Dôvod: Dokáže byť eutanázia morálna?

Legálna samovražda ako biznis. Nezačne sa zneužívať? Ukážka z knihy Tomáša Lemešaniho Dôvod.

Kapitola 5

Pred tým, ako Félix na druhý deň vhupol do pracovného tempa, rozhodol sa trocha zamiešať kartami. Očakával príchod policajného vyšetrovateľa. A bolo mu jasné, že bude chcieť prísť neohlásene. A tak, aby prekvapil nielen jeho, ale aj sekretárku, ktorá si ho zavalená prácou nevšímala, naplánoval veci tak, aby ho nestihli ho usadiť v čakárni.

Pracovníkom strážnej služby dal pokyn, aby uzavreli hlavný vstup do časti chodby, v ktorej sídli jeho kancelária. Sekretárke zas povedal, aby s pravidelnosťou desiatich minút vyvolávala kriminálny inšpektorát a k telefónu si pýtala kapitána Dinisa.

Tušil, že to policajný inšpektorát vyvedie z miery a skôr, či neskôr bude musieť vyšetrovateľ prísť k slúchadlu. Ak nie, tak sa schválne vydá na rozhovor do Choice skôr, ako mal v pláne. Aspoň zistí približný čas, kedy bude chcieť policajt prísť, aby mohol zahrať divadielko zaneprázdneného vrcholového manažéra. Ak bol Félixovi niekto nepríjemný, rád sa púšťal do podobných hier. Robilo mu radosť, keď nechcenú návštevu núteným čakaním otrávil natoľko, že v jeho kancelárii nestrávila ani o minútu viac ako musela.

Po manévroch si stihol v práci prezrieť dva nové návrhy na odsúhlasenie vykonania zákroku. Hoci mu to zvyčajne svedomie nedovolilo, bol o čosi menej dôkladný ako inokedy a prezrel si len fakty.

Asi po dvoch hodinách sa mu ohlásila sekretárka, aby potvrdila úspech jeho raňajšej taktiky. Inšpektor Dinis stál celý rozčertený v spoločnosti ďalšieho muža pred zamknutými dverami chodby. Félix dal pracovníkom ochranky súhlas k tomu, aby po ďalších desiatich minútach vpustili policajtov do čakárne. V nej ich mali zdržať ďalšiu polhodinu.

Uznávaný policajný vyšetrovateľ akým bol Dinis, nemal v obľube, keď s ním ľudia zaobchádzali ako s radovým občanom. Počas čakania v malej miestnosti doslova menil farby. Nervózne poklopkával podrážkou topánky o kvetináč, chvíľu sa dokonca pokúšal čítať niekoľko mesiacov starú tlač, ktorá bola k dispozícii hosťom.

Po polhodine ho sekretárka odprevadila do Félixovej pracovne. Pred tým, ako do nej vošiel sa na chvíľu zastavil a zhlboka nadýchol. Nechcel, aby na ňom jeho partner v dialógu badal známky rozčúlenia. Bol si však vedomý svojej prehry v tejto malej bitke. Ak by bol prípad na súde, bez váhania by do kancelárie, hoci aj násilím, vtrhol už pred hodinou. Lenže šlo o prvé kroky vyšetrovania, musel sa riadiť všeobecnými pravidlami.

Félix si situáciu užíval. Najprv potriasol rukou vyšetrovateľovi, ktorého nepoznal, Dinisovi zámerne až ako ďalšiemu. Tváril sa, že čakanie policajného inšpektora je bežnou rutinou. Vedel, že má navrch.

„Tak, kde začneme páni?" spýtal sa po tom, čo si do hrnčeka nalial trochu čerstvo uvareného čaju.

Dinis začal bez nervov tak, aby na sebe nenechal znať svoje emócie: „Na oddelení sme sa veľa rozprávali o vzniku Choice. Ako je možné, že sa myšlienka, áno, viem, že je to nesprávny výraz, legalizovanej eutanázie, uchytila práve na našom území? Doteraz sa podobnou problematikou zaoberali len liberálnejšie krajiny. Vedeli ste o dopyte? Myslíte si, že ľudia potrebovali vaše služby? Potrebovali vás?"

Knihu Dôvod nakúpite najvýhodnejšie v našom eshope na tomto linku 

Félix sa len uškrnul a chladne odpovedal: „Síce nerozumiem tomu, prečo vás to zaujíma, ale odpoviem vám. No asi nie práve tak, ako si predstavujete. Do tajov prvotnej myšlienky, legislatívneho lobingu a celého vstupu spoločnosti do strednej Európy som nikdy nebol zasvätený. Mňa oslovili partneri a zakladatelia až v čase, keď bola priechodnosť úpravy zákonov v národnej rade istou vecou."

„Čiže najskôr prešla samotná myšlienka vzniku spoločnosti s tak morálne chúlostivým predmetom činnosti, až potom samotné úpravy, korekcie a mantinely morálnosti a ľudskosti, s ktorými mala narábať?" spýtal sa úprimne prekvapený vyšetrovateľ.

Félix sa na chvíľu zatváril zadumane. Nad týmto sa ešte nikdy doteraz nezamyslel.

„Keď sa na to pozerám takto, zrejme áno. O tom, s akým etickým pozadím bol projekt prezentovaný zákonodarcom, nič neviem. Možno mali nachystanú nejakú základnú predstavu. Viem, že riaditeľ spoločnosti, rovnako ako väčšinový majiteľ, v minulosti často spolupracovali so skupinou okolo Jochena Mayera, ktorý je, ako zrejme viete, známy sociológ, antropológ a bojovník za ľudské práva."

Vyšetrovateľ so svojím spolupracovníkom súhlasne prikývli. Druhý vyšetrovateľ sa tak pohol prvýkrát od svojho príchodu do miestnosti. Ak nerátame mdlé podanie rúk s Félixom.

Dinis pokračoval: „Áno, toho pozná snáď každý. Ale to, že kedysi dávno spolupracoval s predstaviteľmi Choice, predsa nemusí znamenať, že sa podieľal na zrode myšlienky projektu. Myslíte si, že vtrhnúť do konzervatívnej spoločnosti poznačenej nedôverčivosťou a nedobrými skúsenosťami prevratných pohybov minulosti bez toho, aby sa dopredu robil nejaký hlbší prieskum, verejná diskusia, či referendum, bolo eticky správne?"

„Ako som už spomínal, o tom, čo sa dialo pred postavením tejto budovy, veľa neviem. Ak by sme brali do úvahy, že zakladatelia pracovali len s hlavnou myšlienkou a nedopracovanými detailmi, čo sú však vaše dohady, považoval by som to za nesprávne. Práve tu vedieme len akúsi polemiku, do ktorej by ste sa mohli pustiť hoci aj s mojou asistentkou. Aj keby sa vaše domnienky potvrdili, výčitky by mohli smerovať jedine k zákonodarcom."

„Mňa len prekvapuje, že taký dôležitý muž, ktorý vytvoril celý etický kódex spoločnosti, sa do projektu zapojil a pritom vôbec nevedel, ako vznikla jeho samotná myšlienka," pokúsil sa o vyvolanie iskry pochybnosti vyšetrovateľ.

Ďalšie kapitoly:

Kapitola 4.

Kapitola 3.

Kapitola 2.

Félix sa síce cítil trochu zaskočený, no len preto, že sa na to nikdy nepozeral kritickými očami ako jeho naproti sediaci partneri.

„Máte snahu zovšeobecňovať, ale to vám nemôžem vytknúť. Ak mám hovoriť čisto za seba, nezaujímajú ma žiadne morálne obkeci, ktoré boli na papieri a s ktorými pendloval zaplatený lobista medzi kľučkami poslancov, ktorých aj tak netrápi nič iné než mocenský súboj. Vždy som mal zvyk pracovať po svojom, ísť stále od základov, svojsky a najmä tak, aby som mal pocit dobre odvedenej práce. V mojom prípade to znamená mať čisté svedomie a istotu, že nedopustím žiadne porušenie ľudských práv a dôstojnosti. Ba naopak, pojem ľudské práva rozviniem do širších súvislostí. Ako záruka toho, že nejdem do nejakej pasce, ktorá ma zdiskredituje, mi postačovalo, že v ponúknutej projektovej prezentácii mi riaditeľ predostrel v rámci hlavnej myšlienky amsterdamský model. A teda, že by rád vymyslel program spoločnosti, ktorý ponúka podobné služby ako holandská Humanit. Tú som poznal ešte z čias môjho predošlého pôsobenia na pozícii inšpektora pre ľudské práva. To, čo tam robili, ma do veľkej miery nadchlo."

„Čím vás to nadchlo? Činnosť Humanitu je v súčasnosti, pokiaľ viem, pozastavená," nadviazal Dinisov pomocník, ktorého ešte Félix napriek zoznámeniu nepoznal.

Možno sa ho policajné jednanie dotklo a vyšetrovateľ v čiernom sa mu ani nepredstavil, ako sa patrí, zjavne na znak opovrhnutia, odvetil rovnako ako by odpovedal jeho známejšiemu kolegovi: „Viem, že dnes je ich činnosť kvôli pochybeniu ľudského faktora pozastavená. No v čase, keď som tam vykonával inšpekcie ma oslovili tým, že svojou činnosťou borili akékoľvek dovtedajšie konzervatívne zaužívané spoločenské názory. Hoci ich činnosť bola často v rozpore s tým, čo som mal na papieroch s nariadeniami vedenia nášho inšpektorátu. Dokázali ma presvedčiť, že všetko, z čoho inštitúcie zaoberajúce sa ľudskými právami a etikou čerpajú, si môže často protirečiť. Môže to byť založené na domnienkach, dokonca až to býva mylné. Oni inšpirovali, aby som každý prípad posudzoval individuálne a najmä s prízvukom na prax a okolnosti. Inšpekcie v Holandsku ma naučili, že dobro je len mýtus, uhol pohľadu. Dobro v praxi je skôr najmenšie zlo, spoločenský konsenzus alebo najprijateľnejšia voľba."

„Máte zaujímavý štýl formulovania odpovedí," ozval sa Dinis. Aby demonštroval svoje opovrhovanie a skutočnosť, že sa nebojí jeho sebavedomej výpovede, pozrel Félixovi do očí. Zároveň si zapálil jednu z cigár, ktoré mal Félix v škatuli pred sebou. Skrátka neakceptovateľné chovanie, ktoré bolo možné čakať, a tak k žiadnej dohre nedošlo.
Dinis pokračoval: „Tieto odpovede ma neuspokojujú. Vrátim sa k počiatku vašej dnešnej výpovede. Spomínali ste, že riaditeľ a väčšinový majiteľ Choice pracovali v nejakej zaujímavej oblasti. Skúste mi to, prosím, zopakovať a osviežiť aj prepojenie s Jochenom Mayerom."
Félix nerozumel tomu, prečo sa ho vyšetrovatelia pýtajú na nepodstatné záležitosti, no neodvážil sa inšpektora napomínať. Navyše, nevidel dôvod niečo skrývať. Nevedel o žiadnej svojej chybe.

„Zrejme chcete detailnejšie spoznať pozadie projektu. Asi prechovávate podozrenie, že ide o nejakú imaginárnu, či podozrivú skupinu ľudí. S podobnými kriminalizačnými predsudkami som sa už stretol."

Vyšetrovatelia dali svojimi pohľadmi Félixovi najavo, že ich jeho domnienky nezaujímajú. Len si povzdychol a pokračoval.

„Budem na to odpovedať, čo najpresnejšie a najobsiahlejšie. Mohol by som na to kašľať, no chcem vyvrátiť vaše pochybnosti. Do úvahy však musíte brať, čo som už povedal. O projekte som dlho nič nevedel, o jeho vzniku mám len strohé informácie a ľudí stojacich za vznikom Choice a ich aktivity poznám len zo skúseností, v ktorých som sa s nimi počas môjho pôsobenia na iných pozíciách stretol."

Dinis sa opäť zatváril znudene.

„Začnem teda väčšinovým majiteľom. Spoznal som ho v čase, keď som pracoval ako nezávislý inšpektor pre ľudské práva. Nezávislý znamená, že som sa svojim posudzovaním nezodpovedal nikomu Nepracoval som pre žiadnu inštitúciu. Ak niekto dal na moje dobré renomé, zavolal si ma. Rešpektovalo ma niekoľko národov a organizácií. Medzi nimi, napríklad aj dinosaurie OSN."

„Na vaše samochvály teraz nie sme zvedaví. Vás a vašu minulosť si preklepnem neskôr. Prosím, pokračujte už len tým, čo viete o zakladateľoch spoločnosti," napomenul Félixa vyšetrovateľ.

„Ako inšpektor som mal ísť vyšetrovať údajné previnenia voči ľudským právam v Somálsku. Počas jednej z množstva občianskych vojen tam svoje sily poslalo aj OSN. OSN však robilo presne to, čo má v poslednom období vo zvyku. Na misie si prizýva rôzne pridružené a spriatelené organizácie, hnutia alebo poloozbrojené jednotky. V Somálsku bola aj skupina vedená Johnym MacGueedom, spomínaným väčšinovým vlastníkom Choice. Tento škótsky podnikateľ bol známy tým, že si popularitu svojej finančníckej spoločnosti zvyšoval rôznymi charitatívnymi akciami. Neskôr sa zoznámil s ľuďmi z OSN a prišiel na to, že pri spolupráci s nimi dokáže vyprodukovať okrem dobrého mena aj dobrý zárobok. Začal s organizáciou spolupracovať a vytvoril akúsi vlastnú zdravotnícko-militantnú skupinu. Peniaze, ktoré natlačil do toho, aby u politikov vyloboval potrebné povolenia, neskôr potreboval rýchlo zúročiť. Keďže jeho skupina pomáhala na misiách najmä so zdravotníckou podporou, údajne sa zameral na obchodovanie s liečivami určenými miestnemu ťažko sužovanému obyvateľstvu. Často vraj nechával ťažko chorých ľudí bez pomoci a pri akomkoľvek prejave nesúhlasu neváhal proti nespokojnému domorodcovi použiť svoje ozbrojené zložky. Do tábora som prišiel inkognito, ako zdravotník. Netrvalo dlho a oboznámil som sa s praktikami svojho budúceho šéfa. Už vtedy razil filozofiu, že treba pomáhať tomu, kto to potrebuje. Beznádejným prípadom nechával voľný priebeh a lieky radšej používal na mladšom obyvateľstve s väčšou šancou prežitia. Tento názor sa mi páčil. Podľa mňa bolo už vtedy evidentné, že tým zachráni stovky ľudí. Keďže sa to ale nezhodovalo s morálnymi kódexmi spoločnosti, ktorá si ma najala, musel som ho v zápisnici nahlásiť. Podozrivá bola aj úspešnosť starostlivosti, ktorú ponúkal. Zameriaval na chorých a ranených s väčšími šancami na prežitie a vysoká úspešnosť oproti iným podobným jednotkám sa nakoniec predsalen potvrdila. Podozrenia, hovoriace o zneužívaní vojenskej sily, sa v tomto prípade nepotvrdili."

„A to vám pri zakladaní Choice neprekážalo, že ste sa pripojili k projektu muža, ktorý bol v minulosti niekoľkokrát vyšetrovaný z rôznych porušení smerníc OSN? Pre zneužitie kompetencií, ktoré získal od Červeného kríža, mu pred siedmimi rokmi dokonca reálne hrozil pobyt za mrežami," spýtal sa prekvapene druhý vyšetrovateľ.

„Nie, nevadilo. V čase, keď som jeho aktivity vyšetroval, bol bežným podnikavcom, ktorý prekročil hranice o ktorých ani nevedel, že existujú. S takými som sa počas práce inšpektora ľudských práv stretával niekoľkokrát ročne. Okrem toho ma jeho myšlienky celkom oslovili. Hoci dával prednosť racionálnemu zmýšľaniu, nezavrhoval ani možnosť existencie Boha. To ho odjakživa viedlo k systému slobodnej voľby ľudí a zároveň citlivého zváženia ich situácie. Nikdy veci nepodceňoval. Prišiel pri tom s novou, prevratnou formou riešenia beznádejných prípadov. Zmierňoval ľudské utrpenie, vedel sa vcítiť do ťažkých situácií. Sám som to videl počas nášho druhého stretnutia. Pracoval som na vedeckom projekte zo psychológie. Vtedy pôsobil ako vrchný lekársky dozor."

„Z veľkej ryby Johnyho MacG sa stal obyčajný lekár? Ako to bolo možné? Azda sa už rozhodol, že peniaze, ktoré zarobil na nepokojoch v cudzine stačia na to, aby bol zabezpečený?" podrýval Dinis a jeho kolega sa uškrnul.