Prinesie rok 2015 zmenu?
Hegemóniu Fica chce veľa ľudí zastaviť. Spoločnosť je však stále náchylná veriť populizmu.
Nikto nevie čo, ale niečo sa budúci rok musí stať. Vo vzduchu cítiť nespokojnosť ľudí a pivné šomranie sa čoraz častejšie premieňa na výslovnú nenávisť. Nenávisť voči systému, ktorého sa Slováci nedokázali zbaviť ani po dvadsiatich piatich rokoch. Hovorím hlavne o korupčnom prostredí a klientelizme.
Tie sú súčasťou mentality Slovákov niekoľko desiatok rokov. Až teraz sa však spoločnosť polarizuje. Niežeby som fandil hulákajúcim ľuďom v uliciach, ktorí často ani nevedia voči čomu protestujú (alebo protestujú z nudy). To, že po škandáloch ohľadom nehospodárneho verejného obstarávania v zdravotníctve vyšli do ulíc, ale znamená pozitívnu polarizáciu a aktivizáciu obyvateľstva.
Je to dôsledkom faktu, že už nie všetci dokážu korupciu, preukázané podvody a aroganciu niektorých zložiek moci akceptovať ako niečo, čo je normálne. Veľa ľudí odmieta to, čo nás učia vlády prakticky od vzniku samostatného Slovenska (starší by povedali, že zrejme aj tie predošlé).
Ďalšia významná udalosť, ktorá by mohla zmeniť myslenie Slovákov a preskupiť politické sily sa na Slovensku odohrala ešte na jar. Sebavedomím prekypujúceho premiéra aj napriek drahej, agresívnej a tvrdej kampani porazil človek, s ktorým Robert Fico nerátal ani ako s relevantným súperom. Hoci zase raz zvíťazil populizmus a ľudia volili „dobrého anjela“ bez obsahu a s frázami, porážka Fica bola bez sporu najvýznamnejším hnutím slovenskej pravice od krachu jej vlády v roku 2012.
Na politickej časti pravicového spektra to zatiaľ veľa nového nepriniesla. Na smetisko plné kohútov iba na chvíľu priskočil Procházka, ktorého kohút Matovič svojim egom zaraz zahnal do kúta. Praktiky vzájomných podrazov a bojov o líderskú pozíciu zo súčasných politikov premiérov a ministrov nespravia.
Tým, čo by zmenu mohlo priniesť je vyššie spomínané mobilizovanie občanov. Pravicovým stranám spadlo do klína, i keď si ho vôbec nezaslúžia. Keď ľudia dostanú nové tváre Smeru nebude všetko jedno. Práve povestný zlepenec, pojem, ktorý vymyslel samotný Fico by sa mu mohol stať osudným.
Prečítajte si aj: Startuper Fico
Hoci o tom nikdy nehovorí, vie o tom aj samotný líder ľavičiarov. Od porážky v prezidentských voľbách kopí chybu na chybe a predtým bezchybná komunikácia strany sa dostáva do vyslovene defenzívnej úlohy chrániť vedenie pred dopadmi neustále sa vynárajúcich škandálov.
Dôkazom paniky v Smere sú aj populistické sociálne balíčky. Červená fixka Roberta Fica začala rok pred voľbami zoškrtávať aj posledné kúsky premiérovej tváre. Zo sľubov o dobrom hospodárení a nezadlžovaní, ktorých sa SMER – SD sedem rokov dokázal ako tak držať nezostalo razom nič.
Ak sa do politiky vrátia populárne mená (nie je to len modlitba za Radičovú) v kombinácii s novými tvárami (určite nie nové tváre typu Matovič) by pravica mohla zase zmeniť slovenskú atmosféru. Miesto dezilúzie a horkosti by bolo na mieste dať príležitosť zdravému rozumu a novému prístupu k politike.
Škodnou, ktorá by mohla vziať vietor Slovákom z plachiet je populizmus. Ostáva veriť, že občania nezavrú oči pred dopadmi sociálnych balíčkov, a že nebudú fandiť vlakom zdarma, či vládnym darčekom pre najovplyvniteľnejšie voličské skupiny. V prípade akceptovania takýchto opatrení si Slovensko zrejme zaslúži návrat do stability z rokov 90ych.
Na druhej strane by som si neprial ani víťazstvo populizmu ľudí, ktorí chcú byť politikmi, ale politikov neznášajú. Na Slovensku aj v Česku sa politický marketing zapierania politiky šíri ako mor. Výsledkom sú výkriky zlodejov, aby občania chytali zlodeja.
Tomáš Lemešani
Čítajte tiež ďalšie komentáre:
Snem SMER – SD ukázal, že sa nudiť nebudeme
Ministerstvo obrany potvrdzuje spoluprácu s Českou zbrojovkou. Dva mesiace klamalo
Štát hasí spálenisko. Mochovciam odklepli ďalšie peniaze a meškanie
Paškovo odstúpenie je dôkazom toho, že to na Slovensku nemusí byť stratené
Vládne figúrky sa zase posúvajú po šachovnici. Fico ukázal, kto má silu
Procházkova vízia o spojení pravice je postavená na terore ega