Nielen fond obnovy. Reformou prechádza celá štruktúra európskych fondov a ďalší vývoj dotačnej politiky

Kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim investície a následne aj ekonomické ukazovatele, hlavne rozvíjajúcich sa európskych regiónov, sú európske fondy. V súčasnosti sa o ne po odchode Veľkej Británie bojuje viac ako v minulosti. Dá sa povedať, že zatiaľ čo sa koláč zmenšuje, hladných pribúda. Koronavírus prináša nutnosť vytvoriť nový peňazovod, ale principiálnymi zmenami prechádza aj štruktúra ďalších európskych fondov.

 

Obdobie po Brexite je kľúčové aj pre Slovensko, ktoré má v čerpaní eurofondov značné medzery. Časť z možností už ostane nevyužitá, Slovenská republika, ktorá už nepatrí medzi najmladších členov Únie, totiž postupne stráca nárok na niektoré zdroje hlavne zo štrukturálnych fondov, ktoré budú smerovať viac k novým členom spoločenstva.

S istotou sa dá povedať, že krajina po roku 2020 získa minimálne o štvrtinu menej peňazí z európskych fondov, ako v doterajšom programovom období. Vyplýva to z plánu politiky súdržnosti.1

Podľa slovenských predstaviteľov, ktorí sa zúčastnili prvých fáz vyjednávaní o budúcej podobe eurofondov po roku 2020, sa význam politiky súdržnosti naplno prejavil v zmiernení dopadov globálnej hospodárskej a finančnej krízy na slovenskú ekonomiku, ktorej negatívny efekt by bol bez využitia finančnej podpory z fondov Únie výrazne vyšší.

Slovensko a história eurofondov

Z hľadiska kvantifikovateľného sociálno-ekonomického vplyvu fondov Únie, väčšina hodnotení dospela k záveru, že politika súdržnosti na Slovensku výrazne ovplyvňuje rast hrubého domáceho produktu. V roku 2003 dosiahol HDP na obyvateľa 55 percent, zatiaľ čo dnes je to 77 percent priemeru Európskej únie.

 

HDP na obyvateľa
2003 2019
55 percent 77 percent priemeru Európskej únie


Investície realizované prostredníctvom politiky súdržnosti predstavovali približne 25 percent
skutočnej konvergencie HDP a zvýšili HDP o 3,5 percenta.
2

Vládny dokument tiež uznáva, že by sa bez politiky súdržnosti konvergenčný proces zastavil až v 6 z 8 regiónov Slovenska. Bez podpory z fondov Únie, by tiež došlo k výraznému poklesu zamestnanosti.

Európska komisia už behom prvej fázy prípravy novej podoby eurofondov pripravila návrh matematického modelu, ktorým sa budú vypočítavať jednotné národné alokácie. Plán Komisie počíta tiež so zjednodušením princípov rozdeľovania a konkrétne matematické modely prináša aj preto, aby zvládla bojovať s populistickou rétorikou niektorých štátov. Tieto sa opakovane a často sťažujú na nespravodlivosť princípov rozdeľovania, či na to, že sú pre svoje národné politiky diskriminované, aj napriek tomu, že z rozdeľovania vychádzajú výhodne.

Model prideľovania eurofondov – takzvaná berlínska metóda – má korene ešte v roku 1999. Jeho základná logika sa odvtedy nezmenila a ideovo pretrvá aj po reštrukturalizácii nových modelov. Hlavným kritériom prerozdeľovania je relatívne bohatstvo regiónov.

Politika súdržnosti, ktorá má mať silnejšiu váhu po roku 2020 predpokladá, že zvládne postupne mazať rozdiely medzi bohatými a chudobnými regiónmi, preto najviac prostriedkov smeruje do samospráv, ktoré najviac zaostávajú.

Zreteľ na regióny

Práve cielenie na menšie regionálne celky a oblasti je podľa mnohých jednou z najvýznamnejších noviniek, s ktorými Európska komisia prišla. Dopracované modely by mali pomáhať konkrétnym regiónom, nie štátom ako takým, kde by sa mohla finančná dotácia minúť účinku.

Problémom financií pre regióny v rukách štátu je jednak slabšia komunikácia niektorých štátov s ich regionálnymi zoskupeniami, jednak časté nepochopenie skutočných potrieb regiónov. Žiaľ, často sa stávalo, že sa samosprávy ani nedozvedeli o možnosti čerpania regionálnych eurofondov, spravovaných štátnou inštitúciou. Aj preto Európska komisia ešte na návrh starého zloženia Európskeho parlamentu zaradila do plánov na štruktúru eurofondov po roku 2020 viac slobody a právomocí pre čerpanie štrukturálnych fondov samotnými samosprávami.

Región však program Komisie chápe hlavne ako európsku oblasť. Významná časť z fondov má byť preto určená na spoločné cezhraničné projekty, pri ktorých sa nehľadí na štátne hranice, ale geografickú, či etnologickú blízkosť.

Z nového prístupu Európskej únie v oblasti fondov už ťažia aj slovenské zaostávajúce regióny. Európska komisia v spolupráci so Svetovou bankou v rámci iniciatívy „dobiehajúcich“ regiónov Catching – up Regions3 podporila napríklad investičný rámec Prešovského kraja vo výške 60 miliónov eur. Peniaze pritečú na analyticky vybrané infraštruktúrne projekty, ktoré brzdia rozvoj regiónu.

Politika súdržnosti počíta s tromi fondmi: Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond plus (EFS+) a Kohézny fond (KF).

EFRR a EFS+ sú štrukturálnymi fondmi. Ich hlavnou náplňou je teda podpora hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Štáty z nich budú môcť čerpať významnú časť celkového rozpočtu.

Zvyšné financie majú sledovať politiku súdržnosti taktiež – prideľujú sa jednotlivým európskym štátom podľa výšky ich hrubého domáceho produktu na základe diskriminačných princípov – teda zvýhodňovaním slabších regiónov. Čím viac chudobných regiónov krajina má, tým viac peňazí dostane.

Logicky a zámerne tak najviac zo spoločného rozpočtu získajú regióny s HDP nižším než 75 percent úniového priemeru. Ide však iba o základné kritérium. Zo slovenského pohľadu kritérium napríklad spĺňajú všetky regióny mimo Bratislavy. Neznamená to však automaticky, že budú patriť medzi eurofondových prominentov.

V matematickom vzorci výpočtu eurofondovej alokácie zohrá rolu aj počet obyvateľov štátu a rozdiel jeho HDP a HDP priemeru Únie. Na toto číslo sa potom ešte uplatňuje národný koeficient odrážajúci relatívne bohatstvo členského štátu.

Zjednodušene povedané, chudobný región v chudobnej krajine bude mať nárok na vyššie eurofondy, než chudobný región v bohatej krajine. V prípade Slovenska, Bratislava a priľahlý región významne nadhodnocujú bohatstvo krajiny, čím z tohto hľadiska posúvajú Slovensko medzi bohatšie štáty. Tým pádom negatívne ovplyvňujú aj možnosti čerpania pre chudobné slovenské regióny.

Kritérium relatívneho bohatstva negatívne ovplyvňuje posudzovanie alokácií chudobných regiónov v krajinách, kde sú veľké regionálne rozdiely. Európska komisia aj preto prišla s novým systémom prideľovania fondov – takzvaných prémií.

Zmeny v kohéznych fondoch

Nárok na ne získajú regióny, ktoré majú dlhodobo neriešené, či prehlbujúce sa problémy s vysokou nezamestnanosťou mladých, emisiami skleníkových plynov, alebo migráciou. Opatrenie prináša Komisia so zámerom vyhnúť sa krížovej kritike krajín, ktoré v minulosti jedna druhú často obviňovali z toho, že sú Európskou úniou zvýhodňované.

Regióny, ktoré majú svoje bohatstvo v kategórii nad 90 percent priemeru Únie, prídu o mnoho možností poskytovaných podporou EFRR a ESF+. Únia sa tak snaží zamedziť zvýrazňovaniu regionálnych rozdielov, s ktorým sa spája mnoho negatívnych javov.

Od eurofondov však nebudú odstavené úplne. Aj medzi nimi sa budú fondy rozdeľovať na základe niekoľkých kritérií tak, aby tie menej bohaté metropolitné regióny nezaostávali za tými bohatšími a významnejšími.

V ich prípade bude rozhodujúci počet obyvateľov a súbor socio - ekonomických ukazovateľov - napríklad počet vysokoškolsky vzdelaných osôb alebo počet nezamestnaných. Každý z ukazovateľov má naviac inú váhu.

Komisia okrem toho definovala aj kategóriu prechodných regiónov. Ide o regióny, ktoré sa približujú bohatším regiónom Európy, ale stále medzi ne nepatria. Na Slovensku takýto zatiaľ nie je a podľa odhadov odborníkov v krátkodobom horizonte ani nebude.

Slovensko presadzuje zachovanie silnej pozície politiky súdržnosti v budúcom viacročnom finančnom rámci Európskej únie po roku 2020, vrátane udržania jej vysokého percentuálneho podielu na celkovom rozpočte Únie, ako hlavnej investičnej politiky na podporu rastu a zamestnanosti.

Pri dosahovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti je podľa slovenských vyjednávačov potrebné venovať väčšiu pozornosť meniacej sa situácii jednotlivých regiónov Únie, využívajúc ich rozmanitosť a danosti v prospech dosiahnutia ich konkurenčnej výhody. Slovensko preto presadzuje zachovanie strategickej stability politiky súdržnosti po roku 2020. Zároveň však navrhuje väčšiu mieru flexibility v prospech podpory špecifických potrieb a vlastných, endogénnych možností rozvoja jednotlivých regiónov Únie.

Slovenskej republiky sa bude aj naďalej týkať taktiež možnosť čerpania prostriedkov z Kohézneho fondu. Ide o fond, ktorý sa neprideľuje regiónom, ale krajinám ako celkom. Nárok na čerpanie majú členské štáty, ktoré majú HDP na obyvateľa nižší než je 90 percent priemeru Európskej únie.

Navrhovaný rozsah eurofondových priorít zohľadňuje rozdelenie podľa piatich cieľov politiky súdržnosti Únie, a to Inteligentnejšia Európa – inovačná a inteligentná transformácia hospodárstva, Ekologickejšia, nízko-uhlíková Európa, Prepojenejšia Európa – mobilita a regionálne pripojenie IKT, Sociálnejšia Európa – vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv a Európa bližšie k občanom – udržateľný a integrovaný rozvoj mestských, vidieckych a pobrežných oblastí prostredníctvom miestnych iniciatív.

Alokácia Slovenska pre politiku súdržnosti by podľa návrhu Komisie klesla o 21,7 percenta v stálych cenách roku 2018. V bežných cenách by mala predstavovať 13,2 miliardy eur. Slovensko by ale naďalej malo patriť medzi štáty z najvyššou mierou pomoci na obyvateľa, 310 eur.

Alokácia pre Kohézny fond Únie bola na obdobie 2021 – 2027 znížená o 38 percent oproti súčasnému programovému obdobiu 2014 – 2020.

Kohézny fond
2014 – 2020 2021 - 2027
68,7 miliardy 41,3 miliardy


Prirodzene to vyvoláva kritiku 15 kohéznych krajín, medzi ktoré patrí aj Slovensko. Slovenská vláda v rámcovej pozícii k Viacročnému finančnému rámcu hovorí o „veľmi negatívnom dopade na financovanie infraštruktúrnych a environmentálnych projektov.“ Či bude návrh Komisie konečným dokumentom sa však ešte ukáže. O nárast kohéznych zdrojov sa v jednaniach zasadzujú všetky krajiny Vyšehradskej štvorky.

Čítajte aj:

Euro ako nástroj integrácie

Žltý nepriateľ. Repka olejná ako spoločenská téma

Zdieľané taxislužby a kriminalita. Novodobý fenomén má aj tienistú stránku

Práve tu sa nachádza rozkol medzi požiadavkami kohéznych krajín a ich doterajším výkonom. Komisia argumentuje zníženie rozpočtu kohézneho fondu hlavne tým, že kľúčové investície do dopravnej a environmentálnej štruktúry už boli realizované v predošlých eurofondových stratégiách.

Hoci s tým slovenská vláda nesúhlasí, do značnej miery to je pravdou. Prostriedky a operačné programy pre dobudovanie strategických infraštruktúrnych projektov boli Slovensku ponúknuté, ale to neprejavovalo dostatočnú aktivitu pri ich čerpaní.

Doplácanie na staré chyby

Slovenská republika tak zrejme doplatí na pomalé čerpanie eurofondov a niektoré z kľúčových investícií už o nárok na čerpanie eurofondov prídu.

K 30. júnu 2019 Slovensko z eurofondov vyčerpalo 3,82 miliardy eur, čo predstavuje 24,92 percenta celkovej národnej alokácie na obdobie 2014 – 2020.

V rýchlosti čerpania eurofondov Slovenská republika zaostáva za inými členmi dlhodobo. Politická reprezentácia to dlho obhajovala dočasnou štatistikou, ktorá bude nahradená skutočnými číslami, ktoré prídu až po plnom nábehu kontrahovaných projektov. Ani potom sa však situácia výrazne nezmenila.

 


Tomáš Lemešani

Text čerpal z analýzy pripravenej pre Republikovú úniu zamestnávateľov 

 

Odomknúť článok

Biznis Biztweet Biznis

  • 5 Kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb
Top

Standard Biztweet Standard

  • 1 Kredit
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu

Golden Biztweet Golden

  • Získavate 10 kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb