Zdieľaná ekonomika. Ako vznikla a v čom spočíva?

Prelomová forma podnikateľského modelu priniesla niekoľko dobrých zámerov a plusov pre zákazníka, planétu i ekonomiku. Hráči zdieľanej ekonomiky však často prerástli v agresívnu nadnárodnú korporáciu a po koronakríze výrazne trpia.

V posledných rokoch prešli spotrebiteľské návyky a poskytovanie služieb výraznými zmenami. Rozvoj informačných a komunikačných technológií umožnil vznik nových distribučných kanálov založených na stálom toku a výmene údajov medzi používateľmi a informačnými systémami. Chytré telefóny a ďalšie zariadenia s nepretržitým pripojením na internet umožňujú každému jednotlivcovi spolupracovať s ostatnými v reálnom čase bez ohľadu na geografickú polohu. Takéto pripojenie zvýšilo potenciál online platforiem, ktoré už transformovali odvetvia ako maloobchod, zábava, reklama, či inzercia. Online platformy podľa Gyódiho (2017) tým, že znižujú transakčné náklady, uľahčujú nielen transakcie medzi spotrebiteľmi a firmami, ale aj priame transakcie medzi jednotlivcami. Medzi príklady takýchto transakcií typu peer-to-peer patrí prenájom vlastných nehnuteľností pre turistov, zdieľanie jazdy alebo poverenie malými úlohami.

Nové obchodné modely založené na platformách a vzájomnej spolupráci sú obvykle označované zdieľanou ekonomikou. Bock, Bontoux, Figueiredo do Nascimento a Szczepanikova (2016) uvádzajú, že platforma zdieľanej ekonomiky funguje na obojstrannom alebo viacstrannom základe trhu, uľahčuje interakcie medzi dvoma alebo viacerými odlišnými, ale vzájomne závislými skupinami používateľov, vytvárajúcimi hodnotu pre najmenej jednu zo skupín. Rôzne strany potrebujú platformu na zachytenie ekonomickej hodnoty z ich vzájomnej závislosti.

Online platformy umožnili výmenu aktív a poskytovanie služieb prakticky každému, kto o ne prejaví záujem, čo má významný vplyv na početné odvetvia, najmä tie, ktoré trpeli vysokou nákladnosťou. Tam patrí aj sektor taxislužieb, ktorý je podrobený silnej regulácii či stereotypom zákazníkov požadujúcich vysoké štandardy. V našom regióne je tiež nositeľom zlej povesti zapríčinenej pozostatkom sentimentu spájania sektora s kriminálnym prostredím a nekalými obchodnými praktikami.

Vznik digitálnych platforiem taxislužieb je prirodzenou súčasťou vzniku takzvanej zdieľanej ekonomiky. Ide o novú formu ekonomiky, ktorá vznikla v snahe správať sa ku konzumu zodpovednejšie, viac využívať statky a deliť sa o služby tak, aby boli výhodné pre zákazníka aj prevádzkovateľa. Aby boli slobodnejšie a aby sa efektívnejšie využívali ich dostupné kapacity.

Práve digitálne platformy taxislužieb sú spoločne so zdieľaným ubytovaním najznámejšími formami zdieľanej ekonomiky. Stále však pribúdajú nové a nové služby – napríklad zdieľané záhradkárstvo, požičovne šiat, zdieľanie kancelárskych aj nekancelárskych priestorov, či zdieľané gastro-služby. Ich spoločným menovateľom je zdieľanie samotných používateľov a odbúravanie bariér v súkromí.

Vyššími hodnotami zdieľanej ekonomiky sú hlavne vyššia produktivita hospodárstva, čistejšie životné prostredie, lepšie využívanie prírodných zdrojov a úspora v rozpočtoch.

Slovensko na chvoste trendu

Vznik digitálnych platforiem zdieľanej ekonomiky nie je na Slovensku ľahkým procesom. Chýbajú podmienky, know how často odchádza do zahraničia a štátu stále chýbajú aj základné definície prostredia zdieľanej ekonomiky v legislatíve. V štúdii Harvard Business Review, v ktorej autori Chakravorti a Chaturvedi (2019) porovnávali výsledky siedmich súvisiacich hodnotení, sa Slovensko nedostalo ani medzi 42 krajín hodnotených v rámci rebríčka Ease of Doing Digital Business.

Štúdia Európskeho parlamentu robila prieskum aj medzi používateľmi digitálnych platforiem vo viacerých európskych mestách, vrátane slovenskej Bratislavy. V rámci tejto štúdie sa snažili identifikovať hlavné návyky jednotlivých členov zdieľanej ekonomiky na strane prevádzkovateľov (strane ponuky). Na základe ich odpovedí možno konštatovať, že väčšina z nich využíva jazdenie pre digitálne platformy za účelom vo voľnom čase nie ako zárobkovú činnosť, ale viac pre zhodnocovanie nevyužívaného vozidla. Z užívateľského pohľadu (z pohľadu dopytu) boli najoceňovanejšími vlastnosťami digitálnych platforiem cena, užívateľská jednoduchosť, prehľadnosť a garancia dodanej služby, ale aj kratšia čakacia doba na príjazd vozidla.

Švédsky think tank Timbro prostredníctvom autorov Bergha, Funckea a Wernberga (2018) zhrnul vyše 4500 digitálnych platforiem služieb a vybral takmer 300 platforiem z celého sveta. Už samotný prieskum vykonávali aj pracovníci Upwork – čo je zdieľaný personálny poskytovateľ, ktorý najíma odborných pracovníkov na voľnej nohe (freelancerov) na konkrétne projekty. Výsledkom analýzy bolo konštatovanie, že zdieľané služby znižujú transakčné náklady, zmierňujú trhové rozpory a re-distribuujú riziko dodávateľov. Významným benefitom je zefektívnené využívanie nevyužitých kapacít.

Skúsenosti pribúdajú

Z hľadiska štátu je výhodou prenesenie niektorých funkcií na prevádzkovateľov. V minulosti musela legislatíva reguláciou strážiť nespravodlivé chovanie voči zákazníkovi. Všetky relevantné prieskumy naznačujú jednoznačne pozitívny vzťah zákazníkov k digitálnym platformám. Prirodzene sa to prejavuje aj na náraste počtu zákazníkov zdieľaných služieb. V prípade digitálnych platforiem v sektore taxislužieb oceňujú klienti hlavne nízke ceny služieb, jednoduchosť objednania služby a prehľad o časových i cenových parametroch jazdy.

Zaujímavé je, že existujú významné rozdiely v prioritách rôznych generácií. Zatiaľ čo generácia Y označila rýchlosť za najdôležitejší aspekt, väčšina respondentov generácie X uprednostňuje ľahkú použiteľnosť a schopnosť vypočítať očakávané náklady na cestu. Podľa americkej štúdie Pew Research Center od Smitha (2016) je v USA viditeľný výrazný demografický rozdiel jednotlivých skupín používateľov zdieľaných služieb. Prelomovým vekom je 45. rok života. Pod touto vekovou hranicou je skúsenosť významnejšia, keď zdieľané služby aspoň vyskúšala veľká skupina obyvateľstva. Väčšina z týchto ľudí pozná len najznámejšie značky digitálnych platforiem, a to hlavne Uber a Airbnb. V znalosti ďalších značiek vynikajú hlavne vysokoškolsky vzdelaní používatelia. Naopak po 45. veku roku života skúsenosť s akoukoľvek zdieľanou službou prudko klesá.

Tendenciou však bude zvyšovanie veku používateľa so skúsenosťou so zdieľanou ekonomikou. V Európe napríklad narastá počet európskych občanov, ktorí zdieľané platformy využívajú pre personálne a podnikateľské účely. V Európskej únii približne každý desiaty dospelý občan niekedy použil niektorú z digitálnych zdieľaných služieb pre pracovný trh. Najväčší podiel ľudí pracujúcich prostredníctvom digitálnych platforiem má Spojené kráľovstvo, po ktorom nasleduje Holandsko a Nemecko . Slovensko je v tomto ukazovateli spomedzi členských štátov Európskej únie posledné s podielom. Ukazuje to na stále nevyužité možnosti, ktoré nová forma ekonomiky ponúka. Na nižších priečkach rebríčkov sa krajina drží aj pri pohľade na štatistiky, či začiatky používania digitálnych taxislužieb. V západnej Európe, ale aj susedných krajinách Vyšehradskej štvorky, začali digitálne platformy fungovať o niečo skôr.

Čítajte aj:

Žltý nepriateľ. Repka olejná ako spoločenská téma

Spoločné dieťa z nutnosti Prefert

Budúcnosť biznisu v inováciách. Európa a Slovensko sa chcú poučiť z kríz

Okrem iného za tým stojí hlavne turistická atraktivita metropol ako Budapešť, Viedeň, či Varšava. Všetky tieto mestá majú aj významnejší podiel tam žijúcich vyslaných pracovníkov zo zahraničia (takzvaných "expertov"). Práve cudzinci sú na digitálne platformy zvyknutí a je pre nich pre rečovú bariéru jednoduchšie komunikovať cez digitálnu platformu, ktorá okrem používateľsky pochopiteľného prostredia ponúka aj možnosti voľby iných jazykov. Na Slovensko expandovali hlavne veľké medzinárodné značky digitálnych platforiem, a to v rámci celo-regionálnych plánov.

Súboj zdieľaných

Zákazník všeobecne potrebuje pre objednanie služby chytrý telefón s predplatenými dátami, čo si vyžaduje kvalitné internetové pokrytie po celom území krajiny. Prípadne je potrebné najmä v mestách dostatočné pokrytie bezplatným WiFi. Zákazník pri registrácii uvádza svoje meno a priezvisko, telefónne číslo, e-mailovú adresu a údaje kreditnej karty. Rentabilita služby u vodiča sa rôzni, vzhľadom k záujmu o túto činnosť je však pravdepodobné, že je v porovnaní s konvenčnými vodičmi taxislužieb minimálne podobná. Významnú úlohu zohráva aj sloboda, ktorou vodič digitálnej platformy disponuje. Niekedy dokonca vodič jazdí pre viac konkurenčných platforiem naraz, podľa toho, ktorá sa mu v daný deň vyplatí. Svoju úlohu zohráva aj jednoduchosť zisku tohto digitálneho "zamestnania". Vyhne sa pohovoru a prípadnému vplyvu predsudkov a antipatií na jeho výber.

Vodič má v prípade platformy povinnosti niesť náklady spojené s pohonný hmotami, pneumatikami, odpisom vozidla, údržbou a opravou, daňou z motorových vozidiel, povinným zmluvným poistením, havarijným poistením, technickou a emisnou kontrolou, diaľničnou známkou, telekomunikačnými službami a jednorazovými nákladmi. Digitálne platformy teda vo všeobecnosti stále vystupujú ako dispečer a sprostredkovateľ transakcie medzi vodičom a zákazníkom (párujú ponuku s dopytom). V rámci konkurenčného boja však možno očakávať, že vodičom začnú v budúcnosti ponúkať pokrytie časti nákladov, či vyššie odmeny v prípade dobrej kvality služieb a lojality.

 

Tomáš Lemešani

Text čerpal z analýzy pripravenej pre Slovak Business Agency

Odomknúť článok

Standard Biztweet Standard

  • 1 Kredit
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
Top

Biznis Biztweet Biznis

  • 5 Kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb

Golden Biztweet Golden

  • Získavate 10 kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb