Európska komisia vo svojej štúdii The Economic Benefits of the EU Single Market in Goods and Services opäť pripomenula, že jednotný trh predstavuje jeden z pilierov európskej prosperity a konkurencieschopnosti.

Modelovanie ukazuje, že ak by sa medzi členskými štátmi znovu obnovili colné a necolné bariéry, ekonomika Európskej únie by mohla prísť až o osem percent svojho HDP – čo zodpovedá strate približne 1200 miliárd eur ročne.

Jednotný trh prináša vyšší objem obchodu, väčšiu produktivitu, nižšie ceny a širší výber pre spotrebiteľov. Jeho dopady však siahajú oveľa ďalej – vytvára tlak na efektívnosť, inovácie a transparentnosť, posilňuje kultúru podnikania a kvalitu správy naprieč kontinentom.

Od svojho vzniku v roku 1993 vzrástol vzájomný obchod medzi členskými štátmi o viac ako 190 %. Dnes tvorí obchod v rámci EÚ približne 60 % celkového exportu členských krajín. Spotrebitelia podľa odhadov Európskej komisie profitujú z nižších cien tovarov a služieb o 5 až 7 %, zatiaľ čo podniky využívajú úspory, širší trh a jednoduchší prístup k dodávateľom aj zákazníkom. Napriek tomu zostáva jednotný trh paradoxne nedokončený – najmä v oblastiach služieb, digitálnej ekonomiky, kapitálového trhu a energetiky.

Pomalá integrácia služieb

Služby tvoria viac ako 70 % HDP Európskej únie, no na cezhraničnom obchode sa podieľajú len približne štvrtinou. Väčšina európskych firiem síce poskytuje služby, no len zriedkavo pôsobí mimo hraníc svojej krajiny. Pretrvávajú rozdiely v licenciách, kvalifikačných požiadavkách, daňových režimoch a v uznávaní profesijných oprávnení. Digitálne platformy síce uľahčujú expanziu, no národné bariéry stále bránia skutočne voľnému pohybu služieb.

Európska komisia preto navrhuje hlbšiu harmonizáciu profesijných štandardov a vytvorenie jednotných digitálnych nástrojov na uznávanie kvalifikácií. Odhaduje sa, že odstránenie zostávajúcich bariér by mohlo zvýšiť produktivitu v sektore služieb až o 3 % a vytvoriť státisíce nových pracovných miest – predovšetkým v malých a stredných podnikoch, ktoré sú základom európskej ekonomiky.

Digitálna fragmentácia ako brzda rastu

Digitálna ekonomika má ešte väčší nevyužitý potenciál. Európsky digitálny trh, ktorý by mal byť motorom hospodárskeho rastu 21. storočia, je stále rozdelený medzi 27 národných regulačných rámcov. V oblasti ochrany údajov, cloudových služieb, elektronického obchodu či kybernetickej bezpečnosti platia rozdielne štandardy. Takáto fragmentácia znižuje efektívnosť a bráni vzniku paneurópskych digitálnych šampiónov.

Podľa odhadov Európskej komisie by plne integrovaný digitálny trh mohol zvýšiť HDP Únie o 415 miliárd eur ročne. Kľúčové je však zjednotenie pravidiel pre cezhraničné dátové toky, harmonizácia kyberbezpečnostných noriem, jednoduchší režim DPH pre online transakcie a posilnenie právneho rámca pre umelú inteligenciu a digitálne identity. Jednotné digitálne prostredie by umožnilo firmám rásť rýchlejšie, znižovalo by transakčné náklady a podporilo inovačný ekosystém, ktorý dnes v Európe zaostáva za USA a východnou Áziou.

Kapitálové trhy – slabé miesto európskej ekonomiky

Štúdia The Effects of Equity and Debt Financing on Technological Innovation upozorňuje, že európske podniky sú nadmerne závislé na bankovom financovaní. Až 75 % firemného financovania pochádza z úverov, zatiaľ čo v Spojených štátoch je to len 35 %. Zvyšok tam tvoria akciové a rizikové kapitálové zdroje. Tento rozdiel spôsobuje, že európske firmy sú menej flexibilné, pomalšie reagujú na technologické zmeny a majú slabší prístup k financovaniu inovácií.

Equity financovanie pritom prináša celý rad výhod: zlepšuje kapitálovú štruktúru, znižuje zadlženosť, zmierňuje riziko platobnej neschopnosti a umožňuje podnikom investovať do výskumu bez okamžitého tlaku na cash-flow. Podľa výsledkov výskumu majú firmy s vyšším podielom vlastného kapitálu o 10 až 15 % vyššiu rentabilitu a rýchlejší rast produktivity.

Európska komisia preto opäť zdôrazňuje potrebu dokončiť Úniu kapitálových trhov (Capital Markets Union). Jej cieľom je odstrániť regulačné rozdiely medzi členskými štátmi, zjednodušiť cezhraničné IPO, uľahčiť prístup investorov k rôznym trhom a vytvoriť spoločné európske investičné fondy pre strategické odvetvia – od polovodičov a obnoviteľných zdrojov po umelú inteligenciu. Rovnako dôležitá je osveta o výhodách a rizikách akciového financovania a zavedenie jednotných štandardov pre reporting investorov.

Energetika a inovácie ako kľúčové spojenia

Podobne nekompletný zostáva aj jednotný energetický trh. Napriek prepojeniu sietí sa ceny elektriny medzi členskými štátmi líšia až o 50 %. Nedostatočná infraštruktúra, pomalé cezhraničné investície a národné dotácie deformujú hospodársku súťaž. Lepšie fungujúci energetický trh by mohol výrazne znížiť náklady podnikov, urýchliť prechod k obnoviteľným zdrojom a posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

Z pohľadu inovácií Komisia upozorňuje, že Európa stále nevyužíva naplno synergiu medzi politikou výskumu, obchodu a kapitálovým financovaním. Silnejšie prepojenie týchto oblastí by umožnilo rýchlejší prenos know-how a technologických inovácií medzi členskými štátmi. Odhady hovoria, že efektívna integrácia týchto politík by mohla zvýšiť produktivitu až o 2 % HDP ročne.

Nedokončený projekt, kľúčová výzva

Z ekonomického hľadiska je jednotný trh najväčším úspechom európskej integrácie, no z politického pohľadu zostáva jej najzraniteľnejšou časťou. Pandémia, energetická kríza, bezpečnostná kríza a rastúci protekcionizmus po roku 2022 odhalili, že členské štáty majú stále tendenciu uprednostňovať národné záujmy pred spoločným priestorom. Návrat k plne integrovanému trhu by pritom mohol byť najefektívnejšou stratégiou hospodárskeho rastu v čase, keď USA a Čína investujú do strategických sektorov bezprecedentným tempom.

Čítajte aj:

Európsky priemysel pod tlakom: české návrhy môžu byť inšpiráciou aj pre Slovensko

10 akcií, ktoré vám umožnia investovať ako Nvidia do ďalšieho AI trendu

Pomalé povoľovanie brzdí konkurencieschopnosť Európy

Európa má k dispozícii všetky predpoklady – vyspelú infraštruktúru, vzdelanú pracovnú silu, jednotný právny rámec aj globálne rešpektované normy. Chýba jej však odvaha dotiahnuť vlastný projekt do konca. Podľa odhadov Európskej komisie by odstránenie zostávajúcich bariér v službách, digitálnej ekonomike a kapitálových trhoch mohlo zvýšiť HDP EÚ o 9 až 12 % do roku 2035 – teda približne o jeden bilión eur, čo zodpovedá výkonu celého nemeckého priemyslu.

Európa na rázcestí

Európska únia stojí pred rozhodnutím, či zostane otvoreným a integrovaným priestorom, alebo sa rozpadne na mozaiku 27 ekonomík s odlišnými pravidlami a nerovnakými šancami uspieť v globálnej konkurencii. Posilnenie jednotného trhu, dokončenie kapitálovej únie a prehĺbenie digitálnej integrácie nie sú len technokratické reformy – sú to podmienky prežitia európskeho hospodárskeho modelu v 21. storočí.

Jednotný trh vznikol ako odpoveď na povojnovú fragmentáciu Európy. Dnes môže byť odpoveďou na fragmentáciu novú – technologickú, energetickú a kapitálovú. Ak sa ho Únii podarí skutočne dokončiť, môže z neho opäť spraviť svoj najsilnejší nástroj hospodárskej obnovy a globálneho vplyvu.

Tomáš Lemešani, Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope

Všetky články autora aj s bonusmi nájdete na jeho Substack

Ak považujete texty Biztweetu za prínosné, venujte akýkoľvek dar na:

Číslo účtu: 1027300577/5500
IBAN: CZ1455000000001027300577
BIC/SWIFT: RZBCCZPP

Independent Media Publishing s.r.o. - Analýza, Case study, Policy paper

Pre konzultáciu a objednávku služieb píšte na kontakt@businesspr.eu, alebo independencetl@protonmail.com