Babiš médiá ovplyvňuje dlhodobo. Hovorí čo písať a čo nie

Článok o historicky rekordnej štátnej dotácii pre Babišovo Duslo nie, obdivný komentár od Jančuru áno. Slovenské Hospodárske noviny, Mladá fronta Dnes, Lidové noviny, ale aj knižný trh, poznajú Babišov vplyv. Redaktorom hovorí čomu sa venovať a čomu nie. Máme na to dôkazy. Prečítajte si ukážku knihy Z Burese Babišem.

K budovaniu pozície oligarchu neodmysliteľne patrí zaisťovanie pozície v médiách. Silná pozícia v biznise a prepojenie s politikou prirodzene prináša otázky novinárov. Ľahšie ako na ne odpovedať je niekedy novinára zamestnať. A pri otázkach zahrať na zamestnaneckú morálku.

Andrej Babiš si nutnosť urvať si nejakú tú žiaru reflektorov uvedomil okolo roku 2012. Už do tejto doby Agrofert bojoval o čo najpozitívnejší mediálny obraz, tak ako väčšina firiem, štedrým nákupom reklamy, ktorá vytvárala pozíciu inzerenta, bez ktorého to nejde a s ktorým slabšie vedenia redakcií museli obsah článkov o firme konzultovať.

V čase, keď sa Babiš pevne rozhodol zabojovať o popularitu v českej politike si však správne uvedomil, že politika prinesie oveľa viac drobnohľadu na minulosť i súčasnosť Agrofertu a podnikateľa samotného.

Prienik do médií prišiel v roku 2011. Tesne pred tým, než bolo jasné, že Babiš oprel všetku finančnú aj personálnu silu Agrofertu do politiky, pochopil, že potrebuje mediálnu poistku. Koncom roka 2011 a začiatkom roka 2012 tak založil firmu AGF Media. Tá začala vzápätí vydávať najrozšírenejší bezplatný titul v celom Česku 5plus2.

Ako podozrievaví tušili správne, nešlo o naplnenie snahy bojovať za nezávislosť médií. Samotný Agrofert priznal, že má nový titul holdingu najmä prezentovať prínosy podnikania tejto skupiny na českú ekonomiku. Investigatívu teda nebolo možné očakávať. Skôr záplavu informácií o novinkách, ktorými holding Andreja Babiša posúva biznis stále o level vyššie. Podľa analýzy Newton Media informoval v roku 2012 5plus2 o vlastnom majiteľovi v 67 percentách pozitívne a zvyšok tvorili najmä neutrálne oznámenia.

Ku skutočnému mediálnemu guru má však Andrej Babiš blízko od roku 2013. Po legendárnej príhode, kedy na sociálnej sieti napísal "Zajtra si niečo kúpim", nastala v mediálnej brandži ozajstná panika.

Skupina Agrofert uzavrela s nemeckou spoločnosťou Rheinisch-Bergische Verlagsgesellschaft mbH zmluvu na kúpu mediálnej skupiny MAFRA. Táto transakcia z 26.6.2013, znamenala pre Babiša naozajstnú ranu, ktorá desila konkurentov, ale aj novinárov.

"Skupinu MAFRA považujem za veľmi silného hráča na českom mediálnom trhu, predovšetkým v oblasti serióznej žurnalistiky. Jej akvizícia bude mať pre našu mediálnu divíziu radu synergií a umožní nám hľadať ďalšie nákladové úspory napríklad pri fungovaní nášho týždenníka 5plus2. Doterajšie aktivity oboch skupín nie sú vzájomne v konkurenčnom postavení, naopak sú veľmi komplementárne, a preto je akvizícia mediálnej skupiny MAFRA veľmi dôležitým krokom v našej stratégii vybudovať významnú mediálnu skupinu, ktorá bude mať silné postavenie na trhoch Českej republiky a Slovenska," povedal k akvizícii Andrej Babiš, vtedy generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Agrofert Holdingu.

Ešte pred akvizíciou Mafra došlo k nákupu významného titulu na Slovensku. Zdeněk Bakala sa chcel dlhé roky zbaviť značky slovenských Hospodárskych novín. Upadajúca ale zvučná značka na slovenskom trhu sa Babišovi hodila do jeho predstavy vlastniť všetko relevantné, čo o jeho podnikaní a vedľajších činnostiach píše. Preto už v apríli 2013 došlo k podpisu dlho očakávaného kontraktu.

Práve táto transakcia veľa vypovedá o tom, prečo si Babiš dovolil vynaložiť na ovládnutie mediálneho domu nemalé peniaze. Bez toho, aby autor tejto publikácie (autor Z Burese Babišem bol zamestnancom Hospodárskych novín od novembra 2012 do januára 2014) prezrádzal detaily z diania vnútri redakcie podliehajúce vnútorným komunikačným obmedzeniam, možno opísať atmosféru medzi pracovníkmi pred a počas predaja za pozitívny.

Jeden z vtedy dvoch ekonomických titulov na trhu dlhodobo postrádal silnejšie vedenie a ekonomickú podporu, vďaka čomu sa stával ľahkou korisťou nátlakových kampaní veľkých PR agentúr. Redaktori, ale aj ďalší pracovníci očakávali od zmeny navýšenie platov, ktoré sa pri nástupe bežne pohybovali tesne nad minimálnou mzdou v republike a zlepšenie technického zázemia.

Opak sa stal pravdou. Do nakladateľstva zasadli bývalí manažéri z Agrofertu, ktorí nemali žiadne skúsenosti s médiami a použili klasickú stratégiu škrtov. V zdecimovanej redakcii, kde výkonnejší redaktori bežne pripravovali celú tlačovú stranu denne, prišlo prepúšťanie. Hromadné, ktoré osekalo asi tretinu pracovných zmlúv. Zvyšku boli zmrazené platy a skúsených novinárov nahradili absolventi.

Zdecimovaná redakcia prešla obmenou keď autorské články nahradili preberaným propagačným materiálom. Nezabudnuteľná zostala tiež návšteva Andreja Babiša, ktorý si do redakcie odbehol pár týždňov po uzavretí transakcie z bratislavského súdu, ktorý rozhodoval o pravdivosti zväzkov, usvedčujúcich ho zo spolupráce s ŠtB.

Na opakované otázky redaktorov a ďalších pracovníkov, zaujímajúcich sa o motiváciu pri akvizícii stratového titulu, odpovedal ako pravý miliardár. Vraj ani nevie, ale značku HN má rád. Novinári to vzali ako pochvalu a pýtali sa ďalej na to, čo sa Babišovi na HN páči najviac. Na to im odpovedal, že sa nepamätá na to, kedy naposledy Hospodárske noviny čítal.

Aj keď sa napriek rozpačitému pôsobeniu v slovenských médiách pokúšal vyhýbať aspoň obvineniam zo zasahovania do obsahu novín, ani to mu nevydržalo dlho. Okrem samotných novinárov si spôsob informovania o dianí v skupine Agrofert v rámci vydavateľstva Andreja Babiša všimla aj nezisková organizácia Transparency International.

Jednou zo zmien zavedených novým vedením redakcie HN a sesterských médií bolo podľa nej zrušenie zahraničnej redakcie a stabilnej strany venovanej zahraničiu. Aj tu môže byť čiastočne dôvod, prečo HN o niektorých veciach v českej politike prináša menej informácií ako ostatné denníky.

Titul zmienil od januára 2014 do apríla 2016 meno Babiša vo viac ako stovke článkov. Podobne ako v ostatných médiách aj v HN vyšla väčšina z nich viac menej v neutrálnom duchu. V každom šiestom článku bol však Babiš vykreslený pozitívne. Pre porovnanie - v slovenských bulvároch Nový čas a Plus 1 deň, to bol každý šestnásty článok a denníky Šport, SME či Denník N nechválil Babiša vôbec.

V máji 2014 HN publikovali rozhovor s Andrejom Babišom. Už v titulku, ktorý znel "V politike som omylom, niesom vhodný typ" bol zreteľný odkaz kampane českého ministra financií. Autorka rozhovoru Petra Jamrichová, ktorá dnes funguje v PR agentúre pritom celý rozhovor kladie otázky, na ktoré odpovedal Babiš v kampani, kritike a polemike sa zjavne vyhýba. Spor medzi Andrejom Babišom a Ústavom pamäti národa bol v médiu uvedený len raz, pri vynesení verdiktu prvého stupňa, ktorý súhlasil s verziu sťažovateľa - teda podnikateľa a politika.

Z denníka, ktorý sa venuje najmä biznisu a ekonomike úplne vypadla akákoľvek zmienka o rekordne vysokej dotáciu pre Duslo Šaľa. Chemička Agrofertu, ktorá získala za podivných okolností dotáciu 58 miliónov eur pobúrila slovenskú verejnosť a získala titulné strany takmer všetkých väčších médií. Hospodárske noviny mali podľa informácií autora tejto publikácie tému spracovanú na jednu stranu. Pri poslednej predvýrobnej porade však článok vedenie redakcie stiahlo a bez vysvetlenia tému úplne pozabudlo.

Publikovať negatívne články a pritom očakávať príjem od Andreja Babiša je pomerne odvážna predstava. Podnikateľ dlhodobo prejavuje jeho starostlivú kontrolu mediálneho obrazu. Hoci sa pred vstupom do politiky pasoval do úlohy bojovníka proti korupcii, watchdogu a podporovateľa transparentnosti, dnes útočí na novinárov, žaluje médiá a akúkoľvek negatívnu správu o ňom, jeho podnikania, či politike považuje za osobný útok.

Okrem neustálych právnych, verbálnych aj správnych útokov na Českú televíziu o tom presviedča aj útoky na nezávislé projekty. Veľa vypovedá právna hrozba americkému magazínu Foreign policy.

Čítajte aj:

Bez nich by to nešlo: Anton Rakický

Biopalivá: Český či Babišov výklad?

Pravda o Babišovi realitou. Vznikne nová publikácia venovaná oligarchovi

Prvý takýto atak pritom prišiel ešte dávno pred tým, než sa ocitol v politike. Kniha Dušana Válka "Počestný Andrej Babiš", ktorá mapovala postup Andreja Babiša k pozícii biznisového mogula, bola po vydaní v roku 2002 zakázaná. Nákladným procesom Babiš presadil názor, že sa v knihe vyskytovali špekulácie a od autora Dušana Válka vymohol odškodné 800 tisíc korún. Novinára to stálo súkromný majetok a de facto osobný krach.

Citlivé vnímanie mediálneho obrazu potvrdil majiteľ Agrofertu tiež vo vydavateľstve MAFRA. Z titulov skupiny odišli desiatky novinárov aj členov vedenia redakcií. Do pozície šéfredaktora Lidových novín bol dosadený Ištván Léko, ktorý je osobným známym Andreja Babiša a ktorý bol v minulosti obviňovaný z preferencií pre Babiša tiež v pozícii šéfredaktora týždenníka Euro.

Tesne po kúpe mediálneho domu MAFRA pobúril novinárov, ktorí ešte nedali výpovede a stále verili, že politik do diania v redakcii nebude zasahovať. Babiš osobne rozhorčene telefonoval do redakcie Lidových novín a dožadoval sa odpovede, prečo v novinách chýba správa z tlačovej konferencie jeho politického hnutia ANO 2011, hoci na nej redaktor novín bol. Rozčuľoval sa, že ostatné médiá jeho vystúpenie zverejnili. Vyvolal tak oficiálny protest novinárov a ďalšie výpovede tých, ktorí sa do experimentu s novým majiteľom púšťať nechceli.

Mediálnou scénou zatriasla tiež kauza z obdobia demisie kabinetu Bohuslava Sobotku. Na internete sa objavili nahrávky, zachytávajúce rozhovory Andreja Babiša s redaktorom mediálneho domu Mafra.

V pozícii ministra financií a majiteľa domu (neskôr Mafru presunul do trustového fondu, formálne teda nie je majiteľom pozn.autora) na nich oligarcha dohováral vydanie článkov o politických spolupracovníkoch aj konkurentoch. Babiš priamo nabádal redaktora k tomu, aby napísal očierňujúce články o ministrovi vnútra Milanovi Chovancovi.

Okrem samotného faktu, že v prípade potvrdenia pravosti nahrávky existuje dôkaz o opakovanom priamom vplyve Babiša na jeho médiá, pobúril tiež slovník a obsah telefonátov. Premiéra Bohuslava Sobotku v ňom napríklad označil za "sviňu", ministra zahraničia Lubomíra Zaorálka za "debila". Vydavateľstvo Mafra reagovalo na nahrávky prepustením redaktora Marka Pribila. Andrej Babiš spochybnil ich pravosť a nechcel sa k nim vyjadriť. Neskôr ich pravosť priznal, stretnutie s redaktorom označil za chybu, ale obsah označil za zostrihaný a k okolnostiam sa nevyjadril.

 

Biztweet

Odomknúť článok

Standard Biztweet Standard

  • 1 Kredit
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
Top

Biznis Biztweet Biznis

  • 5 Kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb

Golden Biztweet Golden

  • Získavate 10 kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb