvedenie aplikácie na trh bez podpory dominantnej platformy (Google Play, Apple App Store) je prakticky nemožné. A predaj cez vlastnú infraštruktúru je pre MSP finančne neudržateľný.

Čítajte aj:

Zákon o digitálnych službách môže brzdiť inovácie. Zvýhodňuje veľkých hráčov

Jednotný trh EÚ: nedokončený príbeh európskej integrácie

10 akcií, ktoré vám umožnia investovať ako Nvidia do ďalšieho AI trendu

Regulácia DMA by preto mala byť koncipovaná tak, aby chránila priechodnosť trhov, nie iba reagovala na protisúťažné správanie. Nestačí obmedziť veľkých hráčov – EÚ musí vytvárať priestor pre vznik konkurencie.

Debata o DMA nie je akademická. Ide o strategické rozhodnutie, či chce Európa vychovať vlastných technologických šampiónov alebo sa uspokojí s rolou globálneho regulátora. Podľa Eurostatu investuje EÚ do výskumu a vývoja 1,64 % HDP, zatiaľ čo USA sú na úrovni 3,45 % HDP a Južná Kórea nad 4,8 % HDP. Zvyšovanie regulačných bariér bez stimulácie inovácie môže tento rozdiel ešte prehĺbiť.

Bruegel preto vyzýva k opatrnosti: regulácia digitálnych brán nesmie byť nástrojom politického ovplyvňovania, ale precízne navrhnutým ekonomickým mechanizmom. DMA môže podporiť konkurenciu, ak bude nastavený transparentne, predvídateľne a spravodlivo. Ak sa však stane nepresným selektívnym filtrom, môže Európu pripraviť o to najcennejšie – o schopnosť inovovať a súťažiť na globálnych trhoch.

Tomáš Lemešani, Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope

Všetky články autora aj s bonusmi nájdete na jeho Substack

Ak považujete texty Biztweetu za prínosné, venujte akýkoľvek dar na:

Číslo účtu: 1027300577/5500
IBAN: CZ1455000000001027300577
BIC/SWIFT: RZBCCZPP

Independent Media Publishing s.r.o. - Analýza, Case study, Policy paper

Pre konzultáciu a objednávku služieb píšte na kontakt@businesspr.eu, alebo independencetl@protonmail.com