Krach slovenského stavebníctva je hanbou ľudí ako sú Široký s Hodorovským

Slovenské stavebníctvo krachuje. Stoja za tým politici, ktorí ho nezdravo previazali vzájomnými vzťahmi s majiteľmi podnikov.

Slovenské stavebníctvo krachuje. Stoja za tým politici, ktorí ho nezdravo previazali vzájomnými vzťahmi s majiteľmi podnikov.

Doprastav je pod ochanou súdmi od jari, TSS Grade od minulého roka a Váhostav o ňu žiada teraz. Dôvody prečo čelia stavebnícki giganti konkurzu sú rôzne. Hoci všetci hovoria o PPP projektoch, je to len časť pravdy.

Áno PPP projekty a zmeny postojov jednotlivých vlád k nim narobili medzi podnikateľmi veľa neplechy. Zrušené, alebo meškajúce zákazky, s ktorými podnikatelia rátali, nevedeli nahradiť. Keď sa však na PPP projekty sťažujú, zabúdajú spomenúť jedno.

 

 

Za ministrovania Jána Figeľa existoval veľký tlak Bruselu na dokončenie diaľničných úsekov. Urýchlilo sa preto znovu-vypisovanie predtým zrušených súťaží. Peniaze aj forma projektov existovala, ale žiadna z firiem ich získať nedokázala. Neustále vytváranie tichých partnerstiev, umelé navyšovanie nákladov vyvolávali neustále prešetrovania súťaží, riešenie sťažností konkurentov a posuny termínov.

To však pre spoločnosti typu Váhostav nemuselo byť smrteľné. Stačí sa pozrieť na objem zákazok, ktoré firma získala v roku 2013. V minulom roku dostal Váhostav od štátu zákazky v cekovom objeme 1,2 miliardy eur. Mnoho z diaľničných stavieb pritom dostal aj napiek zlej povesti zo stavby na úseku pri Levoči, kde pri páde mosta v Kurimanoch zahynuli ľudia, či nie najnižšej ceny. Napríklad úsek pri Ružomberku dostal Váhostav aj napriek tomu, že pod ním boli štyri nižšie ponuky a nad Váhostavom bola Skanska drahšia len o sedem miliónov.

Nemusíme pripominať stavbu hokejového štadióna v Bratislave, kde na projekt zázračne pribudol hotel, dodnes nazývaný nijak inak než "Širokého". Firma tešiaca sa tak veľkej  benevolencii štátu a s tak vysokými príjmami ako Váhostav nemá na problémy nárok. Ak prišli, znamenajú len zle hospodárenie spoločnosti a netransparentnosť jej vedenia.

 

 

 

Mali by na to myslieť aj súdy, ktoré budú rozhodovať o reštrukturalizácii Váhostavu. Aby na Slovensku nepribudol ďalší zahanbujúci verdikt ako v prípade zadĺženej TSS Grade. Tá musí veriteľom zapltatiť iba 15 percent dlžnej čiastky. Zatiaľ čo firmy, ako napríklad IPBS, ktoré s TSS Grade spolupracujú čelia existenčným problémom, spoločnosť dostáva ďalšie veľké štátne zakázky a nemusí z nich vyplácať dlhy. O majiteľovi TSS Grade Františkovi Hodorovskom vedia svoje aj ľudia z bánk. Tie pri jeho pokuse ovládnuť Doprastav, radšej zmrazili jeho účty a prinútlili vzdať sa svojho podielu vo firme. Prečo sa na podnikateľa pozerá štát inak ako banky?

Slovenské stavebníctvo je na kolenách. Nie vinou nedostatku zákaziek, nie vinou nedostatku firiem, alebo kvalifikovaných ľudí. Sektor zabíja štát. Svojimi vzťahmi s majiteľmi veľkých spoločností, ktoré sú už roky automatickými víťazmi tendrov.

Ako sa ukázalo, ani automatický žolík v ruke nespravil z privatizérov podnikateľov a firmy aj napriek pozícii na trhu čelia konkurzom. Malí a strední podnikatelia zas nemajú šancu v tendroch uspieť. Podliezajú preto ceny až na úroveň, kedy nemajú okrem platov zamestnancov na nič iné. Pracujú navyše pre víťazov veľkých zákaziek, pričom veľké firmy neriešia, že aj jedna malá nezaplatená faktúra pošle menšiu firmu na hranu krachu.  

 

Tomáš Lemešani

 

 

Čítajte viac:

Dlhy ich dobehli. Širokého Váhostav je definitívne v konkurze

Šírokého Váhostav odolal pokusu o likvidáciu. Firma je však v problémoch

Stavebnícky gigant uniká krachu. Doprastavu odklepli reštrukturalizáciu

Česká firma mieri na tendre slovenských diaľnic. Vyhrala prvú súťaž

Metrostav zaplní dieru v strede Bratislavy bytmi. Dokončí Trinity

Partnerovi Váhostavu padol ďalší most. Tretí behom šiestich rokov

Muž bez tváre František Hodorovský: Nikto ho nevidel, ale pozná ho každý