Vplyv digitálu na ceny taxislužieb. Akú rolu má regulácia?

Digitálne plarformy taxislužieb pomohli výrazne zvýšiť konkurenčnosť podnikateľského prostredia v oblasti taxislužieb. Nízke ceny však časť trhu úplne likvidujú. Ako taxu regulovať a zároveň nenarušiť konkurenčný boj?

Jedným z kľúčových faktorov, ktorými sa digitálne platformy taxislužieb snažia poraziť konkurenciu konvenčných taxislužieb a upútať nových zákazníkov, je tlak na nižšie ceny. Skúseností používateľov hovoria o tom, že využitie digitálnych platforiem prináša výhodnosť nielen v tom, že poznajú cenu jazdy pred príchodom vodiča, ale aj v tom, že cena je nižšia ako v prípade tradičnej taxislužby. Cenová výhoda sa prejavuje aj v porovnaní s prepravou na krátku vzdialenosť prostredníctvom prostriedku verejnej dopravy (napríklad v porovnaní s autobusom, trolejbusom, metrom či električkou). Vyššie zmienené pozitíva pre klienta sú často kritizované a vnímané ako negatíva konkurenciou. Tá tvrdí, že nízke ceny niektorých služieb vychádzajú z rozdielnych regulačných podmienok a rozdielov medzi sektorom tradičných taxislužieb a platforiem zdieľanej ekonomiky. Preto viaceré krajiny pristúpili k zavedeniu povinností zo strany platforiem dodržiavať zákony platné pre konvenčný sektor taxislužieb.

Nízke ceny čiastočne vyplývajú z dumpingového obchodného modelu, ktorý do istej miery aplikuje pri vstupe na nový trh každá z digitálnych platforiem. Takýto obchodný model ma často iba dočasný charakter a používa sa pri expanzii na nové trhy (súvisí s obsadzovaním trhu a snahou o penetráciu naň). Po úvodnej fáze nízkych cien najmä vplyvom zmien v regulácii pristupujú platformy k zmene cenotvorby, ktorá sa prejavuje nárastom cien (ktoré sú i napriek tomu veľmi často výrazne nižšie ako ceny ponúkané tradičnými taxislužbami). Do samotnej cenotvorby sa premietajú aj nároky vodičov, náklady súvisiace s poistením, technickými požiadavkami na vozidlá a cena pohonných hmôt.

Väčšina krajín Európskej únie preto zaviedlo reguláciu cestovného, ktorá má vo všeobecnosti zabrániť kolísaniu cien v oblasti taxislužieb. Zaujímavým meraným ukazovateľom vyplývajúcim zo štúdie Európskeho parlamentu je v tomto smere fakt, že 39 percent cestujúcich medzi letiskami v Bratislave a Viedni využíva digitálne platformy taxislužieb. Hlavne v smere z Bratislavy do Viedne, pričom viac ako polovica respondentov prieskumu tvrdila, že sa tak rozhoduje pre výhodnejšiu cenu než tú, za ktorú ponúkajú jazdy konvenčné taxislužby.

Regulácia podnikania v oblasti taxislužieb

Pozitívnou stránkou slovenského prostredia je z pohľadu prevádzkovateľov taxislužieb absencia kvantitatívnej regulácie. Tá je podľa štúdie Digital Platforms: To Regulate or Not To Regulate? autorov Strowela a Vergoteho (2016) najvyššia v krajinách ako Nemecko, Portugalsko, Francúzsko a regiónoch ako Brusel a okolie. Ide o krajiny s veľkými problémami s hustotou dopravnej premávky. Podľa štúdie však regulácia počtu taxislužieb v uliciach ide nad rámec nutných opatrení a vedie niekedy ku kontraproduktívnemu výsledku. Naopak Slovensko so Švédskom uvaľujú na sektor najmenšie nároky. Zo štúdie tiež vyplýva, že vo väčšine prípadov pravidlá obmedzujúce súťaž medzi vozidlami taxislužieb a vozidlami digitálnych platforiem majú negatívny vplyv na cenu a kvalitu služieb. Podľa výsledkov zatiaľ najrozsiahlejšej európskej štúdie odvetvia taxislužieb nie je jednoznačne správnym riešením ani limitovanie počtu vozidiel taxislužieb v snahe znížiť dopravnú hustotu v meste.

Čítajte aj:

Zdieľané taxislužby a kriminalita. Novodobý fenomén má aj tienistú stránku

Spoluzakladateľ Uber predal svoj podiel

Zákonná úprava má rozviazať ruky taxikárom. Pomáha aj zdieľaným službám

Podľa Európskeho parlamentu to často viedlo k limitom nastaveným od stola, bez reálnych poznatkov o vývoji hustoty dopravy. To viedlo k nedostatočnému pokrytiu ponukou taxislužieb, porušeniu súťaže medzi prevádzkovateľmi taxislužieb a rozširovaniu čierneho trhu. Ak majú byť limity zavedené, mali by fungovať automaticky naviazaním na racionálne súvisiace empirické dáta. Tu však existuje problém s neochotou digitálnych platforiem taxislužieb zdieľať detaily o ich prevádzke. Napriek tomu, že tak do veľkej miery konvenčné taxislužby robia. Podľa niektorých názorov tak však ohrozujú výrazne vlastné podnikanie. Bez dát a regulácie totiž hrozí, že regulátory pristúpia k celkovému zákazu činnosti platforiem zdieľaných ekonomík v tomto segmente.

Podľa odporúčaní vyplývajúcich zo štúdie by sa v budúcnosti mali zavádzať regulačné mechanizmy s ohľadom na zachovanie konkurenčného prostredia konvenčných taxislužieb a digitálnych platforiem. Konkurenčné prostredie by malo podľa plánov spoločenstva štátov EÚ ostať chránené. Konkurenčné prostredie by ale nemalo presahovať mieru, ktorá ohrozí bezpečnosť sektoru. Tá je podľa správy Európskeho parlamentu verejným záujmom, rovnako ako bezpečnosť hromadnej dopravy. Nezvládnutie de-regulovaného prostredia zo strany prevádzkovateľov, zvýšená nehodovosť, či kriminalita, by mohli viesť k prijatiu prísnejšej regulácie. To hlavne v oblasti požiadaviek na profesionalitu vodičov taxislužieb a technické parametre vozidiel taxislužieb.

 

Tomáš Lemešani

Text čerpal z analýzy pripravenej pre Slovak Business Agency

 

Odomknúť článok

Biznis Biztweet Biznis

  • 5 Kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb
Top

Standard Biztweet Standard

  • 1 Kredit
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu

Golden Biztweet Golden

  • Získavate 10 kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb