Slavomír Hatina: Z radového robotníka milionárom
Slavomír Hatina bezpochyby patrí k tým milionárom, ktorí svoj majetok nadobudli tvrdou prácou, ale aj riskantnými krokmi, či privatizáciou v 90.rokoch
Slavomír Hatina bezpochyby patrí k tým milionárom, ktorí svoj majetok nadobudli tvrdou prácou, ale aj riskantnými krokmi, či privatizáciou v 90. rokoch minulého storočia.
V Slovnafte začínal ako 23 ročný. V jeho 37 rokoch sa stal vedúcim prevádzky. A o 10 rokov na to stál v čele Slovnaftu ako generálny riaditeľ. Dnes má hlavné slovo v spoločnostiach Slovintegra a Slovbena. Je akcionárom vo viac ako 10 firmách a zastáva miesto predsedu správnej rady Slovenskej technickej univerzity.
Čítajte aj: Jozef Oravkin: Realitná gorila Penty
Jeho vzostup v Slovnafte môžeme datovať od roku 1984 keď sa stal vedúcim prevádzky a tiež promoval na Chemicko-technologickej fakulte SVŠT v Bratislave.
V roku 1994 sa stáva generálnym riaditeľom. Avšak zlom nastáva v roku 1995. Hatina spolu s 18 manažérmi Slovnaftu založili akciovú spoločnosť Slovintegra. Táto spoločnosť zohrala výraznú úlohu pri privatizácií v rokoch 1996 - 1997. Práve vtedy sa totiž Fond národného majetku rozhodol predať 39% akcií Slovnaftu spoločnosti Slovintegra. Čo je však najzaujímavejšie, že za cenu balíka akcií zaplatila Slovintegra len 1 miliardu korún. Napriek tomu, že reálna hodnota akcií bola mnohonásobne vyššia, a síce 6,4 miliardy korún. Pre porovnanie, niekoľko dní pred tým Európska banka pre obnovu a rozvoj kupovala akcie Slovnaftu za 1000 korún na kus. Čo bola aj reálna hodnota akcií.
Kde teda „ušetrila“ Slovintegra 5,4 miliárd korún?Privatizačná zmluva obsahovala rôzne zľavy, ktoré reálnu cenu výrazne znížili. Zmluva napríklad zľavila tri miliardy z ceny za to, že podnik bude investovať. Išlo však len o formálnu podmienku, pretože v tom čase bolo podľa už rozbehnutých investícií jasné, že bude splnená. V druhom prípade zmluva zaručovala zľavu 2,4 miliardy vtedy, keď Slovnaft bude dosahovať istú ziskovosť. Čo bolo tiež len formálne kritérium.
V skutočnosti jedinou reálnou investíciou, ktorú Hatina a spol museli urobiť, bol vklad do základného imania Slovintegry, ktorý činil 1 milión korún. Všetky ostatné prostriedky, boli prostriedkami firmy, ktorú sprivatizovali.
V roku 1997 Slovintegra získala majoritný balík akcií, keď jej fond predal ďalších 15 % akcií za 155 korún na akciu. Slovintegra peniaze na túto transakciu získala predajom 3% podielu Slovnaftu na trhu - za reálnu cenu.
Rok 1999 priniesol čiastočnú nápravu tejto privatizácie. Za vlády Mikuláša Dzurindu sa Fond národného majetku dohodol so Slovintegrou na vrátení 10 % akcií Slovanftu do rúk štátu.
Po tomto období si najväčší petrochemický kombinát Slovnaft, na základe tendra, vybral za strategického partnera MOL Rt. Budapešť, s ktorým 31. marca 2000 podpísal zmluvu o vstupe MOL do akciovej spoločnosti Slovnaft.
MOL v roku 2000 disponoval 36,2 % akciovej spoločnosti Slovnaft. Dohodu o predaji 36,2% podielu akcií Slovnaftu maďarskému MOL, považovali zahraniční analytici za prelomovú pre celý stredoeurópsky región. Slovintegra za predaj tohto podielu zinkasovala okolo 3,4 miliardy korún a dostala k tomu 10% vlastných akcií MOL-u. Neskôr MOL tieto akcie odkúpil za sumu približne 8 miliárd korún. V súčasnosti už MOL vlastní 98,4 % akcií spoločnosti Slovnaft.
Slavomír Hatina odišiel zo Slovnaftu v roku 2005. Ako to zvyčajne chodí pri mocných aj jeho meno má vela kritikov, ale aj priaznivcov. Avšak jedno sa mu uprieť nedá. Za jeho éry v správnej rade Slovnaft vzrástol zo zastaralej štátnej rafinérie na jednú z najvyspelejších rafinérií v Európe. A k týmto tvrdeniam sa pridávajú aj kritici.
Internetový portál pluska.sk ho v roku 2013 zaradila do rebríčka najbohatších Slovákov a Čechov na delené 65. miesto s celkovým majetkom okolo 101 až 136 miliónov eur.
S manželkou Annou má dvoch synov – Branislava a Slavomíra. Býva v luxusnej štvrti na Strmých vŕškoch v Bratislave. Disponuje aj apartmánovou vilou Javorníky v Tatranskej Lomnici. Je držiteľom ocenení Zlatý podnikateľský biatec a Zlatá medaila Slovenskej technickej univerzity.
Autor: Jakub Oleš
Čítajte viac:
Jozef Oravkin: Realitná gorila Penty
Spoluzakladateľ Istrokapitálu utiekol do exotiky. Siekelov tieň ale na Slovensku ostal
Kučera a Baudiš aneb příběh Avastu: Muži, kteří předběhli dobu
Zoroslav Kollár: Milovník histórie a rýchlych áut je označovaný za konkurzného mafiána
Ján Sabol: Muž, ktorého Schusterov projekt posadil na liehovarnícky trón
Najbohatšia Slovenska sa k majetku dostala po slovensky. Mária Blašková dedila