Situácia Grécka začala signalizovať neúnosnú kondíciu hospodárenia zhruba v roku 2004, kedy vyšlo najavo, že krajina vstúpila do eurozóny v roku 2001 s pozmenenými údajmi o deficite štátneho rozpočtu. Ten bol vyšší, než uvádzali vládne čísla poskytnuté európskym úradom.

Agentúra Eurostat dokonca v rokoch 2005 až 2009 opakovane odmietla dáta gréckych štatistík. Reakciou bolo odstúpenie investorov od financovania dlhu krajiny a skorá platobná neschopnosť.

Po politických turbulenciách prišlo k dohode na záchranných programoch. Tie Grécku zabezpečili dostatok prostriedkov na financovanie dlhu, ale na druhej strane si vyžiadali enormné a tvrdé úsporné opatrenia, ktoré pocítili najviac občania, ktorí boli celé dekády vedení k závislosti na iracionálnych socialistických opatreniach vlády.

Týkalo sa to aj zamestnaneckého práva, ktoré bolo silne centralizované a prakticky vylučovalo zamestnávateľov z určovania kľúčových zamestnaneckých politík. Okrem reformy štátnej správy a hospodárstva tak bola a je pre budúcnosť Grécka rozhoujúca aj reforma pracovného trhu.

Decentralizácia, deregulácia

Projekty, ktoré sú jej súčasťou však v priebehu predošlých rokoch nepriniesli očakávané výsledky a poskytujú tak aspoň užitočný príklad toho, že dobre zamýšľané kroky v Bruseli nemusia pre regionálne špecifiká v cieľovej krajine skutočne zabrať.

Reformy pracovného trhu si v posledných rokoch dávali za cieľ hlavne decentralizáciu, dereguláciu a zásadné prekopanie pravidiel kolektívneho vyjednávania.

To bolo veľkou brzdou pracovného trhu v Grécku a viedlo k nedôvere zamestnávaľov. Vo všeobecnosti boli z kolektívneho vyjednávania vylúčené mnohé profesijné skupiny. Vysokú prevahu v určovaní zamestnaneckých politík mali odborárske kruhy z verejnej správy.

Pri vyjednávaniach o kľúčových opatreniach ako napríklad určení minimálnej mzdy nemali žiadne slovo ani zamestnávatelia zo súkromného sektora. Populistické jednostranné kroky tak viedli k extrémne vysokej minimálnej mzde, ktorá ubížila tým najslabším – nízkopríjmovým skupinám, ktoré buď prešli na čierny trh práce, alebo zamestnanie stratili.

Čítajte aj:

Kampaň pred americkými prezidentskými voľbami 2020. Ako nás zasiahne?

Piata Internacionála

Nádácia Georga Sorosa zvýši financovanie v regióne

Roky jednostranne nastavovaných pravidiel vytvorili iracionálne prostredie, ktorého oprava bude trvať dlho. Náprava najsilnejších negatívnych faktorov však priniesla ďalšie bolestivé kroky, ktoré odradili veľkú časť uchádzačov o prácu pristúpiť na podmienky, ktoré im trh ponúka.

Radikálna deregulácia pracovného trhu v Grécku viedla k rozpadu a dezorganizácii pracovných vzťahov a takmer úplnej individualizácii vyjednávania o mzdách.

Ozdravné opatrenia priniesli výrazný negatívny skok sumy vyplácaných a ponúkaných miezd. To zas viedlo k slabej dynamike produkcie a slabému efektu v zlepšení produktivity práce. Na konci reťazca sú talentovaní a kvalifikovaní mladí pracovníci, ktorí v rekordných počtoch migrujú za prácou do iných členských štátov Európskej únie.

Nespokojní zamestnanci

Minimálna mzda bola behom ozdravných procesov znížená o 22 percent, no ani to neprinieslo zvýšené nábory. Problémom je totiž tazvaná chudoba v zamestnaní. Teda to, že sa mnohým Grékom jednoducho pracovať neoplatí. Minulá grécka vláda znížila nezamestnanosť zhruba o desať percent. Problémom okrem vyšších očakávaní ale je, že gro miest patrí k slabo plateným a tie kvalifikované boli relokované do zahraničia.

Radikálny škrt jednostranných kolektívnych vyjednávaní zas neviedol k širšiemu zapojeniu hlasu zamestnancov a dal príliš silnú váhu hlasu zamestnávateľov. Výsledkom boli opatrenia ako rozviazanie kolektívnych zmlúv, krátenie ich platnosti a tlak na zníženie miezd, ktoré odradili kvalifikovanú pracovnú silu.

Podľa Európskeho indexu kvality pracovných miest za roky 2005 - 2015 Grécko nielenže zaznamenalo jeden z najhorších výkonov, ale aj v rokoch 2010 - 2015 ďalšie zhoršenie v dôsledku klesajúcej fázy hospodárskeho cyklu, ako aj deregulácie zamestnanosti. Deregulácia kolektívneho vyjednávania mala posilniť hlas zamestnávateľov a zamestnancov. Paradoxne však viedla k zvýšenej nespokojnosti zamestnancov, čo následne zasiahlo aj zamestnávateľov.

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope