Slováci majú príliš vysoké vzdelanie. Zbytočne

Hoci to znie paradoxne, jedným z hlavných problémov slovenskej ekonomiky je príliš vysoká a nepraktická vzdelanosť obyvateľstva. Sentiment po nežnej revolúcii núti celé generácie študovať vysoké školy. Často bez predstavy o tom, čo vlastne absolvent chce vo svojom živote robiť.

Dopyt po absolventoch vyššieho odborného vzdelania je v rámci slovenského pracovného trhu porovnateľný s dopytom po týchto absolventoch na trhu práce v krajinách OECD.

Rozdiel je v tom, že na Slovensku sa tento dopyt nedarí uspokojovať, čo vedie vo väčšine prípadov k dvom základným skutočnostiam. Po prvé, pracovné pozície, na ktoré je vyžadované stredné alebo vyššie odborné vzdelanie sú obsadzované absolventmi bakalárskych, respektíve magisterských programov, ktorí nenašli uplatnenie v odbore, ktorý vyštudovali a/alebo po druhé, títo zamestnanci sú následne na náklady zamestnávateľa preškolení či rekvalifikovaní tak, aby boli schopní vykonávať prácu, ktorú od nich zamestnávateľ potrebuje.

Týmto spôsobom dochádza k neefektívnemu vynakladaniu finančných prostriedkov na vzdelávanie zo strany štátu, ale následne aj zo strany zamestnávateľa, ktorý je nútený zamestnanca preškoliť či rekvalifikovať.

V rámci prekvalifikovanosti pracovnej sily dochádza k akémusi začarovanému kruhu. Ako ukazujú štatistiky, na trhu práce je veľké množstvo absolventov oborov, ktoré si nevedia po ukončení magisterského štúdia nájsť uplatnenie. Absolventi majú problém nájsť zamestnanie vo svojom odbore a sú preto nútení hľadať si prácu buď v inom odbore alebo prácu, na ktorú je vyžadovaný nižší stupeň kvalifikácie.

V rámci hľadania práce v inom odbore je možné predpokladať, že nájsť si takúto prácu môže byť veľmi náročné, nakoľko zamestnávateľ, ktorý hľadá do svojej firmy účtovníka, architekta, či IT odborníka, nevyužije znalosti politológa, či sociológa. Je preto pravdepodobné, že veľké percento absolventov, ktorí nenájdu uplatnenie vo svojom odbore, hľadá zamestnanie, na ktoré je vyžadovaná nižšia kvalifikácia.

Pokrivenie trhu

Tento fakt následne núti absolventov s ukončeným nižším stupňom kvalifikácie (vyššie odborné vzdelanie, respektíve bakalár), ktorí sa chcú uplatniť na trhu práce, k študovaniu 2. stupňa vysokej školy, nakoľko je veľmi pravdepodobné, že na prácu, na ktorú stačí vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa, sa bude hlásiť veľké množstvo „magistrov“ a ľudia s ukončeným vyšším odborným vzdelaním, respektíve 1. stupňom vysokej školy tak budú v nevýhode. To potom vedie k spomínanému vysokému rozdielu medzi počtom absolventov 2. stupňa vysokoškolského vzdelania a počtom absolventov s ukončeným nižším stupňom vzdelania. Takáto situácia však umelo kriví trh práce, čo potvrdzujú samotné štatistiky úspešnosti uplatnenia sa niektorých absolventov vo svojom odbore.

Pre zamestnávateľov spôsobuje táto situácia negatívum v podobe nedostatku ľudí s určitým typom kvalifikácie. Z tohto dôvodu je zamestnávateľ častokrát nútený zamestnať človeka s kvalifikáciou v inom odbore a následne vynaložiť finančné prostriedky na rekvalifikáciu, respektíve „dovzdelávanie“ zamestnanca v potrebnej oblasti.

Čítajte aj:

Dlhy dobiehajú Slovákov. Domácnosti potrebujú reformy, nie odpustky

Banková únia. Ako funguje vakcína na krízu?

Energetická sebestačnosť Únie. V čom a na kom sme závislí?

Kontinuálne vzdelávanie zamestnancov je potrebné a v globálnom vnímaní považované za pozitívnu aktivitu zamestnávateľa, nakoľko investovanie do rozširovania vzdelania zamestnancov má vo väčšine prípadov za následok zvyšovanie kvality firmy, ako aj osobnostný rozvoj jednotlivca. No výdavky zamestnávateľa na rekvalifikáciu, respektíve “dovzdelávanie“ zamestnancov, spôsobené nedostatočnou ponukou vhodne kvalifikovaných absolventov na trhu práce poukazuje na chybne nastavené priority v systéme formálneho vzdelávania a jeho nesúlad s potrebami pracovného trhu.

Finančné prostriedky, vynaložené neefektívne na rekvalifikáciu zamestnancov, ktorá je potrebná z dôvodu nesúladu systému formálneho vzdelávania a potrieb pracovného trhu, by mohol zamestnávateľ lepšie využiť pri rozvoji firmy a ľudského kapitálu prostredníctvom efektívneho investovania do kontinuálneho, celoživotného vzdelávania zamestnancov.

Investície súkromného sektora

O nesúlade pripravenosti absolventov vysokých škôl na trh práce, hovorí i prieskum Centra vedecko-technických informácií SR, ktorý bol realizovaný v rokoch 2008 a následne v roku 2013. Závery prieskumu jasne ukazujú, že časť vysokoškolsky vzdelaných absolventov má vzdelanie, ktoré nesúvisí s potrebami trhu práce a trend sa zhoršuje.

Svedčí o tom fakt, že väčšina zamestnávateľov, ktorí v posledných dvoch rokoch prijali do zamestnania aspoň jedného absolventa vysokej školy pred rokom 2013, musela investovať do rozvoja ich vedomostí a zručností, aby dosahovali očakávanú výkonnosť. Najčastejšie pritom museli investovať do rozvoja vedomostí a zručností absolventov vysokých škôl zamestnávatelia v oblasti priemyslu (75,3 percenta), obchodu (70,8 percenta), hotelov a reštaurácií, nehnuteľností, prenájmu a služieb (70,3 percenta) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci (70,0 percenta)[  Zdroj: RÚZ. 2018. Analýza prepojenia absolventov stredných a vysokých škôl s potrebami trhu práce v kontexte financovania vzdelávania v SR].

 

Tomáš Lemešani

Text čerpal zo štúdie pripravenej pre Republikovú úniu zamestnávateľov 

Odomknúť článok

Biznis Biztweet Biznis

  • 5 Kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb
Top

Standard Biztweet Standard

  • 1 Kredit
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu

Golden Biztweet Golden

  • Získavate 10 kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb