Napriek technickému pokroku a deklarovaným výhodám sa zavedenie systému na Slovensku nezaobišlo bez vážnych nedostatkov. Tie vyplývajú najmä z chaotického legislatívneho postupu, ako aj z nedostatočnej prípravy na technickej úrovni.

Zámer dobrý, realizácia nejednoznačná

Myšlienka elektronickej fakturácie nie je nová. Už Smernica 2014/55/EÚ zaviedla povinnosť e-faktúr vo verejnom obstarávaní a norma EN 16931 stanovila presný formát a obsah, ktorý elektronická faktúra musí mať, aby bola uznaná v rámci EÚ.

Slovensko pôvodne plánovalo zaviesť e-faktúru výlučne pre subjekty zapojené do verejného obstarávania. Postupne sa však zámery menili – a to nie raz. Dokumentácia ukazuje, že medzi rokmi 2021 až 2024 vláda niekoľkokrát menila rozsah pôsobnosti systému, verejnosť pritom neinformovala a obchádzala pripomienkovanie:

• 2021: e-faktúra len pre verejnú správu (B2G),
  
  

• 2022: plánované rozšírenie aj pre B2B segment, všetky obchodné spoločnosti,
  
  

• 2024: zúženie len na platiteľov DPH, ďalšia úprava s výnimkami.
  
  

Tento vývoj vyvolával právnu neistotu a nepripustiteľnú nepredvídateľnosť pre podnikateľov. Mnohé spoločnosti investovali do systémových úprav podľa pôvodných návrhov, ktoré boli následne zmenené. Právne predpisy boli prijímané bez dostatočných prechodných období a v niektorých prípadoch bez verejnej konzultácie.

Čítajte aj: 

Riziká čínskeho ekonomického vplyvu a stratégie, ako draka spútať

Európsky automobilový priemysel na rázcestí: Zmeškaná príprava, čínska konkurencia a šanca na nový priemyselný vzostup

Štátny úrad obmedzil verejný prístup k údajom o konečných vlastníkoch firiem

Kritika zaznela aj od profesijných združení a komôr, ktoré upozorňovali, že legislatíva neobsahuje dostatočne presnú definíciu niektorých procesov, napríklad spôsobu autorizácie dokumentov či napojenia na existujúce ERP systémy.

Technická stránka systému: robustný základ, slabá podpora

Technicky bol slovenský systém IS EFA navrhnutý ako centrálne úložisko faktúr, ktoré funguje v súlade s normou EN 16931 a podporuje univerzálne formáty UBL a CII. To umožňuje interoperabilitu s väčšinou bežne používaných softvérov, čo je silnou stránkou systému.

Povinnosť vystaviť faktúru v štruktúrovanom elektronickom formáte sa týka všetkých platiteľov DPH v obchodných vzťahoch B2G, pričom plánuje sa aj B2B rozšírenie. Technicky platí, že:

• faktúra sa najprv zasiela cez IS EFA daňovej správe, ktorá vykoná validáciu,
  
  

• následne je postúpená príjemcovi (verejnému alebo súkromnému),
  
  

• systém umožňuje automatizovanú kontrolu údajov, čo redukuje riziko podvodov.

Ďalšiu zmenu však priniesol rok 2025, kedy sa ministerstvo financií rozhodlo zapojiť systém slovenskej elektronickej fakturácie do medzinárodnej platformy Peppol, ktorá mení aj technické vlastnosti celého fakturovania, či parametre samotných faktúr.

Zlyhaním bolo nedostatočné pilotné testovanie systému. Kým v Taliansku alebo Poľsku fungovali prechodné fázy trvajúce 12 až 24 mesiacov, Slovensko uviedlo systém bez plne funkčného testovacieho prostredia a bez stabilnej podpory pre MSP.

Štát neponúkol bezplatný fakturačný softvér pre malých podnikateľov, ako to urobilo napríklad Poľsko, ani nezabezpečil integračné API s adekvátnou dokumentáciou. Výsledkom bol v minulosti nárast dopytu po komerčných riešeniach a dodatočné náklady pre mikropodniky.

Goldplating: viac povinností, ako EÚ vyžaduje

Slovenská transpozícia smerníc často prekračovala rámec požiadaviek EÚ, čo sa odborne označuje ako "goldplating". Napríklad:

• Zatiaľ čo ViDA požaduje povinnosť len pre cezhraničné transakcie od roku 2030, Slovensko zaviedlo e-faktúru pre všetky domáce B2G transakcie už od 2025.
  
  

• Pôvodný návrh zahŕňal aj povinnosť dlhodobej archivácie výhradne v systéme IS EFA, čo znamenalo duplicitu s podnikateľskými systémami.
  
  

• Predpisy v minulosti nepočítali so žiadnymi výnimkami pre mikropodniky – až po tlaku odborných skupín sa zaviedli dočasné odklady.
  
  

Táto "nadimplementácia" nezohľadňovala ekonomickú realitu najmenších subjektov. Zbytočne vysoké požiadavky môžu odradiť podnikateľov od digitálnej transformácie a poškodiť konkurencieschopnosť slovenských MSP.

Pozitíva: vyššia kontrola, nižšia chybovosť

Napriek všetkým výhradám systém prináša hmatateľné výhody pre daňovú správu:

• Prístup k faktúram v reálnom čase umožňuje skoršie odhaľovanie podvodov s DPH.
  
  

• Zníženie chybovosti pri výkazníctve a eliminácia duplicít.
  
  

• Zlepšenie kvality makroekonomických dát.
  
  

Očakávaný dopad na daňovú medzeru v DPH bude možné vyhodnotiť neskôr. Skúsenosti z Talianska a Maďarska ukazujú, že dôsledná e-fakturácia môže znížiť daňový únik o 3 – 5 percentuálnych bodov v horizonte niekoľkých rokov.

Zahraničné skúsenosti: kde Slovensko zaostáva

• Taliansko zaviedlo centrálny systém SdI už v roku 2019 a dnes ho používa pre všetky B2B aj B2C faktúry. Okrem toho ponúka integráciu do mobilných aplikácií a cloudové služby zadarmo.
  
  

• Maďarsko vyžaduje okamžité hlásenie faktúr daňovej správe, pričom zároveň umožňuje prepojenie s firemnými ERP systémami bez zložitých povolení.
  
  

• Poľsko vyvinulo používateľsky jednoduchý KSeF systém, ktorý okrem technickej podpory obsahuje aj e-learningový portál pre podnikateľov.
  
  

Naopak Slovensko sa doposiaľ sústredilo viac na kontrolné funkcie než na podporu podnikateľov, čo môže ohroziť dôveru a spoluprácu.

Slovenská elektronická fakturácia je moderným technickým nástrojom s potenciálom priniesť pozitívne zmeny. Avšak absencia konzistentnej legislatívy, slabá komunikácia s podnikateľmi, nedostatočná infraštruktúra pre MSP a príliš ambiciózna transpozícia môžu túto reformu poškodiť už v zárodku.

Budúcnosť systému závisí od ochoty štátu zapracovať spätnú väzbu, zreálniť požiadavky a poskytovať kvalitné technické a metodické zázemie. Len vtedy sa e-faktúra stane nielen zákonnou povinnosťou, ale aj nástrojom efektívnejšieho podnikania v digitálnom veku.

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope alebo darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZP