Európa chce skrotiť umelú inteligenciu. Firmy varujú, že to môže dusiť inovácie

Európska únia sa chystá spustiť prvý veľký zákon o umelej inteligencii na svete – AI Act. Má ochrániť spotrebiteľov, zabrániť zneužívaniu dát a nastaviť etické mantinely pre vývojárov. Časť technologického priemyslu však varuje, že Európa to možno s reguláciou preháňa.

Organizácia Information Technology Industry Council (ITI), ktorá zastupuje globálne firmy ako Google, IBM či Microsoft, upozorňuje, že prístup Bruselu by mohol spomaliť inovácie, a to najmä v malých krajinách ako Slovensko, kde sa vývoj umelej inteligencie ešte len rozbieha.

Zbytočné delenie modelov na „silné“ a „slabé“

Európska únia chce rozdeliť generatívne modely – teda tie, ktoré dokážu tvoriť text, hudbu či obrázky – na dve skupiny: tie „najsilnejšie“ (označované ako highly capable alebo high impact) a všetky ostatné.

Na papieri to znie rozumne. V praxi však podľa ITI nie je jasné, kto rozhodne, čo ešte je „silný“ model a čo už nie. Môže to byť podľa výpočtovej náročnosti, množstva tréningových dát alebo podľa schopnosti generovať realistický obsah? Technológie sa menia tak rýchlo, že takéto rozdelenie by sa rýchlo stalo neaktuálnym. „Ak bude každý nový model musieť čakať, kým sa úradníci rozhodnú, do ktorej kategórie patrí, vývoj sa spomalí a inovátori z Európy odídu inde,“ píše ITI vo svojom blogu.

Zbytočné povinnosti okolo autorských práv

Európska komisia navrhuje, aby tvorcovia AI modelov museli zverejňovať „súhrny tréningových dát“ – teda zoznam zdrojov, z ktorých sa model učil. ITI tvrdí, že je to nielen ťažko realizovateľné, ale aj duplicitné: EÚ už má smernicu o autorských právach a právne nástroje, ktoré tieto situácie riešia. Nové pravidlá by podľa nich skôr vytvárali zbytočnú byrokraciu, než by posilnili ochranu autorov.

Úplný zákaz biometrického rozpoznávania by bol prehnaný

Brusel navrhuje zakázať tzv. „biometrickú kategorizáciu“ – teda rozpoznávanie pohlavia, veku či zdravotného stavu človeka. Dôvodom je riziko zneužitia a diskriminácie.
ITI však namieta, že zákaz by zasiahol aj aplikácie, ktoré majú pozitívny dopad – napríklad softvér, ktorý pomáha nevidiacim, alebo AR nástroje. Podľa ITI by bolo lepšie, keby sa tieto technológie považovali za „vysoko rizikové“ a mali prísne pravidlá, než aby boli zakázané úplne.

Rozlišujme medzi vývojom a použitím

Každý model AI sa dá použiť rôzne. Rovnaká technológia, ktorá dnes píše básne, zajtra môže vyhodnocovať lekárske dáta. ITI preto tvrdí, že regulácia by mala posudzovať konkrétne použitie modelu – nie samotný vývoj. Inými slovami, nie každá umelá inteligencia je riziková len preto, že vie písať texty alebo rozpoznávať tváre. Riziko závisí od kontextu.

Európsky cieľ: chrániť občana, nie brzdiť vývoj

Zástancovia prísnej regulácie pripomínajú, že cieľ AI Actu je jasný: ochrániť spotrebiteľa. EÚ nechce, aby sa opakoval scenár sociálnych sietí, kde sa najskôr inovovalo a až potom riešili dôsledky – šírenie dezinformácií, súkromie či politické manipulácie.

Lenže pri AI je balans ešte krehkejší. Podľa Európskeho parlamentu v roku 2024 využívalo umelú inteligenciu len 14 % európskych podnikov, pričom medzi veľkými firmami to bolo 41 %, ale medzi malými len 11 %. Ak sa regulácia nastaví príliš prísne, práve malé firmy – ktoré často prinášajú nové nápady – budú mať najväčší problém dodržať všetky pravidlá.

Slovenský kontext: medzi obavou a očakávaním

Slováci majú voči umelej inteligencii stále zmiešané pocity. Podľa prieskumu KPMG z roku 2025 jej dôveruje len tretina obyvateľov, ale až 67 % podporuje prísnu reguláciu. Viac než polovica (53 %) však zároveň priznala, že AI nástroje už občas využíva – napríklad na písanie, preklady alebo generovanie obrázkov.

Iný prieskum upozornil, že až tretina pracovných miest na Slovensku by mohla byť v budúcnosti nahraditeľná automatizáciou alebo AI systémami. To vyvoláva prirodzený strach, ale aj tlak na vzdelávanie: od roku 2026 majú slovenské školy zaradiť do učebných plánov základy umelej inteligencie a etického používania technológií.

Čítajte aj:

Čo čakať od akciových trhov po trojročnom býčom raste

Európska regulácia povolaní a príležitosti pre skostnatený slovenský trh práce

Prudký rast - prudký pád? Riziko krachu akcií rastie najmä v energetike a čipoch

Napriek tomu výskum AI na Slovensku stále zaostáva. Ministerstvo investícií už pred pár rokmi upozornilo, že slovenské tímy dosahujú len malú citovanosť vo svetových vedeckých publikáciách a trpia odchodom talentov do zahraničia.

Krehká rovnováha: medzi kontrolou a slobodou

Zákon o umelej inteligencii vstúpil do platnosti v lete 2024, ale jednotlivé pravidlá sa budú zavádzať postupne až do roku 2027. EÚ zároveň vytvára novú Európsku AI kanceláriu, ktorá bude koordinovať dohľad nad dodržiavaním pravidiel a komunikovať s národnými autoritami. To všetko má zaručiť, že AI sa bude vyvíjať bezpečne. Ale ako pripomína ITI, bezpečnosť by nemala znamenať stagnáciu.

Ak sa regulácia stane neprehľadnou, inovátori môžu presunúť svoje aktivity mimo Európu — a Európa sa z „technologického lídra“ stane len „technologickým používateľom“.

Budúcnosť: múdre pravidlá pre múdre stroje

Európska politika balansuje medzi dvoma pólmi: na jednej strane strach z AI, na druhej túžba byť svetovým priekopníkom v jej regulácii. Skutočná výzva bude nájsť zlatú strednú cestu – chrániť ľudí a zároveň nebrzdiť vývoj.

Pre Slovensko, ktoré má silnú IT komunitu, ale zatiaľ slabú výskumnú základňu, môže byť práve rozumná a flexibilná regulácia šancou – nie hrozbou. Ak sa ju podarí nastaviť tak, aby sa startupy nebáli inovovať, umelá inteligencia nemusí byť „strašiakom z Bruselu“, ale motorom novej ekonomiky.

Regulovať umelú inteligenciu nie je len technická otázka. Je to test, či dokážeme spájať bezpečnosť s tvorivosťou. A zatiaľ čo Únia rieši definície a paragrafy, slovenské firmy, školy aj výskumníci by mali riešiť jedno: ako AI využívať múdro, nie len sa jej báť.

 

Tomáš Lemešani, Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope

Ak považujete texty Biztweetu za prínosné, venujte akýkoľvek dar na:

Číslo účtu: 1027300577/5500
IBAN: CZ1455000000001027300577
BIC/SWIFT: RZBCCZPP

Independent Media Publishing s.r.o. - Analýza, Case study, Policy paper

Pre konzultáciu a objednávku služieb píšte na kontakt@businesspr.eu, alebo independencetl@protonmail.com