Hodnotenie pokroku členských štátov na ceste k prijatiu eura

Komisia uverejňuje správu o konvergencii na rok 2018: Hodnotenie pokroku členských štátov na ceste k prijatiu eura.

V správe o konvergencii z roku 2018 sa posudzuje pokrok členských štátov na ceste k pristúpeniu k eurozóne.

 

Správa zahŕňa sedem členských štátov mimo eurozóny, ktoré sa právne zaviazali prijať euro: Bulharsko, Česká republika, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko. V správe sa konštatuje, že uvedené členské štáty vo všeobecnosti vykazujú značnú nominálnu konvergenciu, ale žiadny z nich v súčasnosti nespĺňa všetky formálne podmienky pristúpenia k eurozóne. Dva členské štáty, Bulharsko a Chorvátsko, spĺňajú všetky kritériá konvergencie s výnimkou kritéria výmenného kurzu, pretože nie sú členmi mechanizmu výmenných kurzov (ERM II).

Valdis Dombrovskis, podpredseda Komisie pre euro a sociálny dialóg, zodpovedný aj za finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov, v tejto súvislosti povedal: „Euro vzniklo ako jednotná mena pre celú EÚ. Pristúpenie k eurozóne je preto otvorené pre všetky krajiny EÚ, ktoré sa o to usilujú. Je pravda, že cesta do eurozóny sa môže javiť ako dlhá a niekedy aj zložitá. Komisia je ochotná spolupracovať s tými členskými štátmi, ktoré sú odhodlané pripraviť sa na úspešné členstvo v eurozóne, a to posilňovaním svojich hospodárskych a finančných systémov. Z našej správy o konvergencii napríklad vyplýva, že Bulharsko už spĺňa nominálne maastrichtské kritériá týkajúce sa cenovej stability, stavu verejných financií a konvergencie dlhodobých úrokových sadzieb. Oceňujeme súčasnú prácu bulharských orgánov orientovanú na zapojenie do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II) s cieľom splniť aj kritéria stability výmenných kurzov.

Pierre Moscovici, komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá, v tejto súvislosti povedal: „Dnešná správa poskytuje prehľad o pokroku, ktorý sa dosiahol v rámci kritérií konvergencie. Ide o akúsi prijímaciu skúšku na pristúpenie k eurozóne. Ani jeden zo siedmich v súčasnosti posudzovaných členských štátov nespĺňa všetky právne podmienky na členstvo v eurozóne. Jedným z kľúčových poznatkov za uplynulé dve desaťročia je zároveň skutočnosť, že na to, aby krajiny v eurozóne prosperovali, je reálna hospodárska konvergencia rovnako dôležitá ako nominálna konvergencia. Preto je dôležité, aby krajiny, ktoré chcú pristúpiť k eurozóne, tvrdo pracovali na posilnení produktivity, zvýšení investícií, zlepšení situácie v oblasti zamestnanosti a boji proti nerovnostiam. Komisia je pripravená pomôcť, a to aj prostredníctvom nového rozpočtového nástroja, ktorý budeme prezentovať budúci týždeň.“

Pristúpenie do eurozóny je otvorený postup založený na pravidlách. Správa je založená na kritériách konvergencie, niekedy označovaných aj ako „maastrichtské kritériá“, ktoré sú uvedené v článku 140 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Kritériá konvergencie zahŕňajú cenovú stabilitu, zdravé verejné financie, stabilitu výmenného kurzu a konvergenciu dlhodobých úrokových sadzieb. V správe sa posudzuje aj zlučiteľnosť vnútroštátnych právnych predpisov s predpismi hospodárskej a menovej únie. V správe sa dospelo k záveru, že:

  • Všetky dotknuté členské štáty spĺňajú kritérium týkajúce sa verejných financií.
  • Bulharsko, Česká republika, Chorvátsko, Maďarsko a Švédsko spĺňajú kritérium dlhodobých úrokových sadzieb.
  • Bulharsko, Chorvátsko, Poľsko a Švédsko spĺňajú kritérium cenovej stability.
  • Žiadny z uvedených členských štátov nespĺňa kritérium výmenného kurzu, pretože žiadny z nich nie je členom mechanizmu výmenných kurzov (ERM II): pred pristúpením k eurozóne sa požaduje účasť v mechanizme minimálne počas dvoch rokov bez výrazného napätia.

Okrem posúdenia uvedených formálnych podmienok pristúpenia k eurozóne sa v správe konštatuje, že právne predpisy v žiadnom z uvedených členských štátov s výnimkou Chorvátska nie sú plne zlučiteľné s predpismi hospodárskej a menovej únie.

Komisia skúmala aj iné faktory uvedené v zmluve, ktoré by sa mali zohľadniť pri posudzovaní udržateľnosti konvergencie, a zistila, že členské štáty mimo eurozóny sú vo všeobecnosti hospodársky a finančne dobre integrované v EÚ. Niektoré z nich však stále vykazujú makroekonomickú zraniteľnosť a/alebo čelia problémom súvisiacim s ich podnikateľským prostredím a inštitucionálnym rámcom, ktoré môžu predstavovať riziká, pokiaľ ide o udržateľnosť procesu konvergencie.

Dosiahnutie konvergencie a vytvorenie pevných hospodárskych štruktúr má zásadný význam pre prosperitu EÚ ako celku a pre hladké fungovanie eurozóny. Komisia je odhodlaná podporovať členské štáty, ktoré nie sú členmi eurozóny, v príprave na pristúpenie k eurozóne. Služba na podporu štrukturálnych reforiem (SRSS) pomáha pri navrhovaní a vykonávaní konkrétnych reforiem a pri posilňovaní celkových kapacít v oblasti reformy. Ako súčasť svojich návrhov na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie v Európe Komisia navrhla vytvoriť osobitný mechanizmus v rámci existujúceho programu na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP) s cieľom poskytovať technickú podporu na požiadanie členských štátov, ktoré sa pripravujú na pristúpenie k eurozóne. V návrhu viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2020 Komisia oznámila zámer navrhnúť špecializovaný nástroj konvergencie určený členským štátom mimo eurozóny, ktoré chcú pristúpiť k eurozóne. Tento nástroj konvergencie bude dobrovoľný a bude ponúkať technickú aj finančnú podporu.

Podľa nového prieskumu Eurobarometra, ktorý bol uverejnený dnes, sa podpora na pristúpenie k eurozóne v členských štátoch mimo eurozóny, na ktoré sa vzťahuje správa o konvergencii, zvýšila oproti minulému roku o 4 percentuálne body, t. j. na 51 %. Vyplýva to z prieskumu Eurobarometra uverejneného v decembri 2017, podľa ktorého podpora eura medzi občanmi v eurozóne dosiahla najvyššiu úroveň od roku 2004.