Merkelová vs. FDP - 0: 1

Rokovania o novej koaličnej vláde v Nemecku sa s odchodom liberálnej FDP značne komplikujú. Rozpory medzi koaličnými partnermi dosiahli vrchol kvôli reforme imigračnej politiky.

Ešte na konci minulého týždňa bola najdôležitejšou politickou témou v Nemecku otázka, ako sa do dolnej komory napchá o sto viac poslancov, ako v minulom období.

Vďaka špecifickému volebnému systému totiž tento rok v Bundestagu zasadne okrem daných 598 ďalších 111 zákonodarcov zastávajúcich takzvaný previsnutý mandát. Najväčšie starostí novozvolených poslancov potom bolo, ako si zabezpečiť miesto v predných radoch a vyhnúť sa kreslám až úplne vzadu. A navyše ešte bez stolčeku.

Potom, čo odkráčal z koaličného rokovania šéf liberálno demokratickej FDP Christian Lindner, sa však priority nemeckých politických elít trochu zmenili.

Nie príliš významná strana, ktorej pred voľbami v septembri 2017 kopa odborníkov predvídala politickú smrť, zatriasla zdanlivo stabilnou nemeckou politikou a možno aj neochvejnou pozíciou samotnej kancelárky a šéfky najsilnejších kresťanských demokratov Angely Merkelovej.

Smrť Jamajky

Ihneď po voľbách sociálni demokrati, ktorí skončili druhí, potvrdili, že do ďalšej veľkej koalície s Merkelovou nepôjdu. Sami však nezískali dosť hlasov na to, aby sa mohli vôbec pokúšať zostaviť vládu.

Záver bol teda jasný - do vlády pôjde tentoraz koalícia kresťanských demokratov, zelených a liberálov. Jamajka, ako ju Nemci podľa straníckych farieb familiárne prezývali.

Niekoľkomesačné zostavovanie koalície je v Nemecku bežnou praxou. Nikoho preto neprekvapovalo, že dva mesiace po voľbách sa stále ešte nerýsoval jasný koniec vyjednávania.

O to viac šokujúca bola Lindnerova tlačová konferencia o nedeľnej polnoci, kedy vyhlásil onú pamätnú vetu: Než vládnuť zle je lepšie nevládnout vôbec.

Manželstvo s Čiernou vdovou

Lindner svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že našli s potenciálnymi koaličnými partnermi len málo spoločných tém. FDP naopak zo strany kresťanských demokratov a zelených vycítila len pramalý záujem o témy, ako je digitalizácia, reforma vzdelávania, či azylovej politiky, ktorá bola pre liberálov prioritná.

Liberálom nakoniec došla trpezlivosť práve v otázke imigračnej politiky, kedy vytrvalo oponovali návrhom koaličných partnerov novo umožniť už prijatým utečencom, aby si do krajiny priviedli rodiny.

Na jednu stranu mu možno odchod od rokovacieho stola vyčítať. A to veľmi ľahko. V dôsledku jeho rozhodnutia zostane najväčšia krajina v Európe dlhšiu dobu bez vlády. Pozícia Berlína na domácom i svetovom poli výrazne oslabne. A to vzhľadom k tomu, koľko výziev rok 2018 prinesie rozhodne nie je dobre. Prinajmenšom pre Nemecko.

V čase, keď francúzsky prezident Emanuel Macrona chystá reformu eurozóny, britská premiérka Theresa Mayová hrozí tvrdým Brexitom a Európa ešte stále nenašla udržateľné riešenie imigračnej krízy, potrebovala nemecká kancelárka čo najsilnejší mandát. Teraz sa však zásadné zahranično politické rozhodnutia budú Merkelovej presadzovať veľmi ťažko.

Lindnera možno však tiež veľmi dobre chápať. Merkelová je v politických kruhoch prezývaná Čierna vdova a nie pre farbu strany, ktorej šéfuje. Jej koaliční partneri totiž väčšinou obdobie v koalícii neprežijú vôbec, alebo len s veľkými stratami.

Čítajte aj:

Ja robotroll: Pobaltské krajiny pod paľbou fiktívnych twitterových účtov Kremľu

Venezuela: keď socializmus nevzkriesi ani ropa

Pirátska nadpráca. Pustili ich na nich?

Kancelárka vďaka svojim dlhoročným politickým skúsenostiam dokáže všetky politické úspechy svojej vlády pripísať sebe, a naopak všetky zlyhania zvaliť na partnerov.

Koaliční partneri zo zväzku s Merkelovou vychádzajú spravidla viac či menej zaslúžene ako nemehlá prekážajúce kancelárke vo vedení krajiny. Volebný prepad sociálnych demokratov z poslednej koalície o päť percent či prepad pod hranicu zvoliteľnosti FDP, ktorá bola s Merkelovou v koalícii v období predtým hovorí sám za seba.

Zväzok s Merkelovou je skrátka prinajmenšom zradný a jej partneri doň vstupujú spravidla s veľkou obozretnosťou a podpísanou poslednou vôľou.

Štyri scenáre a žiadny happy end

Kým liberáli opúšťajú loď, ktorú si tak trochu sami potopili, Zelení stále verne zostávajú po kancelárkinom boku. V súčasnej situácii tak ostávajú (Merkelovej) štyri možnosti.

Prvou a najmenej deštruktívnou je prejaviť väčšie nadšenie pre digitalizáciu a vtiahnuť liberálov späť do hry o modré tróny. Aby toho však dosiahla, musela by najskôr ponúknuť o niečo viac, než oklieštenú funkciu ministra financií. Stále by to však bola menšia cena, než akú by Merkelová musela zaplatiť v koalícii so sociálnymi demokratmi.

Koalícia s SPD je druhá a jediná možnosť na zloženie koalície, ktorá Merkelovej v súčasnej situácii matematicky zostáva. Líder sociálnych demokratov, bývalý šéf európskeho parlamentu Martin Schulz, ktorý sám pred volebným debaklom lačne pokukoval po kancelárskom kresle, sa nechal počuť, že programovo sú si CDU-CSU a SPD veľmi blízko. Rozhodne bližšie, než konzervatívna kresťanská demokracia a progresívne liberálna FDP.

Je však verejným tajomstvom, že osobnostne situácia už tak ružová nie je. Schulz nemá mierne povedané Merkelovú zrovna v láske. Aby svoje rezolútne nie veľkej koalícii zmenil na váhavé áno, musela by sa kancelárka vzdať svojej funkcie. Či by bola skutočne ochotná sa pre dobro krajiny a svojej strany vzdať pozície najmocnejšej ženy sveta, zostáva zatiaľ nezodpovedanou otázkou. Všetko navyše zatiaľ naznačuje tomu, že Merkelová chce zostať.

Cestu najmenšieho odporu ponúka možnosť menšinovej vlády CDU-CSU s podporou FDP a Zelených. Malé strany by zabezpečili stabilnú vládu a zároveň by sa nemuseli báť politickej smrti v podobe partnerstva s Čiernou vdovou. Pre Merkelovú však podobne nestabilné partnerstvá najskôr nebudú pripadať príliš lákavé. Malé strany zase nebudú chcieť riskovať vlastné prežitie, bez toho aby pritom získali podiel na reálne moci. Dobrý kompromis skrátka väčšinou neuspokojí ani jednu stranu.

Posledným variantom sú predčasné voľby.

Čierny obor na hlinených nohách

Predčasné voľby by paradoxne mohli kresťanským demokratom uškodiť. Naopak pre menšie a radikálne pravicové strany predstavujú novú šancu. Situácia v Nemecku je teda v porovnaní s Českom opačná.

V predčasných českých voľbách by si vo všetkých ohľadoch dominujúca ANO mohla len polepšiť. Naopak u menších, finančne a osobnostne vyčerpaných strán hrozí významné oslabenie. Minimálne u dvoch je relatívne vysoká šanca, že by sa znova cez magickú päťpercentnú hranicu vyškriabať nemuseli.

V očiach nemeckej verejnosti naopak teraz významná časť viny na rozpade koaličných rokovaní padá na hlavu Merkelovej. Lindner zo situácie vychádza ako silný líder, ktorý za každú cenu obhajuje svoje hodnoty. Dôležitou premennou je tiež stav straníckych pokladničiek. CDU-CSU sa počas kampane údajne finančne vyčerpala a ďalšie voľby by si mohla len ťažko dovoliť.

V politických kuloároch sa naopak šepká, že najúspešnejším hospodárom bola FDP. V relatívnom porovnaní je jej finančná situácia zo všetkých strán nejutěšenějšia. Novú, možno aj väčšiu kampaň, by teda nemal byť problém ufinancovať.

Nech už teda nastane ktorýkoľvek z vyššie uvedených scenárov, CDU-CSU na čele s Angelou Merkelovou si s najvyššou pravdepodobnosťou nepolepší. Naopak liberálna FDP má veľký potenciál profitovať z krízy, ktorú vlastne čiastočne sama vyvolala.

 

Adéla Klečková

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope