Dôvod: Dokáže byť eutanázia morálna?

Legálna samovražda ako biznis. Nezačne sa zneužívať? Ukážka z knihy Tomáša Lemešaniho Dôvod.

 

Kapitola 6

 

Na druhý deň vstal Félix z postele nezvyčajne nabudený. Hoci sa cítil fyzicky vyčerpaný, mysľou sa už prehrabával v spisoch nových klientov, ku ktorým cítil nezvyčajnú morálnu zodpovednosť. Doma sa nezdržal dlho, ponáhľal sa do práce. Jeho pozícia v Choice mu vyhovovala. Odmalička bažil po rešpekte a toho mal v projekte viac než dosť. Keď dorazil do kancelárie, nezdržiaval sa svojimi obvyklými rituálmi a hneď si zavolal sekretárku.

Tá do jeho kancelárie vošla s úsmevom. Bol to znak, že úspešne splnila úlohy, ktoré jej deň predtým zadal.

Na stole máte kompletné informácie o Richardovi Hollerovi a manželoch Komratovcoch. Telefonovala som ošetrovateľovi Komratovcov. Dnes sú v dobrom stave a budú radi, ak ich navštívite.“

Félix ju zastavil: „Navštívim? A kde?“

Sekretárka si neuvedomovala, že sa Félix prípadu nevenoval dva týždne.

Pred týždňom ich presťahovali do hospicu na Americkej ulici. Chceli byť v meste, aby s vami mohli urýchlene jednať a svoj prípad čo najskôr vyriešiť. Budú vás čakať dnes popoludní. Je jedno o akom čase. Odporučila by som vám čas po štrnástej hodine. Vybavila som totiž konzultáciu s vedúcou liečebne v Mainzi k prípadu Holler. V našom meste sa nachádza kvôli pracovnej stáži. Dnes má voľno, využila som to. Môžete sa za ňou zastaviť po desiatej. Je v hoteli Družba, kde si neskôr môžete dať obed. Podrobný popis a inštrukcie som vám prichystala na papieri.“

Ďakujem. Bez vás by som bol stratený,“ pochválil svoju pomocníčku Félix. Pozrel sa na hodinky a keď videl, že je už takmer desať, vyskočil zo stoličky, schmatol spisy zo stola, papier zo sekretárkiných rúk a rozbehol sa von. Na parkovisku ešte stihol služobný voz so šoférom. Bez opýtania, či na niekoho nečaká, naskočil dnu a oznámil cieľ svojej cesty.

Vystúpil pred ošumelou budovou hotela, ktorého sláva bola dávnou minulosťou. Na recepcii si dal do vestibulu zavolať meno, ktoré prečítal z papiera. Doktorku Wilhemovú. Tá mu odkázala, nech na ňu počká v hotelovej kaviarni.

Knihu Dôvod nakúpite najvýhodnejšie v našom eshope na tomto linku 

Po chvíli čakania pri káve si k nemu prisadla sympatická Nemka v strednom veku. Po tom, čo sa zoznámili, prehodili zopár slov o svojich prácach, či o tom ako sa jej páči v meste. Hoci to bolo obom príjemné, zamerali sa na prácu. Ani jeden z nich nemal prebytok času.

Félix zapol diktafón a spustil: „Zaujalo ma, že hoci podľa dokumentov, ku ktorým som sa dostal, bol Richard Holler v zlom zdravotnom stave už v januári, na vašej klinike ste ho prijali až v polovici februára. Kde bol umiestnený dovtedy? Nebolo riskantné nechať ho mimo odborného dohľadu? Prosím, nevnímajte to ako obviňovanie. Viem, že zrejme pochybila iná zložka zdravotnícko-sociálneho systému. Ale pokiaľ viem, takéto vážne stavy môžu zlou liečbou, či nedostatočne kvalitnou diagnostikou dospieť k výraznému zhoršeniu.“

Som rada, že ste pomerne dobre informovaný, najmä preto, že viem, aké je v súčasnosti ťažké dostať sa k takýmto háklivým dokumentáciám. Áno, máte pravdu. Nebolo dobré, že sa Richard, prepáčte, pán Holler nedostal do našich rúk okamžite. Dôsledkom toho bolo, že k nám prišiel už v prakticky neliečiteľnom stave. Myslím si, že okamžitým nastavením správnej liečby a terapie by sme dokázali zachrániť veľkú časť jeho psychického sebauvedomenia. Od januára do polovice februára bol hospitalizovaný na psychiatrii spolkovej nemocnice v Mainzi. Úrady si uvedomovali, že mu tamojšia liečba nepostačuje, no kvôli zdĺhavému byrokratickému procesu trvala zmena príliš dlho. Žiaľ, v nemocnici mu lekári predpísali len bežnú liečbu na depresívne záchvaty. Jeho stav si pritom vyžadoval špecifickejšie postupy.“

V akej kondícii ho doviezli na vašu kliniku? Bola ste vtedy v službe?“

Ďalšie kapitoly:

Kapitola 5.

Kapitola 4.

Kapitola 3.

Dobre sa na to pamätám, bola sobota. Sobota je jedným z mála dní, ktoré výnimočne trávim s priateľmi, mimo kliniky. Žiaľ, pán Holler bol takým vážnym prípadom, že sa moji spolupracovníci odvážili zavolať mi do chaty v Bavorsku, kde sme mali s kamarátkami babskú jazdu. Verte mi, chcelo to z ich strany veľkú guráž. Zvyčajne nie som pri vyrušovaní v mojom voľne veľmi prívetivá,“ uškrnula sa sympatická blondína.

Félix jej bol tiež sympatický a uvoľnila sa natoľko, že zvažovala, či mu nerozpovie jednu z príhod, ktoré na spomínanej horskej chate zažila. Vzhľadom k jej pracovnej zaneprázdnenosti jej pripadal každý zážitok výnimočným.

Po chvíľke zamyslenia jej však z tváre zmizol šarmantný úsmev a objavila sa vráska na čele, ktorá bola akýmsi varovným signálom. „Richarda Hollera k nám priviezli v špeciálnom boxe. Akejsi kombinácii chladiaceho zariadenia a stabilizačného lôžka. Okrem krvavých zranení na tvári, spolovice holej hlavy a pomočenej bielizne na lôžku nebol na prvý pohľad žiadnym výnimočným prípadom. Na našej klinike liečime najmä veľmi ťažké psychické poruchy. Zlomené nosy, či šťani.., prepáčte, močenie do postele s nami nijako nepohne.“

Pani Wilhelmová, ste v poriadku?“

Áno, áno, prepáčte. Pri spomienke na to, čo som vtedy zbadala mi prišlo trochu nevoľno. Vidíte, a to po dvadsiatich rokoch praxe v zariadení, ktoré niekedy pripomína nočnú moru. Určite svoje robí aj únava. Ten let z Nemecka bol ako atrakcia v lunaparku. Neustále sme boli v turbulenciách. Neviem, čo to bolo za počasie.“

Aj keď si Félix uvedomoval, že je to možno nemiestne, pohladil psychiatričku po ruke. Nalial jej do pohára minerálku a spýtal sa, či môže pokračovať.

Áno, odpusťte mi moje dramatické prejavy,“ natiahla si chrbát a usmiala sa. Skôr než začala rozprávať však posmutnela a radšej sa ovlažila vodou. „Keď som odkryla bielizeň, v ktorej bol zabalený, ponúkol sa nám otrasný pohľad. Tento mladý muž mal ruky celé hnisavé. Bolo to spôsobené mnohopočetnými pokusmi o podrezanie žíl. Nemožnosť hojenia v dôsledku neustáleho narušovania hojivého procesu ďalšími pokusmi o samovraždu. Pobúrila ma aj podvýživa, ktorou trpel. Chlapca v jeho veku som ešte takého zdevastovaného nevidela.“

Opäť sa napila vody a zdalo sa, že sa jej už odľahčilo.

Najviac ma prekvapilo samovoľné zliezanie jeho kože. S takým prípadom som sa ešte nikdy v doterajšej kariére nestretla. Bez akejkoľvek vonkajšej príčiny, či kožnej choroby alebo poruchy imunity mu koža zliezala z tela. Šlo o niečo podobné, ako je známejší syndróm motýlích krídel. Už vtedy sme si všimli, že koža skrehla vždy, keď mu prestávali účinkovať lieky na upokojenie a začínal si uvedomovať realitu. Bola nám teda zrejmá jednoznačná prepojenosť s psychickým stavom pacienta. Fascinujúce...“

Rozumiem. Pohľad na jeho fyzický stav vám, ako hovoríte, vyrazil dych. Mňa však zaujíma, ako na tom bol duševne. Okamžite po prevoze do vášho zariadenia.“

Po prevoze sme nemohli spraviť žiadne testy. Aby vydržal cestu, boli mu podávané veľmi silné utlmujúce látky. Nebol s nami schopný nadviazať žiadny kontakt. To, že reaguje na vonkajšie podnety, bolo zjavné len z prejavu reflexov. Na vašu otázku by som mohla odpovedať jednoducho. Spolu s pacientom nám totiž príde stále jeho kompletná anamnéza, obsahujúca aj informácie z jeho posledného vyšetrenia.

Posledné vyšetrenie Richarda Hollera robili v nemocnici dva dni pred jeho príchodom na našu kliniku. Z tohto pohľadu by šlo o kvalitné informácie. Ja sa však držím zásad, ktoré mi prikazujú veriť len vlastnoručne prevedenému vyšetreniu. Ako sa neskôr ukázalo, spravila som dobre. Nemocničné vyšetrenia, podobne ako celá liečba, boli úplne nanič...“

V poriadku. Takže, kedy ste pacienta vyšetrili vy a aké boli výsledky?“

Zaujímajú vás zrejme informácie o jeho psychickom stave a patopsychologické prejavy. Nemusím vás zaťažovať informáciami o jeho ochoreniach, ktoré so psychikou priamo nesúvisia,“ pozrela na Félixa a po jeho prikývnutí pokračovala, „Richard Holler u nás prešiel najprv komplexnou, menej hĺbkovou kontrolou, ktorej podrobujeme každého nového pacienta na našej klinike. Bolo to hneď na druhý deň po prevoze. Ukázala vážne poruchy nielen jeho správania, ale aj osobnosti, vnímania. Po ďalšej detailnejšej, no v jeho prípade stále len základnej kontrole, sme objavili vážne osobnostné poškodenia. Jeho psychika preukazovala už pri základnom vyšetrení znaky prakticky celkového rozvrátenia. Okrem ťažkého poškodenia vnímania vonkajšieho sveta bolo evidentné aj narušenie sebauvedomenia pacienta. Už vtedy nám bolo jasné, že ide o jeden z najťažších prípadov, s ktorými sme sa kedy stretli.“

Čo bolo podstatou jeho zlého stavu, čo bolo najnebezpečnejšie?“

Pri tak rozsiahlom poškodení je ťažké povedať, čo bolo nebezpečnejšie než iné. Podstatou je to, že ide o človeka, ktorý si prestáva uvedomovať svoju existenciu, má samodeštruktívne sklony, trpí vážnou depresiou a kombináciou schizofrénie a maniodepresívnych záchvatov.“

Zrelá žena sa zase na chvíľu zamyslela. Ukazovákom pravej ruky si podoprela hlavu, čim si na brade vytvorila malú jamku. Napriek tomu nevyzerala zmorená. Oči jej žiarili, akoby si práve uvedomila, aká je jej práca fascinujúca.

Na prípade Richarda Hollera je najzaujímavejšie práve to, že ani po viacerých vyšetreniach nedokážeme určiť, ktorá z jeho diagnóz má voči ostatným takpovediac navrch. Nevieme teda určiť ani najvhodnejšiu kombináciu liečiv, ktorými by sme ho dokázali dostať aspoň ako-tak do normálu. Permanentne ho sledujeme a pri záchvatoch, či zhoršovaní stavu mu podávame kombináciu prípravkov, pri iných pacientoch používanú len pri tých najvážnejších záchvatoch alebo šokoch. Aj tak niekedy nedokážeme zamedziť telesným prejavom, napríklad krvácaniu z nosa, vypadávaniu vlasov, či spomínanej forme choroby motýlích krídel.“

Félix vyzeral, že zabudol, na čo sa chcel pýtať ďalej. Zamyslel sa nad tým, že so psychiatričkou zrejme len mrhá čas. Veď ani nedokáže určiť presnú diagnózu svojho top pacienta, nieto ešte jej príčiny.

Nepríjemnú mĺkvu chvíľu prerušila po ďalšom dúšku minerálky samotná lekárka svojou polemikou: „V posledných týždňoch sme sa rozhodli podrobiť ho alternatívnym metódam vyšetrení a samotnej liečby. Vzhľadom k tomu, že na ňom lieky nevyvolávajú želané zmeny, podrobujeme ho radšej meraniam mozgovej aktivity. Počas záchvatov ho držíme v bezpečí len popruhmi a klasickými metódami. Lieky by otupili a obmedzili aktivitu elektrických impulzov v jeho mozgu. Merania nám síce priniesli niekoľko zaujímavých poznatkov, ale stále sme nedospeli tam, kam by sme chceli.“

Nie je na takéto experimenty nutné povolenie zákonného zástupcu pacienta?“ spýtal sa Félix zvedavo.