Európsky automobilový priemysel na rázcestí: Zmeškaná príprava, čínska konkurencia a šanca na nový priemyselný vzostup

Budúcnosť je elektrická. Otázkou zostáva, či bude aj európska.

Európska únia si stanovila ambiciózny cieľ – do roku 2035 zastaviť predaj nových automobilov so spaľovacími motormi. Tento krok má zásadný význam v rámci európskeho klimatického plánu, tzv. Zelenej dohody pre Európu („Green Deal“). Ako však vyplýva zo série analytických správ vrátane kľúčovej správy o konkurencieschopnosti Maria Draghiho, Európa zmeškala prípravu na tento transformačný krok – najmä pokiaľ ide o adaptáciu a posilnenie dodávateľských reťazcov automobilového priemyslu.

Meškajúca reakcia a štrukturálne slabiny

Zatiaľ čo EÚ plánovala ambiciózne dekarbonizačné ciele, opomenula systematicky analyzovať dopady na dodávateľský reťazec automobilového priemyslu, ktorý tvorí chrbtovú kosť európskeho hospodárstva – podieľa sa približne 7 % na HDP EÚ a zamestnáva viac ako 13 miliónov ľudí. Niektoré krajiny, vrátane Slovenska, sú na sektore a naň naviazaných odvetviach ekonomicky mimoriadne závislé.

Aj v Nemecku tvorí automobilový sektor približne 10 % celkového exportu krajiny a viac ako 800-tisíc pracovných miest. Vo Francúzsku a Taliansku síce sektor zaostáva za predchádzajúcimi pozíciami, avšak naďalej zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska regionálnej zamestnanosti a technologického vývoja. V Českej republike a na Slovensku je automobilový priemysel pilierom celej ekonomiky – v prípade Slovenska ide o viac ako 12 % HDP, približne 50 % priemyselnej výroby a 42 % celkového exportu krajiny.

Európska stratégia nevytvorila robustný plán na transformáciu týchto ekonomík smerom k elektromobilite. Chýbajú nielen lokalizované investičné stimuly, ale aj jednotná európska stratégia rozvoja infraštruktúry a podpory výskumu a vývoja.

Čína ako kľúčový konkurent – a hrozba

Podľa simulácií Európskej centrálnej banky je rozvoj segmentu elektrických vozidiel stále výrazne závislý od verejnej podpory. To vytvára priestor pre vstup čínskych výrobcov, ktorí ťažia z rozsiahlych štátnych subvencií a vertikálne integrovaných dodávateľských reťazcov. Čínske firmy ako BYD, NIO či XPeng už dnes exportujú elektromobily do Európy za ceny, ktorým európske automobilky len ťažko konkurujú.

Čítajte aj: 

Štátny úrad obmedzil verejný prístup k údajom o konečných vlastníkoch firiem

BMO Capital: Akcie Chipotle môžu vzrásť o viac než 20 %

Nutnosť a ekonomický potenciál: Technologické firmy rozvíjajú dekarbonizačný trh

Správa ECB varuje, že ak by Čína rozšírila štátnu podporu pre sektor elektromobility na úroveň, akú má napríklad jej fotovoltický priemysel, výroba elektrických vozidiel v EÚ by mohla klesnúť až o 70 %. To by mohlo mať devastujúce dopady – predovšetkým na krajiny ako Slovensko.

Slovensko – európska montážna dielňa potrebuje viac než len pásovú výrobu

Slovensko je dlhodobo lídrom v počte vyrobených áut na obyvateľa. Zároveň však výrazne zaostáva v oblasti pridanej hodnoty zahraničných investícií – podľa správy Transformácia slovenského automobilového priemyslu dominujú investície s nízkou technologickou úrovňou. V prípade ekonomickej nestability sú práve tieto prevádzky prvými kandidátmi na presun do iného štátu.

Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA) preto navrhuje posilniť:

  • zapojenie Slovenska do európskych technologických aliancií, najmä v oblasti batérií (European Battery Alliance),

  • investície do výskumu a vývoja formou stimulov pre startupy, univerzity a technologické parky,

  • kvalitu investícií, teda smerovanie k projektom s vyššou mierou lokalizovaného inžinierstva, dizajnu a vývoja.

Súčasťou konkurencieschopnosti musí byť aj rozvoj nabíjacej infraštruktúry. V roku 2024 bolo na Slovensku len približne 1400 verejných nabíjacích bodov – v porovnaní s viac ako 90000 v Nemecku a 50000 vo Francúzsku. EÚ sa pritom v rámci nariadenia AFIR (Alternative Fuels Infrastructure Regulation) zaviazala k masívnemu rozvoju infraštruktúry. Slovensko musí tento deficit dohnať, inak zostane elektromobilita v rukách zahraničných hráčov.

Európa potrebuje jednotnú, ambicióznu odpoveď

Zavedenie dovozných ciel na čínske elektrické vozidlá, ako o tom uvažuje Európska komisia, je krátkodobý nástroj. Z dlhodobého hľadiska môže byť Európa konkurencieschopná len vtedy, ak zintenzívni:

  • systematickú podporu výskumu a vývoja,

  • inovácie vo výrobe aj v materiáloch (napr. ľahké zliatinové karosérie, nová generácia batérií),

  • komplexné priemyselné politiky, ktoré využívajú európsku značku kvality, transparentnosti a bezpečnosti ako konkurenčnú výhodu oproti Číne.

Príklad Francúzska ukazuje, že aj krajiny s pomalším rozbehom môžu akcelerovať investície do elektromobility – vláda Emmanuela Macrona vyhlásila tzv. „reindustrializačný plán“, ktorý podporuje vývoj batérií a elektromobilov „Made in France“. V Taliansku zase skupina Stellantis investuje do modernizácie výroby s cieľom konkurovať elektromobilom Tesla aj čínskym vozidlám.

Výzva aj príležitosť zároveň

Správa Maria Draghiho uzatvára, že transformácia automobilového priemyslu nie je len rizikom, ale aj historickou príležitosťou. Správne pripravená politika, premyslené investície a inteligentná koordinácia medzi štátmi, firmami a výskumnými inštitúciami môžu postaviť Európu na čelo svetového automobilového trhu.

Štatistiky k roku 2025:

  • Podiel elektromobilov na predajoch nových áut v EÚ: 20 %

  • Počet verejných nabíjacích bodov v EÚ: viac ako 600000

  • Priemerná výška dotácie na elektromobil v EÚ: 5 000–7 000 EUR

  • Podiel Číny na svetovom exporte elektromobilov: viac ako 35 %

 

 

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope alebo darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZP