Štát peniaze od Rattaja nemá. NCHZ stále čerpajú nepovolenú pomoc

Milióny eur, ktoré neoprávnene získala skupina podnikateľov od Igora Rattaja až po Petra Sisáka firma z Novák stále nevrátila. Fungujú aj krivé zákony

Peniaze, ktoré na základe rozhodnutia Európskej komisie mali chemické závody v Novakoch vrátiť daňovým poplatníkom sú stále na účtoch firmy. Nezmenilo sa ani zákonné zvýhodnenie podniku.  

„Slovenská republika vykonáva od prijatia rozhodnutia opatrenia, aby vymohla na základe rozhodnutia Európskej komisie neoprávnenú pomoc poskytnutú spoločnosti Novácke chemické závody, a.s. v konkurze. Spoločnosť vymáhané finančné prostriedky zatiaľ nevrátila,“ konštatuje pre biztweet hovorkyňa ministerstva hospodárstva Miriam Žiaková.

Európska komisia minulý rok uzavrela vyšetrovanie, ktoré preukázalo, že slovenské Novácke chemické závody dostali počas konkurzného konania nezlučiteľnú štátnu pomoc a že túto pomoc musia vrátiť. Podľa rozhodnutia Európskej komisie mala firma štátu vrátiť zhruba 4,8 milióna eur.

Vyšetrovanie taktiež dokázalo, že podnik Fortischem, ktorý získal prakticky celý podnik NCHZ, je hospodárskym nástupcom podniku NCHZ, a mal teda takisto prospech z tejto pomoci. Preto sa ho povinnosť vrátiť pomoc daňovým poplatníkom týka rovnako.

Nejde pritom o jediný problém chemických závodov. Tie stále nezaplatili ani celú dvadsaťmiliónovú pokutu, ktorú od nich žiada Brusel za údajnú kartelovú dohodu v časoch, keď spoločnosť ovládala firma vlastnená známym podnikateľom Igorom Rattajom.

V roku 2009 Komisia uložila podniku NCHZ pokutu za účasť na karteli na trhu s acetylidom vápenatým. Podnik podal proti takmer dvadsaťmilióonovej pokute odvolanie a zároveň vyhlásil konkurz. V roku 2012 však Všeobecný súd EÚ potvrdil pokutu uloženú podniku NCHZ (pozri MEMO/12/985).

Ako sme už uviedli, v októbri 2009 vyhlásil NCHZ Nováky konkurz. Mesiac nato prvá Ficova vláda prijala zákon, v ktorom sa od správcov konkurzného konania vyžadovalo, aby zabezpečili pokračovanie prevádzky strategických spoločností počas konkurzného konania.

V decembri 2009 potom vtedajší minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek a vláda vyhlásili NCHZ za strategickú spoločnosť. Účinnosť zákona sa skončila v decembri 2010 a podnik NCHZ bol jediným podnikom, na ktorý sa tento zákon uplatnil. Firmu v tom čase vlastnila 1. Garantovaná – firma, ktorú vlastní Igor Rattaj z J&T.

"V záujme ochrany zamestnaneckých miest a len z tohto dôvodu sa vláda rozhodla, že vstúpi do tohto sporu ako vedľajší účastník a napíše zároveň podporné stanovisko pre NCHZ, nie pre 1. garantovanú, aby sa oddialila platba jej pokuty," vyhlásil vtedy Jahnátek.

Paradoxne v tom istom čase vláda nepopierala, že došlo ku kartelovej dohode NCHZ Nováky a ďalších firiem. Prvá Ficova vláda zároveň vyhlásila, že detailne preverí financovanie NCHZ Nováky. Od vtedy sa však téme nevenovala.      

Európska komisia začala v júli 2013 vyšetrovanie opatrení prijatých v prospech NCHZ. Vyšetrovanie sa týkalo dvoch období: od decembra 2009 do decembra 2010, keď NCHZ pokračovali v prevádzke v dôsledku uplatnenia osobitného zákona a od januára 2011 do júla 2012, keď prevádzka pokračovala na základe rozhodnutia veriteľov.

Obe obdobia majú spoločný znak. Hromadenie verejných záväzkov na úkor slovenských daňovníkov.

--

Čítajte aj: 

Trnkova lekcia pečenia s Kočnerom smeruje do rúk banky. Glance House ide do konkurzu

Kto obchoduje s akciami U.S.Steel? Aj košickí riaditelia

Policajné vyšetrovanie utíchlo. Swiss Leaks na Slovensku nepriniesli obvinenia

Košickú kultúru postavili na nohy peniaze Bruselu. Udržateľnosť je otázna

Investiční hriešnici a anonymy. U.S.Steel ovláda pestrá zmes subjektov

--

V prvom období osobitný zákon odoprel správcovi a veriteľom právo rozhodovať o tom, či je pokračovanie prevádzky ekonomicky výhodné. Správca nariadil ekonomickú analýzu a zvolal stretnutie veriteľov podniku s cieľom rozhodnúť, či má podnik NCHZ ďalej pokračovať v prevádzke až vtedy, keď sa účinnosť osobitného zákona chýlila ku koncu.

Podľa zákona pre jednu firmu musel podnik platiť iba časť príspevkov do sociálneho zabezpečenia a na zdravotné poistenie, čím bol zvýhodnený v porovnaní s konkurentmi.

V druhom období šlo o neprirodzený zásah do konkurzu. Žiadny z verejných veriteľov nemal v rámci výboru veriteľov právo veta. Žiadny z nich nemohol zablokovať ostatných veriteľov, ani rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť rozhodnutie o tom, či sa bude pokračovať v prevádzke. Jahnátkov argument o udržaní zamestnanosti preto nedával zmysel.

V roku 2012 bol podnik NCHZ predaný českej spoločnosti Via Chem Slovakia. O deň neskôr spoločnosť Via Chem Slovakia predala chemickú divíziu NCHZ (s viac ako 95 % zamestnancov) podniku Fortischem.

Spája sa s tým ďalšia kontroverzia. Via Chem totiž ovláda Petr Sisák. Český podnikateľ bol v Česku odsúdený za tunelovanie Prvej Slezskej banky, spájaný s tunelovaním Setuzy a niekoľkými ďalšími ekonomickými trestnými činmi.

Európska komisia nariadila vymáhanie nezlučiteľnej pomoci, formou likvidácie platobne neschopných príjemcov v súlade s vnútroštátnym konkurzným konaním, záväzky týkajúce sa vrátenia pomoci musia byť zapísané v zoznamoch záväzkov a ich aktíva musia byť predané za trhových podmienok za predpokladu, že konkurzné konanie vedie k ich odchodu z trhu.

Súdy EÚ tiež uviedli, že pokiaľ pomoc nebola v plnom rozsahu vymožená od platobne neschopného príjemcu a bol založený podnik s cieľom pokračovať v niektorých činnostiach, výkon týchto činností môže predĺžiť narušenie hospodárskej súťaže spôsobené výhodou, ktorú poskytla nezlučiteľná pomoc. Tým súd potvrdzuje, že neoprávnenú pomoc stále čerpá aj firma Fortischem.

I keď štát stále neučinil nápravu a zvýhodnenie podniku nezrušil, neobáva sa toho, že by ho za to Brusel potrestal. „V predmetnom prípade nejde o žiaden infringement. Ide o finančné prostriedky štátneho rozpočtu a povinným subjektom je prijímateľ neoprávnenej pomoci, určený v rozhodnutí Európskej komisie, ktorý je povinný pomoc vrátiť, nie štát," vysvetľuje Miriam Žiaková.

Štátna pomoc spočíva v poskytnutí pomoci členským štátom príjemcovi pomoci z verejných zdrojov štátu, preto podľa Žiakovej Slovenská republika nie je povinná vrátiť akékoľvek finančné prostriedky Európskej komisii.

Zatiaľ teda ostávajú jedinými poškodenými daňoví poplatníci na Slovensku. To, ako dlho sa budú na krivé zákony auditori z Bruselu len prizerať je však otázne. Pravidlá im umožňujú štáty potrestať za nedodržiavanie legislatívnych smerníc EU.