Reforma financovania školstva. Odmeniť kvalitu nie kvantitu

Jedným z hlavných problémov slovenského školstva je nesystematické financovanie. Predošlé garnitúry zaviedli systém, v ktorom sú odmeňované školy s vyšším počtom študentov. Vedie to k poklesu kvality, zníženiu nárokov na študentov a nespravodlivej diskriminácii expertných pracovísk.

Slovenské podnikateľské prostredie upozorňuje aj na absentujúce prepojenie teoretickej výuky s praxou a bariéry, ktoré školským a vedeckým pracoviskám znemožňujú spoluprácu so súkromným sektorom. Alternatívnych návrhov financovania školstva, ktoré by problémy odstránili je niekoľko. Predošlé vlády ich však prehliadali.

INEKO - Porovnanie terciárnych vzdelávacích systémov v SR a krajinách OECD

Analýza inštitútu INEKO sa zameriavala na porovnanie stavu slovenského školstva so situáciou v zahraničí, na základe čoho navrhla sériu opatrení na riešenie hlavných problémov slovenského školstva. Medzi hlavné nedostatky slovenského vyššieho vzdelávania boli identifikované nasledovné oblasti:

  1. Na Slovensku prakticky absentuje tradícia rešpektovaného bakalárskeho vzdelania a väčšina študentov končí svoje štúdium až na úrovni inžinierskeho alebo magisterského titulu;
  2. Na Slovensku absentuje zadefinovanie vyššieho odborného vzdelávania pre potreby zamestnávateľov na trhu práce
  3. Napriek tomu, že Slovensko je spomedzi krajín OECD krajinou s najdlhšou priemernou dĺžkou štúdia, v prepočte zdrojov na študenta sa Slovensko nachádza pod priemerom krajín OECD, pričom Slovensko zaostáva aj v kvalite vzdelávania
  4. Jedným z hlavných problémov Slovenska sú nízke mzdy učiteľov ako aj ostatných zamestnancov v oblasti školstva
  5. Súčasný systém financovania verejných škôl sa príliš zameriava na kvantitu na úkor kvality, čo sa prejavuje v podobe slabej motivácie pre školy vychovávať absolventov s lepšími výsledkami

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vykonalo v roku 2014 prieskum medzi absolventmi slovenských vysokých škôl. Respondenti uviedli, že na Slovensku existuje viacero fakúlt a škôl produkujúcich absolventov, ktorí sa iba do veľmi malej miery uplatnia v odbore, ktorý vyčtudovali. Spolu s tým však univerzity pomohli vytvoriť množstvo prekvalifikovaných absolventov, ktorí často skončia na pozíciách s nižšou mzdou než je tá, ktorá by prislúchala dosiahnutému vzdelaniu. Z tohto hľadiska takéto finančné zdroje sa dajú považovať za neefektívne vynaloženú investíciu. Na základe týchto a ďalších zistení, navrhlo INEKO v rámci svojej analýzy odporúčania cielené na zlepšenie efektívnosti investícií do vzdelávania a zmeny financovania verejných vysokých škôl. To by malo byť viac zamerané na dosiahnuté výsledky a kvalitu štúdia, napríklad cez štatistiky uplatnenia absolventov na trhu práce. Podľa inštitútu INEKO by hlavné ciele reformovaného školstva mali byť:

  • Zavedenie programov vyššieho odborného vzdelávanie a zvyšovanie počtu absolventov aspoň na úroveň jednej pätiny celkového počtu absolventov vyššieho vzdelávania na Slovensku
  • Zlepšenie kvality bakalárskych programov, aby sa stali dostatočnými pre študentov a zamestnávateľov z hľadiska uplatnenia absolventov na trhu práce
  • Znížovanie podielu absolventov s magisterským alebo ekvivalentným dosiahnutým titulom
  • Zmena nastavenia systému financovania verejných vysokých škôl s naviazaním na kvalitatívne ukazovatele vzdelávania

V prípade, že by škola nenaplnila dohodnuté ciele, bolo by možné znížiť náklady na vyššie vzdelávanie a tieto prostrieky presmerovať na podporu kratších programov v oblasti vyššieho odborného vzdelávania, bakalárskych programov alebo na zvýšenie miezd v rámci školstva. Podporou programov v oblasti vyššieho odborného vzdelávania na stredných odborných školách by sa mohol dosiahnúť pokles počtu absolventov terciárneho vzdelávania, čím by sa Slovensko priblížilo v tomto ukazovateli k priemeru krajín OECD. Takáto zmena systému financovania verejných vysokých škôl by priniesla systém založený na kvalite. O prideľovaných dotáciách pre školy by mali rozhodovať výsledky škôl a uplatnenie absolventov na trhu práce. To by prinieslo zvýšenú konkurenciu medzi vzdelávacími inštitúciami ako aj efektívnejšiu alokáciu existujúcich finančných prostriedkov. Úspešné školy, ktoré by dokázali pripraviť efektívne študijné programy by dokázali získať dodatočné finančné prostriedky na ich fungovanie a rozvoj. Na druhej strane slabé školy s nedostatočným uplatnením absolventov na trhu práce by mali problémy kvôli nedostatku financií a boli by nútené neefektívne študijné programy obmedziť. Výsledkom by bol zánik slabých študijných programov, fakúlt alebo aj samotných škôl a zvyšovanie tlaku na kvalitu stredo- a vysoko-školského vzdelávania na Slovensku.

Nadácia F. A. Hayeka

Nadácia F. A. Hayeka publikovala v roku 2017 návrh reformy vzdelávacieho systému na Slovensku v rámci svojho projektu Athéna++, ktorý je založený na poukážkovom systéme financovania školstva. Navrhnutý systém je kombináciou poukážkového a sporiaceho systému financovania. Základným aspektom návrhu financovania by malo byť zriadenie osobného účtu študentov, na ktorý by pravidelne posielal štát dotáciu podľa pravidiel nastavených zákonom. Následne by rodič ako zodpovedná osoba za tieto prostriedky nakupoval vzdelávacie služby od rôznych poskytovateľov pre svoje dieťa. Tento návrh teda zachováva verejné financovanie vzdelávania, ale mení sa tok týchto zdrojov. Súčasný systém primárne financuje vzdelávaciu infraštruktúru, ktorá je zodpovedná za poskytovanie vzdelávacích služieb deťom. Navrhovaný systém poskytuje rodičom možnosť financovať konkrétne vzdelávacie potreby študentov na základe preferencií ich samotných a ich rodičov. Tým pádom sú to samotní rodičia, ktorí rozhodujú o smerovaní finančných prostriedkov do vzdelávacej siete. Sporiaci prvok v systéme vzdelávania by umožnil rodičom sporiť finančné prostriedky zo získanej dotácie ak by vedeli rodičia zakúpiť vzdelávanie pre svoje deti za nižšie ceny než je výška ročnej dotácie. Rodič by sa v tomto systéme boli priamo zainteresovanými a zodpovednými za vzdelávanie svojho dieťaťa. Navyše možnosť presunu nevyužitých finančných prostriedkov na sporiaci účet by bola motivačným faktorom pri hľadaní najlepšieho pomeru kvality a ceny vzdelania pre svoje deti.

Čítajte aj:

Právny štát v EÚ a jednotná fiškálna politika

Európska únia, medzinárodné vzťahy, obrana a nové členstvo

Euro ako nástroj integrácie

Tento návrh reformy kombinuje niekoľko základných princípov a pravidiel, na ktorých by mal byť založený vzdelávací systém na Slovensku. Prvým z týchto princípov by malo byť decentralizované rozhodovanie, ktoré by dalo moc do rúk jednotlivcov a ich rodín pri rozhodovaní o finančných prostreidkoch určených na vzdelávanie. Vzdelávanie by sa týmto nastavením stalo službou, kde by občania mohli vynaložiť svoje finančné prostriedky iba na služby, o ktorých by boli presvedčení, že majú pridanú hodnotu pre nich. Z toho by vychádzal aj druhý základný princíp nového systému, že by licencovaní poskytovatelia vzdelávania boli tlačení konkurenčným prostredím hľadať nové metódy a formy vzdelávania a čo najrýchlejšie ich implementovať do praxe. V tomto systéme by sa rozhodovanie jednotlivcov malo stať v čo najväčšej miere slobodné a individualizované. To by bolo v kontraste so súčasným systémom centrálneho plánovania, ktoré nedokáže uspokojiť množstvo rôznych individuálnych potrieb a cieľov jednotlivca. Takýto systém by počítal so zriadením organizácie, ktorá by spadala do pôsobnosti Ministerstva školstva. Jej hlavná úloha by bola vytvorenie a následná správa registra licencovaných poskytovateľov vzdelávacích a podporných služieb, tvorba a správa registra osobných účtov študentov vrátane ich financovanie a v neposlednom rade aj tvorba a správa registra certifikačných subjektov. Jednotlivé služby vzdelávania by bolo možné poskytovať len pokiaľ má subjekt udelenú licenciu a platba by prebehla bezhotovostným spôsobom. Tento systém by zohľadňoval tiež potreby ľudí so špeciálnymi nárokmi na starostlivosť, vzdelávanie ktorých by bolo nadštandardne dofinancovávané.

Návrh tejto reformy tiež počíta s ochrannými opatreniami proti zneužitiu alebo možného nezáujmu rodičov o vzdelávanie detí prostredníctvom tohto systému. V prípade, že rodičia nebudú prejavovať záujem participovať na tomto systéme, môže prevziať časť povinností Správca registra (v oblasti zriadenia osobného účtu študenta) a následný nákup vzdelávania, teda rozhodovanie o smerovaní finančných prostriedkov, rozsahu a dĺžke vzdelávania bude v poverení opatrovateľa určeného podľa trvalého bydliska. Z hľadiska kontroly nakladania s finančnými prostriedkami na osobnom účte študenta bude nevyhnutné nastaviť presné pravidlá na zamedzenie zneužitia týchto finančných prostriedkov zo strany samotných prijímateľov. Kontrolu osobného účtu študenta z hľadiska porušení zákona, kontroly licencovaných subjektov a sledovania podozrivých transakcií by vykonával Správca registra. Avšak hlavným kontrolným subjektom by bolo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky.

Republiková únia zamestnávateľov

Republiková únia zamestnávateľov na Slovensku tiež dlhodobo rieši problematiku odborného vzdelávania. Z hľadiska cieľov vzdelávania by sa mala dať vyššia priorita práve prepojeniu zamerania vzdelávania s vývojom potrieb zamestnávateľov z hľadiska kvalifikácie zamestnancov. RÚZ preto navrhuje niekoľko opatrení na posilnenie kvality stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania.

Prvým aspektom je zmena financovania odborného vzdelávania. Nový systém by mal zabezpečiť, že hlavnou motiváciou stredných škôl by nebol počet študujúcich žiakov, ale príprava kvalitných absolventov, aby sa uplatnili na trhu práce v odbore ich štúdia. Financovanie by malo brať do úvahy finančnú náročnosť jednotlivých odborov vzdelávania ako aj situáciu z hľadiska nedostatku alebo prebytku absolventov na trhu práce v jednotlivých odboroch. Pokiaľ by bol vytvorený index na sledovanie všetkých informácií o uplatnení absolventov, financovanie stredných odborných škôl by mohlo závisieť iba od uplatnenia absolventa v odbore. Stále by malo fungovať financovanie založené na normatívoch, avšak škola by mala obdržať financie za študenta až po splnení niektorých konkrétnych cieľov.

Súčasťou nového plánovania by mala byť aj optimalizácia siete stredných škôl na základe demografického vývoja ako aj prognózy potrieb trhu práce. Súčasná sieť nezodpovedá týmto kritériám. Preto by mal prebehnúť komplexný audit, na základe ktorého by bolo možné v spolupráci so zamestnávateľmi prehodnotiť a optimalizovať sieť stredných škôl vyradením niektorých odborov alebo škôl z existujúcej siete. Takýto audit by bral do úvahy vývoj potrieb trhu práce v rámci sektorov a jednotlivých regiónov, nezamestnanosť absolventov jednotlivých škôl ako aj iné kritériá, ktoré by určila analýza vytvorená za týmto účelom. Na zaradenie školy do siete by malo byť potrebné zohľadniť potreby trhu práce v konkrétnom regióne či sektore, administratívne náležitosti a následne tiež posúdenie zabezpečenia školy z hľadiska technického, priestorového a personálneho zabezpečenia výučby. Komplexný audit by sa mal týkať aj samotných predmetov, kde by malo byť zavedené pravidlo jedno povolanie, jeden študijný odbor. Spolu s tým by mal byť zavedený aj systematický mechanizmus na aktualizovanie sústavy učebných a študijných odborov.

Je potrebná systematická podpora odbornému vzdelávaniu, aby sa naň nenazeralo len ako na horšia alternatíva pre menej úspešných žiakov, ale ako rovnocenná študijná cesta. Vďaka novému financovaniu by sa odborné školy špecializovali na odbory prínosné pre ekonomiku a teda ak pre absolventov. Zároveň by boli motivované selektovať svojich študentov a nenechávať si tých, u ktorých je predpoklad, že by nemali byť úspešní na trhu práce v danom odbore. V oblasti opatrení pre vysoké školy sa navrhuje posilnenie najmä bakalárskych programov, ktoré majú v súčasnosti nízku popularitu. Systematické prognózovanie a plánovanie potrieb trhu práce berúce do úvahy regionálne potreby a dopyt zamestnávateľov v rôznych odvetviach hospodárstva by malo byť prenášané do plánovania vysokých škôl. Napriek tomu, že už v súčasnosti by sa mali zbierať údaje o absolventoch, tieto informácie v praxi chýbajú. Je preto potrebné pripraviť takýto zber dát a koordinovať ho s rôznymi ministerstvami. Následne je potrebné vytvoriť metodológiu a samotný index, ktorý by vyhodnocoval školy na základe úspešnosti absolventov na trhu práce. Pre sledovanie uplatniteľnosti absolventov je potrebné zriadiť tím, ktorý by sledoval a získaval presné dáta o uplatniteľnosti absolventov stredných škôl. Financovanie takéhoto tímu by bolo dobrou investíciou, vzhľadom na dáta, ktoré by vedel poskytnúť pre oveľa efektívnejšie riadenie odborného vzdelávania. Prognózovanie samotných potrieb identifikovaných na trhu práce by mal na starosti prognostický tím, optimálne zriadený pod iným rezortom. Spolupracoval by s tímom sledujúcim uplatniteľnosť absolventov a vytváral by podklady pre rokovania regionálnych a národných platforiem pre plánovanie počtu študentov vysokých škôl.

Tomáš Lemešani

Text čerpal z dát pre Republikovú úniu zamestnávateľov 

Odomknúť článok

Biznis Biztweet Biznis

  • 5 Kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb
Top

Standard Biztweet Standard

  • 1 Kredit
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu

Golden Biztweet Golden

  • Získavate 10 kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb