Stratégia investičných stimulov na Slovensku nevychádza z jasnej koncepcie. Analytická kritika ukazuje na to, že stimuly dostávajú podniky spriaznené s vládnucími stranami, či už cez majiteľskú štruktúru, ktorá stranu sponzoruje, alebo cez odborárske kruhy, ktoré strane naháňajú volebné preferencie.

Pri správnej aplikácii stimulov by pritom podľa analýzy Biztweetu prišli slušné výsledky pre slovenskú ekonomiku. In už nie je dotovanie zahraničných korporácií, ani fabrík sponzorov. Dotovať by sa mali investori ochotní zmysluplne zachrániť upadajúce podniky a zachovať ich hodnoty.

Jedným z faktorov, ktoré by mohli podnikateľom s bytostnými problémami pomáhať, sú vstupy kapitálu zo strany externých investorov – či už domácich, alebo zahraničných. Mnohých však odrádzajú zložité a neprehľadné inslovenčné procesy. Tento jav je vyvolaný všeobecným povedomím, vyvolaným netransparentnými, často aj manipulovanými a podvodnými konkurznými bojmi o majetok lukratívnych firiem z minulých rokov. Hoci počet takýchto škandalóznych – a teda aj negatívne medializovaných prípadov – klesá, aj ich minimálny výskyt postačuje na to, aby bolo povedomie z minulosti naďalej priživované.

Čítajte aj:

Na revitalizovanom myjavskom sídlisku kreslia nové byty

Azerbajdžan má predstavovať možnosti. Na Slovensku ich nepotvrdzuje

Cirkev developerom. Chystá priemyselné haly pri Bratislave

Pre mnohých potenciálnych investorov je tiež problémom prílišná dĺžka konania. Je však nutné dodať, že v posledných rokoch má skracujúcu sa tendenciu. Hlavne pre zahraničné subjekty je však slovenský insolvenčný proces ešte stále pridlhý. Priemerná dĺžka trvania konkurzov pre všetky súdy je 127 dní a medián dĺžky trvania je 97 dní1. Skloňovaným prívlastkom konkurzných konaní je tiež ich neprehľadnosť. Bez využitia špeciálnych oprávnení vyplývajúcich z veriteľskej či úradnej pozície si často potenciálny investor nevie overiť reálnu situáciu v podniku, do ktorého by chcel vstúpiť. Často paradoxne nie je schopný všetkými informáciami disponovať ani samotný dlžník potenciálne hľadajúci investora. Zložitosť procesov schvaľovania pohľadávok, trvanie posudzovania, či stále široká možnosť rozporovania pohľadávok nedávajú v skutočnom čase možnosť poznať okamžitý stav a predpoklad kondície a výhľadu spoločnosti.

Jedným z kľúčových opatrení v rámci implementácie princípov druhej šance na Slovensku by mohlo byť prijatie komplexného balíka zjednodušujúcich právnych úprav, ktoré insolvenčné právo sprehľadnia, zjednodušia a urýchlia. Potrebné je hlavne sprístupniť ad hoc účtovníctvo krachujúcej firmy pre potenciálneho investora. V súčasnosti pri jednaniach o potenciálnom vstupe naráža investor na povinnosti žiadať povolenia súdov, ďalších inštitúcií a veriteľov. V rámci tejto agendy by taktiež stála za zváženie možnosť zavedenia štátneho stimulačného mechanizmu pre investorov, ktorí hlavne v prípade strategických podnikov na seba prevezmú bremeno upadajúcej firmy. Minimalistickou verziou tohto opatrenia by malo byť motivovanie investorov aspoň úľavami zo štátnych sankčných pohľadávok.

Taktiež je dôležité zamedziť kriminálnym insolvenčným procesom, ktoré vytvárajú dojem, že sa za každým úpadkom skrýva manipulácia. Za týmto účelom by bolo vhodné presadzovať tvrdšie a rýchlejšie tresty pre účelovo krachujúce subjekty. Preverovanie účelových postupov musí prebehnúť ešte predtým, než dôjde k vyvedeniu majetku a poškodeniu veriteľov. Žiadúce je teda reformovať súbor pravidiel z trestného zákonníka v časti definujúcej tresty za podvody a škody spôsobené pri správe cudzieho majetku, či nároku oprávnenej osoby.

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope

text vychádza z Analýzy problematiky druhej šance pripravenej pre Slovak Business Agency