Ministerstvo dopravy, ktoré v Česku ovláda tretie volebné obdobie po sebe hnutie ANO Andreja Babiša, pripravilo štúdiu, z ktorej vyplýva, že projekt vodného koridoru Dunaj-Odra-Labe (ďalej len DOL) by stál najmenej 582 miliárd korún.

V dokumente je však značný otáznik nad cenou možných dodatočných prác. Zatiaľ čo u iných štátom financovaných projektov sa daná zložka podľa českého zákona ohraničuje, v štúdii o realizovateľnosti kanála DOL táto cifra, alebo jej ohraničenie chýba. Hovoríme pritom o projekte, ktorý podľa veľmi skromnej analýzy vyžaduje investíciu v hodnote skoro polovice ročného rozpočtu Českej republiky.

Podľa českého dopravného rezortu je však projekt ekonomicky efektívny a najvýznanejší efekt by vraj prinieslo prepojenie Dunaja s Odrou. Materiál napriek tomu nezahŕňa ani investičné náklady na zvýšenie splavnosti jednotlivých riek, cena stavby by tak zrejme veľmi výrazne porástla.

Najmenej 11 miliárd eur

Štúdia mala podľa zadania zhodnotiť možné dopravné, vodohospodárske, energetické i turistické dopady realizovateľnosti gigantického projektu. Kritici jej zazlievajú, že ju pripravovali podriadení Andreja Babiša, ktorý je popri komunistoch najvýznamnejším politickým spojencom prezidenta Českej republiky. Bez Zemanovej podpory je dokonca pravdepodobné, že by Babiš pre početné kauzy a snahy o odvolania, či nenominovania, nemohol byť predsedom českej vlády.

"Výsledky ekonomického hodnotenia ukázali, že najväčší zmysel má splavnenie a prepojenie Dunaja a Odry. Labská vetva koridoru z dôvodu veľmi vysokých investičných nákladov v podobe dlhých plavebných tunelov znižuje efektivitu celého projektu," uviedol predsalen istú kritiku vizionárskeho projektu český minister dopravy Dan Ťok.

Keby sme zrátali zložky započítané v neúplnej štúdii českej dopravy, prepojenie Dunaja a Odry by vyšlo na 281 miliard korún, teda zhruba 11 miliárd eur.

Najväčšie náklady má podľa štúdie pohltiť labská časť, ktorá by riečišťa prepojila v Česku. Napriek tomu štúdia tvrdí, že by bol projekt ekonomicky efektívny.

Čínsky kapitál

DOL počíta s prepojením riek s cieľom umožniť plavbu nákladných lodí z Dunaja do Severného a Baltského mora. Štúdia českého ministerstva posudzovala rôzne varianty vodného koridoru, vrátane kombinácií iba niektorých jeho častí. Prepojenie všetkých troch riek sa podľa ministerstva ukázalo ako efektívne. Avšak tak ako celá štúdia, posudok znel neisto, hovoril že efektivita je hraničná.

Miloš Zeman o projekte hovorí roky. Najviac od doby, kedy jeho kampane podporili čínski sponzori a jeden z predstaviteľov čínskej CEFC sa stal jeho poradcom. Číňania by mali byť, zatiaľ len podľa Zemanových slov, hlavným investorom megalomanského projektu pripomínajúceho sovietske vízie.

Projekt naviac automaticky počíta aj so zaradením Oderskej vodnej cesty a vodného koridoru Dunaj – Odra – Labe do siete TEN-T. Tým by sa mohlo dospieť k financovaniu veľkej časti projektu z európskych fondov. Optimizmus je však predčasný. Rokovania o prípadnom zaradení projektu medzi tie, ktoré sú pre Európu strategické sa poriadne ani nezačali.

Čítajte aj:

Štát vlani vydal 610 diplomatických pasov. Presnú evidenciu neprezrádza

Globálny pakt o migrácii spája populistov. O čo ide?

Európska banka investuje na Slovensku 40 miliónov

Na Slovensku by k prepojeniu riečišť došlo na hranici, neďaleko mesta Holíč. Primátor vyjadril v minulosti podporu projektu, rovnako kladne sa vyjadrovali aj predstavitelia neďalekého českého Hodnonína. Občanov, ktorým by za záhradami bágre vykopali megalomanský kanál sa však zatiaľ žiaden orgán štátnej správy na názor nepýtal.

"Vybudovaním vodného koridoru DOL, alebo jeho časti vedúcej cez územie Slovenskej republiky, by mohlo prísť k významnému posilneniu pozície vodnej dopravy na Slovensku, čo by výrazne priblížilo Slovensko v tomto kritériu vyspelým krajinám Európskej únie. Rozvoj vodných ciest považujeme za dôležitý najmä z hľadiska napĺňania cieľov environmentálnej politiky Únie a tiež cieľov rozvoja vodnej dopravy," uvádza pre Biztweet odbor komunikácie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Podľa slovenských úradov by bol blahodárny hlavne projekt skĺbenia dobudovania Vážskej vodnej cesty po Žilinu s ďalším prepojením na české a poľské rieky. Viedlo by to k nárastu objemu výkonov vo vodnej doprave. Pozitívom budovania vodných kanálov je taktiež ochladenie miestnej klímy, z krátkodobého hľadiska zase nárast zamestnanosti v období výstavby kanála.

O negatívach vraj predčasné

Ministerstvo dopravy ako autor Koncepcie rozvoja vodnej dopravy v Slovenskej repubublike rokuje hlavne s ministerstvom životného prostredia. Po zjednotení stanovísk chcú o ďalšom postupe rozhodovať spoločne s českou stranou.

Na Slovensku však rovnako ako v Česku chýba kritický pohľad na projekt. Hoci štátne aj regionálne úrady projekt podporujú, absolútne sa nezaoberajú rizikami, či vopred známymi negatívami.

"O negatívach projektu pre Slovenskú republiku je v súčasnosti predčasné hovoriť. Momentálne sa na odbornej úrovni analyzujú prezentované riešenia zo strany Českej republiky. Výstupom týchto analýz bude jednotné a jasne formulované oficiálne stanovisko Slovenska k tomuto projektu," uvádza ministerstvo dopravy.

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope