Množstvo negatívnych faktorov, ktoré behom ekonomickej konjunktúry, ale aj extrémnych prvkov ovplyvňujúcich nálady európskych voličov v období funkčného obdobia Európskej komisie pod vedením Jeana Claude Junckera prispeli k tomu, že Európska únia odoláva viacerým tlakom volajúcim po jej reforme.

Reforma, všeobecne vnímaná ako prospešné a pozitívne opatrenie je však v tomto prípade mitigovaná možnosťami, ktoré ohrozujú samotnú jej podstatu a zmysel.

Migračná kríza a následné populistické hnutie naprieč členskými štátmi Európskej únie vyvolali značný potenciál pre prerobenie doposiaľ platných pravidiel a zaužívaných zvyklostí. Prvými lastovičkami boli volania po svojvoľnom výklade niektorých európskych noriem týkajúcich sa dodržiavania ľudských práv a aplikácie právneho štátu.

Výrazným vybočením z trajektórie bolo aj porušovanie, nerešpektovanie, či odklonenie pravidiel odsúhlasených v rámci aplikácie slobody pohybu.

Popri niektorých menších pokusoch o uvoľnenie jednotného riadenia Európskej únie bolo viditeľné aj osobité aplikovanie environmentálnych pravidiel, či pravidiel týkajúcich sa fiškálnych a dlhových odporúčaní. To všetko boli lastovičky, ktoré naznačovali, že Európska únia v rámci zachovania dobrovoľnosti umožňuje svojim členom pomerne veľkú voľnosť. Tú však niektoré z nich zneužívajú a využívajú proti narušeniu samotnej podstaty Únie.

Výhra populizmu

Najsilnejším dezintegračným podnetom v Únii však bola situácia, ktorá nastala po politickom kolapse v Spojenom kráľovstve. Politické chyby a nezvládnutie situácie Konzervatívnou a unionistickou stranou priniesli predčasné voľby a ako výsledok nešikovnej predvolebnej kampane aj ľahkovážne referendum o vystúpení, či zotrvaní krajiny v Európskej únii.

V čase rastúcich odstredivých tendencií, proti-európskych nálad a populistického marketingu to predstavovalo veľké riziko a prinieslo do britskej spoločnosti nebývalý rozkol. Aj vďaka laxnému prístupu pro - európskych politikov, ktorí v záujme zachovania volebných preferencií nevystupovali proti klamlivým populistickým tvrdeniam pro-brexitových politikov, referendum dopadlo výsledkom, ktorý poslal Spojené kráľovstvo mimo európskeho spoločenstva.

Bez ohľadu na rozpaky a nezvládnutie politického vývoja v obdobiach po hlasovaní šlo o jednoznačne najvýznamnejší úspech populistov, euroskeptikov a vlny politikov, ktorí myslia na krátkodobý úspech na domácej politickej scéne. Práve tento výsledok neviedol len k spusteniu masívneho pletenca problémov nielen pre britskú, ale aj celoeurópsku politiku a ekonomiku, ale aj vyhroteniu podobného boja v ďalších členských štátoch.

Trend sa potvrdzuje

Niektoré z nich preto museli ustúpiť v politikách smerujúcich k dynamizácii zjednocovania nových oblastí európskej legislatívy. Gro krajín takisto zanechalo predošlé predstavy o hlbšej integrácii. Či už načas, alebo na dlhšie obdobie sa vytratili aj reči o jadre Únie, krajinách s prehlbovaním európskej spolupráce, či dokonca smerovaniu k federalizácii.

Vplyvom migračnej krízy dostal po dlhom čase prvé rany aj jeden z najsilnejších výdobytkov Európskej únie – Schengen. Spoločný priestor voľného pohybu začali narúšať obmedzenia a dočasné obnovovania hraníc.

Navzdory rozpakom a protestom spoločnej politiky tak vznikli diania, o ktorých si dlhé roky nikto nemyslel, že sú vôbec možné. Aj to presvedčilo záujemcov bodovať v domácej politike zjednodušenými riešeniami založenými na národniarskych, ochranárskych a konzervatívnych opatreniach v tom, že ich snaha má zmysel a dokážu bodovať aj na celonárodnej, či dokonca medzinárodnej úrovni.

Čítajte aj:

Energetická sebestačnosť Únie. V čom a na kom sme závislí?

Právny štát v EÚ a jednotná fiškálna politika

Európska únia, medzinárodné vzťahy, obrana a nové členstvo

Tento trend možno očakávať ako citeľný aj v budúcej politike Európskej únie. Okrem spomaľovania ekonomiky, stále nedoriešenej migračnej kríze, či nejasnosti vízií ďalšieho smerovanie Únie ho podporuje aj zloženie časti inštitúcií. Okrem silnejúcich hlasov populistov vo vládach, zastúpených v Európskej rade, ide hlavne o posilnenie euroskeptikov a proti-európskych politikov v Európskom parlamente.

Nutnosť viazať sa

Bude úlohou Európskej komisie, aby tieto sily dokázala usmerňovať tak, aby nedokázali blokovať európsku akcieschopnosť. To by totiž predstavovalo ďalšiu vodu na mlyn deštruktívnej politiky.

Nech to Komisia zvládne akokoľvek dobre, istú mieru dezintegračných procesov zrejme Európska únia zažije. Otázkou bude ako budú hlboké a ako sa s nimi racionálny konsenzus v spoločenstve vysporiada. Podľa doterajších stanovísk špičiek Únie je totiž jasné, že žiadna odstredivá tendencia nebude pre Európsku úniu prospešná a nenájde pochopenie u tvorcov doterajšej európskej politiky. Podľa ekonomických odhadov by dezintegračné tendencie prinášali sumárne iba negatívne dopady, a tak by pri víťazstve rozluky v Európe nebolo veľmi nad čím jasať.

Možných dopadov odstredivých tendencií v Európskej únii je niekoľko. Najvýraznejšie sa môžu prejaviť v prípade ekonomických, fiškálnych, ale aj legislatívnych plánov Únie, ktorými avizuje v záujme silnejšej akcieschopnosti pevnejšie zviazať politiky jednotlivých členských štátov.

Tomáš Lemešani

Text čerpal z analýzy pripravenej pre Republikovú úniu zamestnávateľov