Odborárom chýba zodpovednosť. Je čas prestať s politikou

Kupovať si za dlh popularitu sa raz Slovákom vypomstí. Zákonite na to doplatia tí, ktorých odborári falošnými sľubmi klamú.

Väčšina odborových zväzov aj v čase najväčšej krízy v histórii samostatného Slovenska dokazuje, že im ide o politiku, či napĺňanie osobných ambícií ich vedúcich predstaviteľov. Pred realitou zatvárajú oči, vstupujú do politického ringu a najzraniteľnejším sľubujú niečo, na čo v budúcnosti doplatia sami spoločne s ich deťmi.

Slovenská ekonomika sa v druhom kvartáli 2020 prepadla v porovnaním s predošlým rokom o 12,1 percenta. Odhad na celoročný prepad za predpokladu, že ekonomiku výrazne nezasiahne aktuálne sa zhoršujúca koronavírusová epidemiologická situácia, hovorí o mínuse na úrovni zhruba 7,5 percenta.

Ešte horší je prepad priemyselnej produkcie, ktorá v druhom kvartáli 2020 klesla o 28 percent. Vzhľadom k jednostranne orientovanému hospodárstvu Slovenska ide o nepríjemný údaj, ktorý však dokladuje aj niečo ďalšie.

Pri pohľade na nárast nezamestnanosti je zrejmé, že napriek chýbajúcim zákazkám továrne neprepúšťajú. Často nie vďaka zásobám, ale štátnej pomoci. Až sa tá minie, alebo skončí, množstvo zamestnancov nebude mať čo robiť, a tak prirodzene o prácu prídu.

V čase, kedy ešte nevidíme reálne dopady krízy, ktorá nemá desiatky rokov do histórie porovnateľné hodnoty, odborári tlačia na vládu a žiadajú podmienky vyvolávajúce dojem, že posledný polrok strávili niekde na dovolenke bez dostupnosti k informáciám o aktuálnom dianí.  

Smer-SD presadil vo svojej poslednej vláde automat na minimálnu mzdu - v prípade že sa sociálni partneri nedohodnú, minimálna mzda stúpne v aktuálnom prípade z 580 eur na 656 eur. Regula bez akéhokoľvek vnímania ekonomickej reality bola jednoznačne jednostranná. De facto, ak sa odborári nedohodnú, aj tak získajú výrazné navýšenie. Svojich partnerov tak môžu pohodlne vydierať, oni nie sú tí, ktorí by mali robiť ústupky.

Smer-SD však nečakal, že ho vystrieda vláda, ktorá vďaka ústavnej väčšine bude mať silu zbíjať betónové masívy, ktoré do legislatívy nalial. A spozorneli preto aj odborári.

Tí, ako dlhoročný partner strany Roberta Fica, od počiatku upozorňovali na slabú komunikáciu zo strany nového vedenia ministerstva práce. Pravdou však je, že sa ich frekvencia a intenzita nijako nelíšila od praxe minulých rokov. Rozdielom bolo len to, že pre prirodzené dôvody vyvolané šírením nákazlivej choroby, prebiehali vo významnej miere vzdialene, nie pri poháre kávy, či niečoho iného, ako to majú dlhoroční odboroví predáci vo zvyku už od stretnutí úderiek.

Práve iná komunikácia spoločne so zadaním politického partnera odborárov viedli k vopred zrejmému scenáru - zlyhaniu rokovaní o “sociálnom zmiere” - konkrétne na bode výšky minimálnej mzdy a na ňu naviazaných príplatkov.

Odborári žiadali minimálnu mzdu na úrovni 656 eur a zrušenie štartovacej minimálnej mzdy. Dosiahli by tak “automatové navýšenie” a zrušenie nižšej sadzby štartovacej minimálnej mzdy, ktorá na seba viaže ďalšie premenné vo vzorcoch výpočtov príplatkov.

Vláda ani zamestnávatelia nemohli súhlasiť. Žiadať ďalšie výrazné navyšovanie a pokračovanie v nesystematických výpočtoch aj v čase najvýraznejšej hospodárskej krízy histórie krajiny neznie ako konštruktívny návrh. Odborári z neho naviac neustúpili ani o milimeter, ani počas mesiacov, kedy veľa zamestnancov sedelo počas núdzového stavu doma.

Situácia vyvolaná nafúknutým egom odborárov a motiváciou zo strany ich politického partnera dospela do stavu, kedy predáci opustili osobné rokovanie s vládou i zamestnávateľmi. Vraj nemali na výber. Vládna strana napriek absencii zástupcov zamestnancov a tlaku zamestnávateľov na zmrazenie minimálnej mzdy napokon presadila zvýšenie minimálnej mzdy o 43 eur a taktiež zvýšenie príplatkov naviazaných na minimálnu mzdu. Určila ich však fixnou sumou. A to bolo pre odborárov ako súkno pre býka.

Podľa všetkých odborníkov, ktorí sa minimálnej mzde venujú, nie je problémom slovenskej minimálnej mzdy jej výška. Problémom je nesystematickosť jej stanovenia. Automat bez akéhokoľvek naviazania na výkon ekonomiky, či priemernú alebo mediánovú mzdu v krajine je rovnako ako každoročné handrkovanie sa politikov s predstaviteľmi odborov a zamestnávateľov iba nástrojom na politizovanie.

Podobne nezmyselné je aj previazanie minimálnej mzdy s výpočtom pestrej škály príplatkov. Tie by mali reflektovať na ukazovatele v oblastiach, ktorých sa týkajú. S týmto previazaním majú problém hlavne zamestnávatelia, ktorí pre naoko malé nárasty minimálnej mzdy platia na príplatkoch výrazne viac. Je nutné pripomenúť, že cena práce na Slovensku patrí medzi najvyššie v Európskej únii i OECD, čo v konečnom dôsledku poškodzuje aj samotných zamestnancov.

Nesmieme zabudnúť ani na to, že k takému drzému kroku, akým je odchod od rokovacieho stola sa v minulosti neodhodlali ani zamestnávatelia, ktorých Ficove vlády často ani nepozvali na rokovania, spravidla nikdy nevypočuli ich návrhy a verbálne ich verejne osočovali.    

Čítajte aj:

Krv v Bielorusku vidíte. A viete aj koho volíte?

Tresty a reformy potrebuje vidieť aj biznis. Chce veriť vo férovú hru

Odborári však pristupujú nielen k demonštratívnemu prerušeniu rokovaní. Chystajú aj protesty. Zväzy priživujúce nezdravé nároky zamestnancov a ich mylné predstavy o ekonomickej realite vyženú robotníkov v čase pandémie do ulíc. Nech už Slovensko potrebuje v súčasnej ťažkej situácii čokoľvek, toto zrejme nie.

Ide o ďalšie vmiešavanie sa odborov do politiky a kopanie za svojho politického partnera, ktorý aktuálne sedí v opozícii. Okrem iných pri odboroch vyčnieva jeden výrazný problém - personálne obsadenie. Vedenia zväzov sú dlhé roky podobné. Ide často o osoby, ktoré majú výrazné politické napojenia a často aj osobný zištný záujem na tom, aby vychádzali v ústrety požiadavkám konkrétnej strany.

Ako sme napríklad na Biztweete upozornili - Jednota dôchodcov - ako ďalší partner Smer-SD, spoločne s odborovými zväzmi posielajú svojich členov do kúpeľných zariadení vlastnených okrem sponzorov strany Smer napríklad aj sieťou Sorea, ktorú vlastní šéf najsilnejších odborových zväzov na Slovensku - Emil Machyna.

Oblasť odborárstva je na Slovensku roky neregulovanou a ovládli ju ľudia blízki politikom a šedého vplyvu. Bežný robotník o tom samozrejme nemá ako vedieť. Konať by mal štát, ktorý je v jednaniach tripartity kľúčovým prvkom. Odbory musia prejsť katarziou. Inak sú len nástrojom v rukách politikov.

 

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope