Dokáže byť eutanázia morálna?

Legálna samovražda ako biznis. Nezačne sa zneužívať? Ukážka z krimi knihy Tomáša Lemešaniho Dôvod.

Kapitola 3.

Do miestnosti vošiel muž v strednom veku s prívetivou, okrúhlou tvárou. Predstavil sa ako vyšetrovateľ Dinis. Félix sa ho rozhodol hneď v úvode obmäkčiť. Nalial mu pohár whisky, neuvedomujúc si, že je v službe, a začal sa vypytovať na jeho súkromie. Meno Dinis mu totiž pripadalo okamžite povedomé. Po chvíli sa cítil ako kráľ. Áno, konečne mal niečo, čím môže vyšetrovateľovo srdce schmatnúť pevne do dlane.

„Peter Dinis z kontroly životného prostredia je len váš menovec alebo ste nejako pokrvne spojení?" Félix to nadhodil, pretože badal jasnú podobnosť medzi tvárami naproti sediaceho človeka a svojho známeho.

„Áno, je to môj brat a podľa môjho znamienka na líci a nosa si to dobre uvedomujete aj vy. Myslíte si, že keď mi poviete, že sa poznáte s mojim bratom, zbavíte firmu podozrenia zo štyroch trestných činov? Nebuďte smiešny," zmrazil ho chladným, ale pokojným pohľadom vyšetrovateľ.

Po týchto slovách sa Félix zúfalo zahľadel do kúta miestnosti, dopil svoj pohár. Ten, pre hosťa vylial do umývadla, opláchol ho a sadol si na parapetnú dosku. „Dobre, dobre. Buďme k sebe aspoň úctiví. I keď si nie som istý, či je o to záujem. Nuž, čo chcete?“ reagoval už mužne, vtieravá tvár na seba nechala zabudnúť.

So skriveným obočím hľadel z okna a uvažoval nad tým, čo robí zle, prečo ho musia všetci tak veľmi skúšať. Vyšetrovateľ sa len ticho prizeral. Čiastočne si aj priznával, že mu utrápená scéna podozrivého robí dobre, zdôrazňuje jeho vážnosť. Po chvíli, počas ktorej Félix svojmu špeciálnemu hosťovi nevenoval ani letmý pohľad, však vyšetrovateľa Dinisa trpezlivosť prešla a pokojným hlasom spustil svoj oficiálny monológ, v ktorom celú situáciu opísal.

Pri počúvaní policajného vysvetľovania sa Félixovi v krku vytvorila hrča. Sčasti kvôli návratu spomienok z policajného vyšetrovania, ktoré absolvoval pred tromi rokmi. Sčasti preto, že si až v tomto momente uvedomil závažnosť celej situácie.

Redaktor disponujúci údajnými usvedčujúcimi materiálmi, podal na polícii podnet, na základe ktorého sú aktivity firmy prešetrované v súvislosti s trestným činom zabitia z nedbanlivosti, sprenevery majetku, falšovaním úradných dokumentov a dokonca aj účasťou na organizovanom zločine.

Policajný vyšetrovateľ položil na stôl tenkú kôpku dokumentov a oznámil, že si ich môže neskôr prekopírovať a rozdať aj vedúcim iných oddelení. V najbližších týždňoch sa vraj ich obsah bude týkať každého zamestnanca. Félix sa na formálne vyzerajúce spisy pozrel len zbežne a čiastočne sa upokojil. Niekoľkokrát v nich zbadal slovné spojenia typu „podľa tvrdení“, či „údajne“. Hneď pochopil, že ide len o prepis výpovede redaktora, ktorý v kauze figuruje. Policajní úradníci ju potom prepracovali do naoko prísnych odsekov preto, aby budili dojem vážnosti.

„V poriadku," odpovedal a uvoľnene sa oprel o operadlo svojho koženého kresla. V mysli bol stále podráždený z toho, ako policajt odmietol jeho priateľský tón. Rozhodol sa mu to dávať najavo aj naďalej. „Takže zastavenie prevratného projektu, najhumánnejšieho postupu, aký na svete vznikol za posledných sto rokov a prepustenie chcete dosiahnuť týmito dvadsiatimi stranami? Nebuďte smiešny. Hovoríte o organizovanom zločine a do ruky mi dáte takýto toaleťák. Buďte rád, že vás, so všetkou úctou, rovno nevyrazím,“ teraz už naozaj pritvrdil.

Policajt, ktorý sa doposiaľ cítil byť na koni, odrazu zneistel. Pochopil, že Félix nebude len tak hocikto. Aj keď to mohol čakať. Šéf oddelenia, ktoré schvaľuje vykonávanie eutanázií za peniaze. Prakticky boss nájomných zabijakov… Nenechal na sebe svoju predpojatosť a zaskočenie znať a začal svoje predbežné vypočúvanie otázkami, týkajúcimi sa štatistických údajov a histórie spoločnosti. Na väčšinu z nich mu Félix nedokázal odpovedať. Nikto ho neupozornil, že ho čaká nemilá návšteva a on by si mal prichystať patričné podklady.
Muž zákona to chápal a pokojne pokračoval: „Takže Choice sa zaoberá, ako to nazvať slušne, legálnou eutanáziou?"

Félix sa s podobnými otázkami už stretol, a tak rovnako pokojne, no vážne odvetil: „Laicky sa to dá nazvať aj takto. Bolo by to však zmätočné. Naša činnosť sa opiera o platnú legislatívu, spolupracujeme s mnohými zdravotníckymi zariadeniami v krajine i v Európskej Únii. Preto je slovo legálna zbytočné používať. Naše zákroky možno pokladať za eutanáziu. A to, že sú legálne je samozrejmé, inak by sme to nerobili. Preto by som sa pre istotu vyhol slovám, ktoré vzbudzujú predpojatosť. Ak človek počuje výraz legálny, hneď má pocit, že ide o niečo negatívne, dokonca skúma, prečo je vec s prídavným menom legálna povolenou. Je to zvláštna, ale dokázaná vec. Žiaľ, pre konzervatívnu spoločnosť v niektorých zahraničných štátoch ešte nemôžeme tvrdiť, že máme celoeurópsku pôsobnosť. Veríme však, že k tomu skôr či neskôr dôjde. Naše služby patria do oblasti medicíny. V skratke sa dá povedať, že ľuďom v bezvýchodiskovej situácii pomáhame ich trápenie ukončiť. Eutanázia je zavádzajúci výraz. Tou je totiž usmrtenie pacienta na jeho vlastnú žiadosť, no bez preverovania ďalších okolností. Pri našom systéme prichádza k detailnému prešetreniu a k niečomu ako usmrtenie pacienta na základe jeho rozhodnutia vo chvíľkovej agónii nemôže dôjsť."

„Ale podstatou činnosti spoločnosti je usmrtenie človeka," snažil sa vyšetrovateľ rozhodiť Félixov pokoj.

„Áno, ale usmrtenie v čisto anatomickom a medicínskom chápaní. Títo ľudia sú často duševne mŕtvi už dávno pred tým, ako ich prípad začíname vyšetrovať. Pre mnohých ide o pomyselné vykúpenie, pre veriacich zas o dosiahnutie večnej dôstojnej existencie. Muky, ktoré prežívajú totiž nemajú so životom, aký ho poznáme, nič spoločné. A výraz usmrtenie by som určite nepoužil. V dnešnej spoločnosti vyvoláva taktiež príliš negatívne asociácie."

Po tejto odpovedi policajt v čiernom kabáte pochopil, že Félix nebude protivníkom, ktorý by svoju slabinu odhalil hneď v prvých vetách. Pri neohlásených inšpekciách, či vypočúvaniach sa zvykol dostať ku koreňu problému bez väčších problémov. Na objekte, ktorý vypočúva už dokáže rozoznať mieru presvedčenia, pocit viny, či neistotu hneď v úvode. Keď však videl, že jeho protivník nadobúda istotu a dokonca sám predostiera niektoré vysvetlenia, či názory, s naoko milým výrazom v tvári zložil kabát na vedľajšiu stoličku. Pohodlne sa usadil a preložil si nohy cez seba. Akoby chcel dať najavo, že ho čas netlačí a problém môžu rozobrať dopodrobna. V skutočnosti bol nervózny a celému prípadu nerozumel dokonale, neveril ani zneniu dokumentov, ktoré držal v ruke a pred niekoľkými minútami sa nimi svoj objekt vypočúvania nešikovne pokúšal zastrašiť.

Vyšetrovateľ Dinis bol človek, ktorý veril v ľudskú hlúposť a omylnosť. Na kraji Félixovho stola zbadal niekoľko zväzkov, zjavne dokumentov týkajúcich sa niektorých prípadov, na ktorých Choice práve pracuje. Svoju domnienku si potvrdil otázkou. Félix nemal dôvod klamať a prikývol.

„Áno, sú to aktuálne prípady. Prirodzene, nesmiem o nich hovoriť. Povolenie by vám mohol dať hoci aj sám minister. Musíte si ho žiadať na ústavnom súde. A to, že sa tu spolu rozprávame, teraz stojí nemálo ľudí značné bolesti,“ snažil sa dať policajtovi ešte raz dôrazne najavo, že v budove nie je vítaný a pokúsil sa v ňom vyvolať pocit viny.

Neúspešne. Vyšetrovateľ ho akoby ani nepočul. Stále si sedel v absolútnom pohodlí a pokračoval: „A čo je vašou konkrétnou úlohou? Schvaľujete celé rozbehnutie prípadu?"

„Ja vediem mravno-etické oddelenie. Zameriavam sa teda na odôvodnenosť požiadaviek klientov z mravného hľadiska. Na to, či sa zhodujú s tým, čo je v súčasnej spoločnosti považované za normatívny vzorec dobra a súhlasu. Do úvahy beriem aj religiózne pomery, či osobné údaje klientov."

Na otázku vyšetrovateľa, či dokáže prípad posúdiť len z papierov odvetil, že si chodí okolnosti overovať často aj osobne.

„Môžem sa spýtať, čo je v súčasnej spoločnosti považované za normu dobra? Prepáčte, ale podľa mňa je vaše oddelenie len nefunkčným orgánom, tak či onak, subjektívneho posudzovania prípadov. Vidím tu pred vami kopu papierov. Bohviekoľko ďalších prípadov ešte odobrujete. Jednoducho neverím, že dokážete každému z prípadov venovať plnú pozornosť, že si ich skontrolujete aj osobne. A to bez urážky, jednoducho sa to stíhať nedá."

Táto otázka Félixa trochu vyviedla z miery. Vedel, že na ňu nedokáže odpovedať plnohodnotne a trocha sa ho dotkla aj narážka, ktorá ho mala nielen uraziť, ale vyvolať v ňom aj pocit viny za pokazený prípad, ktorého sa škandál týka. Vo vnútri si úspech policajta priznával. Teraz však nebola vhodná príležitosť na to, aby pôsobil neisto a vyvolával pochybnosti nad procesmi, ktoré každý deň riadil.

„V prvom rade to nie je moje oddelenie. Ja ho síce vediem, no každý z inšpektorov oddelenia pracuje samostatne. Ja na ich činnosť len dohliadam, prípadne pracujem na prípadoch, s ktorými si ostatní nevedia dať rady. A aj to je dôvodom, prečo všetko stíham. Moji ľudia sú natoľko zvyknutí prezentovať mi prípady, že väčšinou nemám absolútne žiadny dôvod riešiť nejaké pochybnosti. Každého jedného som na ich posty vybral ja. Verte mi. Ak stavíte na toho správneho, dokáže vás niekedy aj prerásť,“ hovoril Félix razantne, no pôsobil úprimne.
Zrejme preto, že odpoveď mala za úlohu upokojiť a presvedčiť aj jeho samotného. „A k tej otázke – čo je dobré. Pán inšpektor, položili ste mi ju s vedomím, že sa nedá zodpovedať bez prípravy. Nedala by sa exaktne zodpovedať ani po dlhšom uvažovaní. Môžem povedať len toľko, že sa držíme istých všeobecne platných vzorcov, či etík..."

V tom ho Dinis prerušil: „Ale mravno-etickú politiku firmy ste vytvorili práve vy. Nie je to tak? O akých etikách hovoríte?"

Félix sa otočil a siahol po jednom zo spisov na polici. Vrátil sa do pohodlnej polohy a hodil ho vyšetrovateľovi pod nos. Je pravda, že mierne prudko a vulgárne. Čiastočne tak aj chcel pôsobiť.

Ukážka z krimi knihy Tomáša Lemešaniho Dôvod

„Pán Dinis, tento dokument je akousi sociologickou Bibliou, ktorú používajú najmä pracovníci médií. Ide o niekoľkoročnú štúdiu európskych sociálnych antropológov a odborníkov pre cieľové skupiny. Môžete sa z nej dozvedieť v presných kvantitatívnych údajoch, s akými postojmi jednotlivé časti populácie súhlasia, či nesúhlasia v rôznych situáciách, problémoch, či takzvaných národných postojoch. Národné postoje sú sčasti ovplyvnené národnými, ba dokonca kontinentálnymi obyčajmi. Ide o zložitú problematiku, ktorú nemožno vysvetliť na jednom, ba ani na stovke sedení. Podstatným je fakt, že ak si hodnoty v dokumentoch spriemerujete, dospejete k údajom, ktoré sú akýmsi zrkadlom miestnej spoločnosti. Vďaka tomu, môžeme tvrdiť, že vieme s čím súhlasí a nesúhlasí väčšina obyvateľov istého územia. Vychádzame z niekoľkých podobných štúdií a množstva prieskumov, či precedensov, ktoré boli prijaté na našom území, aj mimo neho. Divili by ste sa, ako často sa názory ľudí nezhodujú s platnou legislatívou. V takýchto ošemetných prípadoch sa, samozrejme, a často by sa hodilo aj slovíčko „žiaľ“, prikláňame na stranu zákona."

Po monológu prezentoval Félix inšpektorovi niekoľko štúdií zo spisu, o ktorom hovorili. Vysvetľoval mu, že keď projekt vznikal, nemal za úlohu iba vyrábať zisk a všetko zákonne očistiť. Mal za úlohu aj čo najviac kopírovať ľudské potreby. Ich uspokojovanie posunúť na čo najvýraznejšiu úroveň.

„Mohli sme na ľudí kašľať. Po tom, čo nám procesy odobrili európski aj štátni zákonodarcovia a súdy, sme na názory ľudí mohli viete čo. Zhodli sme sa však, že nechceme byť nejakým opozitom konzervatívnej spoločnosti. Do tejto role nás pasuje už samotná činnosť, ktorú vykonávame. Aby sme ukázali, že chceme byť naozaj humánni, rozhodli sme sa pracovať aj s názorovými štúdiami. Nechceme nikoho poburovať. Aj keď to, prirodzene, nie je vždy možné.“

Pôvodne pokojný vyšetrovateľ, ktorý pôsobil, že je nad vecou sa odrazu tváril roztrpčene. Musel priznať, že ho Félix svojim výkladom prekvapil. Možno až presvedčil. Rozhodol sa teda rozlúčiť. Ešte predtým svoj objekt vypočúvania poprosil, či by si zväzok dokumentov, ktoré mu boli podhodené pred tvár, nemohol skopírovať. Félix tušil, že policajný vyšetrovateľ tým niečo plánuje docieliť.

„Poprosím sekretárku, aby vám na emailovú adresu poslala názov štúdie. Keď vás tak veľmi zaujíma, nájdete si ju v plnej verzii vo vedeckej knižnici. Toto je firemný dokument, so súkromnými poznámkami, o ktorý by som po tuhej práci nerád prišiel v hŕbe policajných spisov na vašich preplnených stoloch," rozhodol sa Félix so svojim sokom v rozhovore rozlúčiť nepriateľsky. Víťazom sa však predsa len stal vyšetrovateľ, ktorý naschvál až na samý záver dodal, že sa s ďalšími otázkami vráti o dva dni.

Félix odchádzal z kancelárie mierne rozladený. Na jednej strane mal zo svojho výstupu pred vyšetrovateľom dobrý pocit, na druhej sa obával ďalšieho spoločného stretnutia.

Cestou sa ešte zastavil vo veľkom oválnom vestibule, ktorý bol predsieňou riaditeľovho sídla. Sekretárky sa len spýtal, či vo vnútri práve neprebieha nejaké rokovanie. V skutočnosti ho to však nezaujímalo. Vedel, že ho Peter príjme za akýchkoľvek okolností. Jemne zaklopal a po prechode cez prah dverí sa oprel o malú mahagónovú skrinku, ktorá slúžila ako bar. Vytiahol fľašu fernetu a rozlial ju do dvoch dvojdecových pohárov.

Peter sediaci o zopár krokov ďalej pri mohutnom stole si vôbec nevšímal, čo sa deje pred ním. Félixove kroky, či spôsob zaklopania už dobre poznal. Pohárik alkoholu po ťažkom dni bol ich častým rituálom, ktorý vykonávali ako akýsi znak vzájomnej spolupatričnosti. Keď podpísal posledný dokument, zložil okuliare na stôl, podišiel ku skrinke a vzal pohár do ruky.

Čítajte aj:

Dôvod. Eutanázia ako biznis

Dôvod. Ako dopadne hra o cenu života?

..