Prečo Európa potrebuje silný kapitálový trh? A čo môže robiť Slovensko?

Kapitálové trhy Európskej únie dlhodobo zaostávajú za svojím potenciálom. Ich hlavnou úlohou by malo byť efektívne financovanie rozvoja európskych podnikov, no v praxi ju plnia len čiastočne.

Na rozdiel od Spojených štátov amerických, kde burzy a investičné fondy tvoria prirodzený základ ekonomického rastu, európske trhy sú rozdrobené, málo likvidné a komplikované na vstup. Táto situácia spôsobuje odliv kapitálu aj talentu – mnoho inovačných a technologických firiem z Európy sa rozhoduje vstúpiť na americké burzy, kde získavajú jednoduchší prístup k investorom a väčší objem kapitálu. S tým však často prichádza aj presun časti výskumu, vývoja či manažérskych štruktúr mimo Európskej únie.

Podľa údajov OECD dosiahla v roku 2024 celková hodnota verejne obchodovaných firiem na svete viac než 126 biliónov amerických dolárov. Európske akciové trhy z tohto koláča zaberajú len približne pätinu, pričom rozdiel v likvidite medzi EÚ a USA je priepastný. Zatiaľ čo priemerný denný objem obchodov s akciami v Spojených štátoch dosahuje vyše 280 miliárd eur, v Európe je to len okolo 65 miliárd. Pre investorov to znamená nižšiu atraktivitu a vyššie transakčné riziko, čo ďalej prehlbuje pasivitu európskeho kapitálu.

Slovensko predstavuje v tomto kontexte ešte výraznejší extrém. Trhová kapitalizácia spoločností zapísaných na Bratislavskej burze cenných papierov dosiahla podľa údajov CEIC v roku 2024 len približne 2,4 miliardy eur, čo zodpovedá necelým dvom percentám hrubého domáceho produktu. Ešte v roku 2014 bol tento pomer viac ako dvojnásobný. Objem obchodov na akciovom trhu voči HDP sa dnes pohybuje len v stotinách percenta. Slovenský kapitálový trh je teda z hľadiska rozsahu, aktivity aj likvidity jeden z najslabších v regióne.

Prečo je to problém? Silný kapitálový trh nie je len symbolom rozvinutej ekonomiky – je jej základnou súčasťou. Firmám ponúka alternatívu k bankovým úverom, znižuje ich závislosť na dlhovom financovaní a umožňuje rýchlejšie investovať do inovácií. Európske podniky sa dnes stále spoliehajú najmä na banky, čo ich robí zraniteľnejšími voči menovým cyklom a sprísňovaniu úverových podmienok. Naopak, priamy prístup na trh cenných papierov umožňuje firmám flexibilnejšie získavať zdroje a rozvíjať sa aj v časoch, keď bankové financovanie stagnuje.

Rovnako dôležitý je rozvoj kapitálových trhov pre domácnosti. Európania väčšinu svojich úspor stále držia v bankách alebo v nehnuteľnostiach. Menej ako tretina domácností v EÚ investuje do akcií, zatiaľ čo v USA je to viac než polovica. Európsky kapitálový trh by preto mal byť navrhnutý tak, aby dokázal pretaviť tento obrovský pasívny potenciál úspor do reálneho financovania ekonomiky. To si však vyžaduje cenovo dostupné investičné produkty, jednoduchší prístup pre drobných investorov, nižšie poplatky a kvalitné poradenstvo.

Zásadnou prekážkou je aj právna a regulačná fragmentácia. Každá členská krajina EÚ má vlastné pravidlá pre účtovníctvo, konkurz, zverejňovanie informácií či emisie cenných papierov. Táto roztrieštenosť odrádza investorov aj emitentov. Európsky úrad pre cenné papiere a trhy (ESMA) preto dlhodobo presadzuje myšlienku jednotného európskeho rulebooku, ktorý by harmonizoval pravidlá a zjednotil dohľad nad kľúčovými trhovými inštitúciami. Slovensko by malo byť v tomto procese aktívnym hráčom – nielen preto, aby zosúladilo vlastné predpisy, ale aj aby sa vyhlo situácii, v ktorej o jeho trhoch rozhodujú bez neho.

Súčasťou riešenia musí byť aj zjednodušenie procesu vstupu firiem na burzu. Pre mnohé malé a stredné podniky (SME) sú dnešné požiadavky na IPO finančne a administratívne neúnosné. Podpora rastových trhov a regionálnych platforiem by mohla podnikom umožniť získať kapitál bez nutnosti odchodu do zahraničia. Významnú úlohu tu môže zohrať aj štát – napríklad formou daňových stimulov, znížením poplatkov či zriadením programov pre začínajúcich emitentov.

Slovensko má navyše priestor na zlepšenie v oblasti finančnej gramotnosti. Školy a univerzity by mali klásť väčší dôraz na výučbu investičných princípov a fungovanie kapitálových trhov. Bez pochopenia rizika, výnosu a investičných nástrojov zostane kapitálový trh len pre úzku skupinu odborníkov, nie pre verejnosť. Ak sa má trh rozvíjať, musí sa zvýšiť počet aktívnych investorov – jednotlivcov, ktorí rozumejú hodnoteniu firiem, dlhopisom či fondom.

Rozvoj kapitálového trhu zároveň neznamená len rozšírenie akcií či dlhopisov. EÚ by sa mala sústrediť aj na nové formy financovania – crowdfunding, rizikový kapitál, súkromné investičné fondy či zamestnanecké akcie. Takéto nástroje prispievajú k väčšej dynamike ekonomiky a umožňujú rýchlejší rast mladých inovatívnych podnikov. Slovensko môže v tejto oblasti využiť existujúcu infraštruktúru a know-how z technologického sektora, kde pôsobí čoraz viac startupov s regionálnym významom.

Čítajte aj:

Riziko pre trhy: Obchod s umelou inteligenciou je závislý od OpenAI

ESG trh: Príležitosť či regulačné riziko pre slovenské firmy?

10 akcií, ktoré nielen prekonali index S&P 500, ale aj najviac zvýšili svoje dividendy

Ďalšou prioritou je prepojenie cezhraničných trhových infraštruktúr. Integrácia európskych búrz, clearingových centier a platobných systémov by znížila náklady obchodovania a zvýšila prístupnosť pre menších hráčov. Dohľad nad nimi by mal byť postupne presúvaný z národných inštitúcií na úroveň európskej autority. To si vyžaduje aj užšiu spoluprácu Národnej banky Slovenska s ESMA.

Rozvinutý kapitálový trh napokon prináša aj makroekonomickú stabilitu. V časoch hospodárskeho spomalenia dokáže lepšie absorbovať šoky a poskytovať firmám alternatívne zdroje likvidity. Ak sú navyše pravidlá nastavené flexibilne – napríklad umožňujú dočasné zmiernenie regulácií v čase krízy – trh môže reagovať pružnejšie než centrálne riadené úverové politiky.

Európa dnes stojí pred rozhodnutím, či zostane závislá od amerického kapitálu, alebo vybuduje vlastný finančný ekosystém schopný financovať inovácie, zelené technológie a nové priemyselné odvetvia. Slovensko, hoci malé, v tom môže zohrať dôležitú úlohu – reformou svojho regulatórneho prostredia, podporou vzdelávania a vytváraním stimulov pre investorov i podniky.

Podľa všetkých dostupných dát je jasné, že silný európsky kapitálový trh nie je len otázkou prestíže, ale prežitia – a pre krajiny ako Slovensko aj príležitosťou, ako sa z periférie stať súčasťou centra európskeho rastu.

 

 

Tomáš Lemešani

Independent Media Publishing s.r.o. - Analýza, Case study, Policy paper

Pre konzultáciu a objednávku služieb píšte na kontakt@businesspr.eu, alebo independencetl@protonmail.com