Riziká čínskeho ekonomického vplyvu a stratégie, ako draka spútať
Dve kľúčové správy – Draghiho správa o konkurencieschopnosti EÚ a Lettov dokument o jednotnom trhu („Much More Than a Market“) – varujú, že Európa zaostáva za Čínou v oblasti technológií, investícií a strategických kompetencií.
Text je súčasťou projektu Dračie nájazdy podporeného Nadačným fondom nezávislej žurnalistiky v Česku. Viac textov seriálu nájdete na biztweet.cz
Čínsky vplyv v prístupe k financovaniu, výrobe či infraštruktúre tak predstavuje trvalú hrozbu pre európsku ekonomiku a technologickú autonómiu.
Narastajúce čínske hrozby pre Európu
Mario Draghi identifikoval tri hlavné oblasti, kde EÚ naliehavo zaostáva: v inováciách, zelenej transformácii a závislosti od strategických dodávateľských reťazcov. Čína je v týchto oblastiach nielen globálnym konkurentom, ale vďaka štátom dotovaným podnikom aj významným deformátorom trhu.
Draghi uznáva, že európskym firmám chýba kapitál – zatiaľ čo čínski giganti ťažia z masívnych štátnych dotácií, kapitálový trh väčšinou nestačí potrebám európskych startupov.
Navrhuje preto koordinovanú priemyselnú politiku, úpravu pravidiel hospodárskej súťaže a vytvorenie investičného rámca, ktorý by vedel čeliť štátnej podpore mimo EÚ.
Čítajte aj:
10 dividendových akcií s výnosmi až 6,92 % a dostatočným peňažným tokom pre vyššie výplaty
Štátny úrad obmedzil verejný prístup k údajom o konečných vlastníkoch firiem
Enrico Letta v dokumente dokazuje, že jednotný trh je zrelý na výraznú modernizáciu – Čína už totiž nehrá podľa rovnakých globálnych pravidiel. Letta presadzuje tzv. „piatu slobodu“ jednotného trhu, zameranú na výskum, inovácie, vedomosti a vzdelávanie, ktoré majú posilniť odolnosť Európy voči ázijskej technologickej expanzii.
Varuje tiež, že fragmentovaný právny a regulačný rámec EÚ uľahčuje vstup zahraničných firiem na vnútorný trh za podmienok, ktorým čelia európske malé a stredné podniky len s ťažkosťami.
Ako Čína ovplyvňuje európsku konkurencieschopnosť
- Lacný dotovaný export a prebytočné kapacity
Čínske firmy zaplavujú európske odvetvia – solárne panely, batérie, elektrické vozidlá – kde sa rozhoduje o strategických pozíciách. Európski výrobcovia často podliehajú cenovému tlaku, nie technologickej inovácii. EÚ zároveň nemá porovnateľný priestor na subvencie, čo vedie k presunu výroby mimo únie.
- Závislosť na kritických dodávateľských reťazcoch
Čínska dominancia v surovinách, batériách, fotovoltike či elektronike vytvára pre Európu bezpečnostné a ekonomické riziká. Prerušenie dodávok, geopolitický nátlak či vývozné obmedzenia môžu EÚ vážne ochromiť.
- Nerovnaké pravidlá hry a štátne intervencie
Čína aktívne využíva štátnu pomoc, regulačnú pružnosť a menovú politiku na presadzovanie svojich firiem na globálnych trhoch, čo poškodzuje konkurencieschopnosť EÚ – najmä pri investíciách do zelenej ekonomiky a infraštruktúry.
Dopady na európsku konkurencieschopnosť
Podľa Draghiho Európa uviazla v tzv. „pasci stredných technológií“ – firmám chýba kapacita inovovať v oblasti špičkových technológií, zatiaľ čo náklady sú vysoké a výkonnosť stagnuje.
Produktivita je v porovnaní s Čínou nižšia – EÚ investuje menej ako 3 % HDP do výskumu, zatiaľ čo Čína cieli vyššie. Letta navrhuje zvýšiť integráciu trhu služieb, financií a energií.
Ako obmedziť čínsky vplyv
1. Strategické otvorenie kapitálového trhu
Vytvoriť Úniu úspor a investícií (rozšírenie Capital Markets Union), ktorá umožní európskym investorom investovať do domácich high-tech firiem a zníži závislosť na čínskom kapitáli.
2. Globálne prispôsobenie pravidiel hospodárskej súťaže
Adaptovať protimonopolné predpisy a nariadenia o zahraničných subvenciách tak, aby čínske dotácie neznamenali neférovú výhodu.
3. Podpora európskych „globálnych šampiónov“
Nahradiť fragmentované pravidlá jednotným rámcom, ktorý umožní európskym firmám rásť, spájať sa a konkurovať na globálnych trhoch. Súčasťou je aj pružnejšia štátna pomoc v prioritných sektoroch.
4. Diverzifikácia dodávateľských reťazcov
Investovať do výroby fotovoltaiky, batérií a ďalších kritických technológií mimo závislosti na Číne – prostredníctvom legislatívy ako EU Net-Zero Industry Act s kvótami minimálne 40 % lokálnej výroby.
5. Zvýšenie výskumnej a inovačnej kapacity EÚ
Napĺňať záväzok výdavkov na výskum vo výške 3 % HDP, rozšíriť verejné aj súkromné financovanie výskumu a podporovať otvorenú vedu, mobilitu a partnerstvá.
6. Posilnenie jednotného trhu a „piatej slobody“
Zharmonizovať pravidlá v oblasti financií, telekomunikácií a energií podľa Lettových odporúčaní, čím sa zamedzí využívaniu legislatívnych dier zahraničnými aktérmi.
Správy Draghiho a Lettu spoločne vyzývajú Európsku úniu k hlbokej transformačnej zmene. Čína ako strategický súper pôsobí aktívne vo všetkých sférach – od kapitálu a surovín po technologickú dominanciu.
Európa musí prestať byť pasívnym prijímateľom čínskych výhod a premeniť sa na aktívneho tvorcu vlastnej prosperity. To si vyžaduje masívne investície (až do výšky 5 % HDP ročne), integrovanú priemyselnú politiku, silný jednotný trh pre inovácie a väčšiu kapitálovú autonómiu.
Ak budú odporúčané kroky realizované, EÚ môže nielen obmedziť čínsky vplyv, ale aj obnoviť svoju konkurencieschopnosť vo svete formovanom novými mocenskými centrami.
Tomáš Lemešani
Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope alebo darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZP
Dračie nájazdy – Čínsky vplyv v Česku
Projekt s podporou Nadačného fondu nezávislej žurnalistiky využíva analytické prístupy na mapovanie snáh Číny ovládnuť českú a stredoeurópsku politickú orientáciu a budovať závislosť regiónu od čínskeho kapitálu.
Projekt prináša sériu analytických textov, ktoré na základe údajov z ekonomických výkazov preukazujú, že čínska expanzia do Česka skončila nevídaným fiaskom, ktoré poškodilo štát nielen reputačne, ale aj z hľadiska hospodárstva, bezpečnosti a verejnej mienky.
Independence sleduje formy negatívnych vplyvov, kľúčové postavy a financie, ktoré za týmto dianím stoja