Tresty a reformy potrebuje vidieť aj biznis. Chce veriť vo férovú hru

Keď generálny prokurátor inštaluje s podozrivým podnikateľom vo svojej kancelárii kameru, aby získaval kompromitujúce materiály pre účely vydierania, keď v IT tendroch nevíťazia odborníci, ale anonymizovaní oligarchovia, a keď na tom štát nič zásadné nemení, investorom sa v krajine nechce míňať ďalšie peniaze.

Aj preto na Slovensku zhruba od roku 2012 zavládla značná investičná stagnácia, ktorú prerušili len megalomanské prieniky v automobilovom priemysle. Aj tam však boli využité nemalé štátne stimuly, ktoré v očiach investorov ako Jaguar Land Rover kompenzovali riziká vyplývajúce z neistého právneho prostredia na Slovensku.

Všeobecne zaužívaným a veľmi často opakovaným názorom slovenskej populácie je to, že ak by „nekradla“ jedna skupina podnikateľov „kradla“ by skupina iná. Ide o veľmi zvrátený prístup, ktorý žiaľ odzrkadľuje rezignovanosť populácie v boji proti korupcii.

Tomu, že by to mohlo byť inak, často jednoducho neverí. Príklady zo zahraničia však ukazujú, že správne a systémové zmeny prokuratúry, justície, či posilnenie dohľadových orgánov, dokážu „vyčistiť“ aj tie najkorupčnejšie prostredia. Nemusíme chodiť ďaleko a obdivovať najpokrokovejšie krajiny. Ako príklad môžu slúžiť procesy s mocnými biznismenmi, mafiou a politikmi spletenými v chobotnici drancujúcej rumunské zdravotníctvo, či aktuálne vyšetrovanie špičiek hnutia ANO Andreja Babiša z českého Brna.

Občanom je často korupcia ľahostajná aj preto, že nevidia jej konkrétne dopady. Peniaze ukoristené korupciou pritom pochádzajú z ich peňaženiek. Neuvedomujú si, že práve tieto ukoristené peniaze potom niekde chýbajú. Ich dieťa pre nedostatočné kapacity neumiestnia v škôlke, pošlú ho po rozpadnutej neopravenej ceste do školy, kde sa bude nekvalitne vzdelávať a nenájde si dobrú prácu. V horšom prípade ochorie a pre nekvalitné zdravotníctvo skončí tento príbeh ešte horšie. V každej z týchto a tisícoch ďalších oblastí stoja za nedostatkami peniaze. Presne tie, ktoré sa stratili v korupcii.

Akceptovať alebo vzdať sa

Výsledkom odstránenia chobotníc je okrem iného zrovnoprávnenie možností. Prostredie, ktoré v profesionálnom, či podnikateľskom živote praje rodinkárstvu, obchodníkom s kontaktami a protekcionizmu, zabíja talent, núti šikovných Slovákov často nevratne migrovať do zahraničia a v konečnom dôsledku prináša nekvalitnejšie produkty a služby vytvorené menej kvalifikovanými občanmi, ktorí sa na svoje miesto dostali preto, že v pokrivenom prostredí vedia plávať lepšie.

Veľmi podobný jav je viditeľný v podnikateľskom prostredí. Množnostvo firiem a živnostníkov na boj proti korupcii rezignovalo. Popri práci nemajú čas riešiť aj túto oblasť. Potrebujú produkovať, zarábať a platiť ľudí. Často preto prižmúria oko a miesto toho, aby sa systému postavili, akceptujú pravidlá hry.

Nikoho z nich nebaví tŕpnuť, či sa dostatočne zavďačia úradníkom na finančnej správe. Nikoho z nich neteší obava z toho, že si od nich pri obecnej zakázke starosta vypýta za pridelenie projektu províziu. Často však svoju hrdosť prehltnú, hru s korupčníkmi v záujme podnikateľskej kariéry odohrajú a s čiernym svedomím žijú ďalej.

Výsledkom sú úspešné skúsenosti korupčníkov, ktorí vo svojom správaní pokračujú a rozvíjajú ho. Výsledkom je aj veľká časť podnikateľov, ktorí obchod so štátom a verejnou správou vzdajú. A výsledkom je aj značná časť podnikateľov, ktorí pre neakceptovanie pravidiel hry úplne skončia.

Čítajte aj:

Koronakríza mení fundamenty biznisu. Mala by zmeniť aj prístup politikov

Na pokrivené prostredie korupcie následne doplácajú všetci. Ak by digitalizačné zákazky nekončili pokriveným spôsobom u anonymizovaných firiem, za ktorými stoja oligarchovia, dostali by ich do rúk kvalifikovanejší odborníci. Nedošlo by tak iba k úspore pri nižšej obstarávacej cene, ale aj kvalitnejšíemu výslednému produktu.

Ministerstvo práce by potom napríklad nemuselo podnikateľom žiadajúcim pomoc v čase koronakrízy telefonovať a pozývať ich na úrady práce v mieste trvalého bydliska, kde smú ručne podpísať dohodu o poskytnutí symbolicky nízkeho príspevku, ktorého vyplatenie naviac bude meškať, pretože spracovanie platby potrvá používanými systémami ďalších niekoľko dní. V konečnom dôsledku tak aj kominár v obci pocíti dôsledok toho, ako sa odohral stomiliónový digitalizačný tender v Bratislave.

Pre odstránenie týchto problémov potrebujú podnikatelia povzbudenie v podobe reforiem, ale aj vizualizáciu v podobe trestov známych korupčníkov, či verejných činiteľov, ktorí zneužili svoje postavenie.

Zákaz okamžitého prechodu politikov do dohľadu

Slovensko prichádza o významné investície a atraktivitu v očiach investorov aj preto, že je pre korupčné správanie a klientelizmus v právnom prostredí nevyspytateľné. Ak investorovi skríži cestu niekto s označením „náš člověk“, na zákon sa spoliehať nesmie. Ak jeho právny spor v obchodnej veci dostane na stôl korupčný, alebo klientelistický sudca, to čo je napísané v zákonoch platiť nemusí. Prečo teda riskovať?

Štát musí prijať zásadnú reformu prokuratúry, polície a posilniť nezávislosť Úradu inšpekčnej služby, ktorý vyšetruje trestné činy polície a ostatných ozbrojených zborov. Pre vládu Igora Matoviča však bude dôležité aj udržanie chladnej hlavy. Príchod politikov do justície, orgánov činných v trestnom konaní a dohľadových orgánov povedie len k vyrovnávaniu si účtov, na ktorého konci bude systém fungovať rovnako ako predtým, len s iným zložením, ktoré sa bude preklápať podľa výsledkov volieb. Správnym krokom by preto bolo zaviesť aspoň niekoľkoročný zákaz pri prechode z vrcholovej politiky do čelných pozícií nezávislých verejných orgánov, vrátane prokuratúry, silových zložiek alebo justície.

Správnym krokom je zavedenie transparentného výberového konania s verejným vypočutím do čelných pozícií verejných orgánov a štátnych firiem.

Vymožiteľnosť práva a transparetnosť

Pre férovosť súťaže je tiež nevyhnutná transparentnosť všetkých dát vytvorých verejným sektorom, s výnimkou citlivých z hľadiska bezpečnosti alebo ochrany súkromia. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám by sa preto mal rozšíriť aj na štátne, župné a mestské firmy. Samozrejmosťou by malo byť zavedenie povinného zverejňovania hlasovaní poslancov ako aj zápisníc z komisií a rokovaní zastupiteľstiev miest a žúp. Jednoduchšia dohľadateľnosť a informovanosť chýba taktiež pri zverejňovaní súdnych rozsudkov.

Nevyhnutnosťou pre rozvoj podnikania je aj dlho neriešená vymožiteľnosť práva. Tá patrí dlhodobo medzi najhoršie vnímané oblasti pri hodnotení podnikateľského prostredia v Slovenskej republike Svetovým ekonomickým fórom. Nemožnosť spoliehať sa na rýchle, predvídateľné a spravodlivé naplnenia princípov spravodlivosti v obchodných sporoch vytvára podmienky pre špekulatívne konkurenčné súboje, pripravuje poctivých podnikateľov o zaslúžené zárobky a robí zo Slovenska nepredvídateľné prostredie, ktoré nie je pre investície vhodné.

Ak si spoločnosť po pohľade na oligarchov a podvnodníkov ako Ladislav Bašternák, či Marian Kočner myslí, že ponikateľom krivý svet šedých postupov korupcie a klientelizmu vyhovuje, ide o omyl. Drvivá väčšina podnikateľov týmto prostredím trpí, a to často viac než bežní občania. Zmeniť to však dokážu iba všetci spoločne. Podnikateľom a ďalším občanom to však musí umožniť v prvom rade štát.

 

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope