Európska únia očami Európanov. Čo si o nej myslia?

Nový americký prezident, geopolitická situácia, vnútorné problémy, ale aj koronavírus. Európska únia sa pod vedením Ursuly von der Leyen mení. Čo si o Únii myslia v čase nástupu kľúčových otázok občania?

Zdržanlivý postoj Európskej únie za Junckerovej Komisie bol podľa kritikov príliš opatrný až bojazlivý. Neuspokojila preto svojich priaznivcov, ani nezískala na svoju stranu euroskeptikov. Všetci síce uznávajú, že bola úspešná ako mierový projekt, ale pre mladšie generácie Európanov je tento význam menej citeľný, menej pochopiteľný a značne abstraktný.

Hoci veľká časť európskej populácie nerozumie pomerne komplikovanej štruktúre riadenia Európskej únie, veľká časť z nej naopak rozumie praktickým dôsledkom integračných procesov. Práve rýchlejšia integrácia v praktických politikách pre občanov preto dokáže zbierať body, paradoxne aj u euroskeptických voličov.

Politologickým konfliktom pri zvažovaní zrýchľovania integrácie je to, či sa tak môže stať iba zmenou Európskej zmluvy a základov Únie, alebo aj bez závratnejších zásahov do základných dokumentov spoločenstva.

Rizikom zásahov do Európskej zmluvy by bola hrozba vzniku množstva národných referend. Mnoho krajín má totiž v prípade prepisovania Európskej zmluvy vo vnútroštátnej legislatíve zakorenené povinnosti vyhlásenia referenda. To by mohlo byť euroskeptickými skupinami zneužité na rozšírenie hlasovaní o otázky, ktoré by Európsku úniu, často nenávratne, poškodili.

Ako zjednotiť hospodársku ideu

Otázkou je taktiež, ako by sa integrácia prejavila na spoločnej hospodárskej politike. V nej sa bijú stále nedotiahnuté záchranárske ambície s investičnými plánmi. Ide teda o súboj štátov preferujúcich tendenciu podrobiť sa úsporným opatreniam a tých, ktoré dávajú prednosť posilneniu konkurencieschopnosti expanzívnymi investičnými opatreniami. Na pozadí tohto diania prebehne aj súboj medzi liberalizačným prístupom k spoločnému trhu a prístupom silného európskeho štátu riadiaceho európsku hospodársku politiku.

Pre niektoré krajiny, vrátane Slovenskej republiky môže byť výzvou, až prekážkou, pristúpiť na nejakú mieru daňovej harmonizácie. O nej sa ako o vrchole zjednocovania európskeho trhu polemizuje niekoľko rokov. Krízové obdobia však túto diskusiu nepreniesli do formy reálnych medzikrokov, ktoré by niektorá z európskych inštitúcií položila na stôl.

Čítajte aj:

Montážna linka nemá budúcnosť. V4 musí zmeniť zameranie hospodárstva

Kľúčová reforma GDPR. Čo priniesla a ako dopadla na firmy?

Brexit bolel už doposiaľ. A bude ešte horšie

V krátkom období sa očakáva silná debata o harmonizácii, alebo skôr aproximácii úrovne dane z príjmu právnických osôb, či spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb. Nové vedenie však možno pristúpi k vyjednávaniu s nastolením najvyššieho cieľa a postupnému ústupu k realistickejšej variante.

Už teraz je ale jasné, že niektoré krajiny budú odmietať akúkoľvek formu daňovej harmonizácie. Otázkou bude to, akú úlohu zohrajú národné voľby a nová Európska komisia, ktorá bude musieť ukázať svoje vyjednávacie, ale aj silové schopnosti.

Vo fiškálnej oblasti však existuje všeobecná zhoda členských štátov na téme boja proti daňovým únikom. Jedným z najpravdepodobnejších plánov novej Európskej komisie vôbec je teda boj proti „vyvážaniu ziskov“ nadnárodných spoločností mimo Európsku úniu. V súčasnosti už vo veci niektoré členské štáty prinášajú vlastné návrhy zákonov, čo však nepraje harmonizácii a účinnému postupu, ale naopak vedie k hrozbe vzniku presunov aktivít nadnárodných firiem a konkurenčnému boju členských štátov navzájom.

 

Tomáš Lemešani

Text čerpal z analýzy pripravenej pre Republikovú úniu zamestnávateľov 

Odomknúť článok

Biznis Biztweet Biznis

  • 5 Kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb
Top

Standard Biztweet Standard

  • 1 Kredit
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu

Golden Biztweet Golden

  • Získavate 10 kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb