Na Slovensku je právo autorov obhajované organizáciou SOZA. Jej meno je vnímané pomerne kontroverzne. Neblaho sa preslávila tvrdým vymáhaním pokút aj v diskutabilných prípadoch. Zasahovala napríklad proti Djom, ktorí skladby nakupovali na internete, a tak nevedeli pre organizáciu akceptovateľným dokladom dokázať, že za hudbu zaplatili. Na eventoch opakovane zasahovali na podnet konkurenčných promotérov, čím sa stávali akousi SBS spriaznenej skupiny promotérov.

Stále diskutované sú aj oblasti, kde a za čo všetko smie SOZA poplatky vyberať. Podľa oficiálnych údajov regulátor vyberá najviac poplatkov za verejné hudobné produkcie. Čo všetko k nim patrí je neustále predmetom kritiky. Napríklad až po zásahu ministerstva kultúry organizácia prestala vyberať poplatky a vymáhať pokuty za stužkové, svadby, pohreby, či rodinné oslavy.

Link na video aj mobilný telefón

Ďalšie poplatky prúdia na účty SOZA z televízneho vysielania, rozhlasového vysielania a káblovej retransmisie. Iba menšie časti prichádzajú vo forme honorárov zo zahraničia, či príjmov z predaja nenahraných nosičov. Zarážajúci je fakt, že SOZA vyberá zhruba 5-6 percent hodnoty každého aj nenahraného hudobného nosiča.

Slovenský autorský regulátor tvrdí, že zastupuje zhruba 2050 autorov a 50 vydavateľov. Ročne inkasuje sumy blížiace sa 10 miliónom eur.

Novinkou posledných rokov je naviac to, že SOZA žiada aj zhruba 3 percentá z ceny každého predaného mobilného telefónu. Tieto zariadenia podľa logiky organizácie umožňujú šírenie nelegálnej hudby. Svojské boli aj preukázateľne vymáhané pokuty pre internetové stránky, ktoré linkovali hudbu zo zdrojov ako Youtube.

Náklady, platy, neprehľadnosť

Podľa autorského zákona, na základe ktorého vlastných výkladov SOZA poplatky vyberá, by mali byť vyzbierané prostriedky prerozdelené autorom hudobných diel. Aj tu však možno polemizovať o postupe slovenského regulátora.

Čítajte aj:

Litvinenkov príbeh. Aj agent vedel, že je niečo zlé

Analýza bez výsledku. NBÚ nemá názor na Huawei a ZTE

Z Bureša Babišom: Osud Petrimexu

V roku 2018 vlastné príjmy SOZA bez podielu partnerských spoločností dosiahli 9,6 milióna eur. Celkové príjmy dosiahli hodnotu 15, 2 milióna eur. Len na samotné primárne výdakvy, kde ide hlavne o mzdy zamestnancov SOZA pritom organizácia priznáva náklady 2,4 milióna eur. Ďalšie peniaze sa strácajú vo faktúrach s partnerskými organizáciami, honorároch neinterných pracovníkov a správe systémov.

SOZA neposkytuje jednotný vzorec, pravidlo, na základe ktorého tantiemy vypláca. Autori sa jednoducho musia uspokojiť s čiastkou, ktorá im príde bez sprievodného vysvetlenia na účet.

Rekord aj v Česku

Problémom je aj rozdeľovanie adresných a neadresných príjmov. Zatiaľ čo sa adresné príjmy za hranie v rádiách či televízii dajú jasne priradiť k interprétovi, u neadresných, napríklad z diskoték nemožno dokonale zmapovať kam a ako peniaze smerujú.

Podobná polemika pretrváva aj v českom regulačnom systéme riadenom organizáciou OSA. Ten aktuálne dosiahol spoplatnenie hraných piesní v obchododných centrách, hoteloch a reštauráciách. Aj vďaka tomu inkasuje rok za rokom vyššie sumy.

Rok 2018 bol rekordný aj v prípade českého regulátora. Celkovo vyzbieral zhruba 1,2 miliardy českých korún. Na interné náklady minul viac ako 147 miliónov korún. Gro vyzbieraných poplatkov bez nákladov OSA pritom smeruje zahraničným interprétom.

Na čo má autor právo

Ak občan vytvorí pôvodné literárne, vedecké a umelecké dielo, ako sú napríklad básne, články, filmy, piesne alebo sochy, je chránený autorským právom. Iba on má právo svoje dielo zverejniť alebo ho rozmnožovať.

V krajinách Európskej únie je duševné vlastníctvo chránené autorským právom 70 rokov po smrti autora, alebo posledného zo spoluautorov.

Európske nariadenia však opakovane kritizovali svojský samovoľný prístup členských krajín k pravidlám autorských práv a ich vymáhaniu. Slovensko a Česko patria medzi napomínané krajiny.

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope