Čína pumpuje bilión juanov do umelej inteligencie. Prináša to nezvyčajné partnerstvá a riziká
Americké vývozné obmedzenia začínajú čínsku ekonomiku bolieť. Tamojší technologickí giganti a miestne vlády preto vytvárajú nečakané spojenectvá.
Príkladom je partnerstvo Huawei so SMIC, ktorá je jej priamym konkurentom. Odvážny čínsky plán technologickej sebestačnosti vyvoláva vlnu nečakaných korporátnych aliancií, investičných nájazdov, ale aj špekulatívnych stávok.
Tým, že americké sankcie obmedzujú prístup čínskych firiem k pokročilým polovodičom a hardvéru pre umelú inteligenciu, Peking reaguje. Odpovedá masívnou priemyselnou mobilizáciou. Odhadom až bilión jüanov verejného aj súkromného kapitálu prúdi do domácich startupov v oblasti čipov a umelej inteligencie.
Od málo známych provinčných fondov, ktoré investujú do málo overených firiem, až po prehlbujúcu sa spoluprácu medzi dlhoročnými rivalmi ako Huawei a SMIC – snaha vybudovať domáci technologický reťazec mení čínske podnikateľské prostredie v reálnom čase.
„Vláda skúša všetko, čo jej napadne, aby zistila, čo zaberie. Dnes panuje v oblasti polovodičov a umelej inteligencie takmer vojnová mentalita,“ hovorí Kane Hu, hlavný analytik technologicky orientovaného brokera Peak Investment so sídlom v Čcheng-tu.
Čínska centrálna vláda označuje polovodiče za kľúčový pilier svojej technologickej stratégie už od roku 2014. Po roku 2019, keď USA zaradili Huawei na čiernu listinu, sa však naliehavosť dramaticky zvýšila. Dnes, s ďalšími americkými obmedzeniami zameranými na najvýkonnejšie AI čipy od Nvidie, sa Čína snaží, aby jej AI ambície nezaostávali.
Súčasná fáza je poháňaná štátnymi fondmi ako China Integrated Circuit Industry Investment Fund – prezývaný „Veľký fond“ – ktorý spustil tretiu fázu financovania s cieľom vyzbierať vyše 300 miliárd jüanov (41 miliárd amerických dolárov). K tomu sa pridávajú regionálne technologické fondy a stimuly z programov refinancovania Čínskej ľudovej banky. Odhaduje sa, že len v roku 2025 môže do sektora pritiecť vyše 1 bilión jüanov (138 miliárd dolárov).
Tieto peniaze smerujú do mixu sľubných startupov, štátom podporovaných gigantov a špekulatívnych hráčov. Napríklad v marci 2025 oznámila spoločnosť Zhipu AI zisk investície v hodnote miliardy jüanov (137 miliónov dolárov) z novej štátnej podpory.
Podľa analýzy Bloomberg americké obmedzenia vytvorili „obrovskú motiváciu pre čínske firmy zlepšiť svoje schopnosti, postúpiť v reťazci pridanej hodnoty, vzájomne spolupracovať a získať väčšiu štátnu podporu pre firmy ako Huawei, ktoré vedú vývoj.“
Pod rastúcim tlakom amerických vývozných obmedzení prehlbujú spoluprácu firmy, ktoré predtým fungovali konkurenčne, aby posilnili technologickú suverenitu Číny.
Čítajte aj:
Potrebujeme daňovú reformu, nie clá. AbbVie kritizuje Trumpa
Trumpov armagedon na burze. Čo je možné očakávať?
Milióny Američanov by mohli v rámci daňového plánu Republikánskej strany prísť o zdravotné poistenie
Ako uvádza správa Wilsonovho centra o čínskej stratégii vývozných obmedzení, americké exportné opatrenia donútili konkurentov spolupracovať. Napríklad, keď Huawei prestala mať možnosť vyrábať svoje čipy v zahraničných továrňach, začala využívať výrobné kapacity SMIC.
Tento posun sa prejavil v prekvapivom uvedení modelu Huawei Mate 60 Pro, ktorý obsahoval domáci 7nm čip Kirin. Ide o kombináciu dizajnérskeho know-how Huawei a pokročilých technologických schopností SMIC.
S obmedzeným prístupom k špičkovým čipom od Nvidie sa čínske AI firmy musia prispôsobovať. Baidu a Alibaba vyvíjajú modely optimalizované pre staršie čipy. Domáci výrobcovia čipov ako Biren a Moore Threads sa snažia ponúknuť náhrady za produkty Nvidie.
Zakladateľ Huawei, Ren Zhengfei, priznal, že spoločnosť zaostáva o jednu generáciu za americkými rivalmi ako Nvidia, ale zdôraznil, že stratégie ako výpočtové klastre a vrstvenie čipov umožňujú postupný pokrok.
Napriek tomu výkonnostné rozdiely pretrvávajú – a niektorí výskumníci si potichu hromadia hardvér od Nvidie, kde sa ešte dá.
To všetko vyvoláva známu otázku: Zasievajú Číňania semienka inovácie, alebo nafukujú investičnú bublinu?
V niektorých čínskych provinciách sa čipové parky a AI zóny stavajú závratnou rýchlosťou – niekedy ešte skôr, ako sú hlavní nájomníci ziskoví. Rizikový kapitál aj štátne banky sú pod tlakom podporovať firmy označené za „národnú prioritu“, často bez dôslednej kontroly.
Tanner Brown, Barron’s
tl edit
Máte záujem o informačný spravodajský servis z investičného prostredia alebo analýzu trhu na kľúč podľa Vašich požiadaviek? Napíšte na kontakt@businesspr.eu
Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope alebo darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZP