Stabilita, ktorú chránia

Keď začiatkom roka zaplnili ulice desiatky tisíc Slovákov, volajúcich po zmene pomerov v krajine, vládni politici hlasy nevypočuli. Vraj preto, že chceli krajinu ochrániť a udržať jej stabilitu.

Stabilná však ostala iba pachuť oligarchického režimu, ktorý tu roky budovala skupina ľudí z ranno-kapitalistického biznisu, polície a justície.

Ak by k zmene pomerov došlo na jar, predčasné voľby by vraj ohrozili budúcnosť krajiny. Podľa vládnych partnerov by predčasné voľby vpustili do kľúčových štátnych funkcií „polobláznov, pred ktorými má Slovensko chrániť Boh“.

Hoci pri pohľade na psychotické grimasy Róberta Fica v prezidentskom paláci človek pochyboval o tom, že vo vrcholovej politike polobláznov ešte niet, dalo sa, hoci len s veľmi ťažkým srdcom, dávať vláde zapravdu v tom, že by predčasné voľby pri nešikovnosti večne opozičných SaS a Oľano mohli nebezpečne posilniť Kotlebových neonacistov a iné „protisystémové“ zoskupenia.

Človek mal dojem, že si po strate morálneho kreditu ľudia okolo špičiek Smeru zavrú ústa, vstúpia do svedomia a pokúsia sa aspoň ako tak napraviť si, v záujme zachovania politickej budúcnosti, čiernočiernu reputáciu.

Žiaľ nestalo sa. Ako sa zdá, kolotoč, ktorý roztočili, sa krúti tak rýchlo, že z neho nedokážu vystúpiť. Únos vietnamského podnikateľa, na ktorom sa spolupodieľali slovenské policajné a diplomatické orgány, ukazuje, že vedenie Smeru nepozná mieru.

Únos, ktorý vrhá na krajinu, ktorú radi prezentujú ako úspešnú a progresívnu, podobný tieň, ako tomu bolo v dobách najtemnejšieho mečiarizmu, sa sice stal v období, kedy mali ľudia z Ficovho kabinetu pocit neohroziteľnosti, zatajovanie informácií, zatĺkanie, arogantné vystupovanie a agresivita, miesto snahy zarážajúce informácie vysvetliť, však pochádzajú z „pofebruárového“ obdobia.

Keď sa vládni predstavitelia v marci zúfalo pokúšali zvrátiť pád vlády, sľubovali veľké zmeny. Slušnejšie vystupovanie, komunikáciu s verejnosťou, vysvetlenia toho, čo sa udialo v súvislosti s vraždou novinára a jeho snúbenice, či profesionalitu.

Čítajte ďalšie komentáre autora:

Zvykli sme si na to

Hodnota života podľa kapitána Danka

Homosexuáli a moslimovia. Čo skutočne trápi Slovensko?

Kto vyje s vlkmi a kde je skutočná bezpečnostná hrozba

Takmer po polroku však, žiaľ, nevidíme nič z toho. Smer je naďalej populistický a arogantý, jeho ministerka vnútra klame a zastiera, vládni partneri sice ukazujú ramená, ale len naoko, po dobu, než niečo politicky zarobia.

Unášanie ľudí, ktorým hrozí neľudské zaobchádzanie, nepatrí k tomu, čo by mali úspešné krajiny, ktoré chcú byť v akomkoľvek jadre Európy robiť. Zatajovanie, klamanie a zbavovanie sa zodpovednosti, nie je tým, čo by mal nový minister vnútra sľubujúci zmeny robiť. A ľudia, ktorí to so záujmom o to, v akej krajine žijú, myslia vážne, by nemali mlčať.

Nech sa Robert Kaliňák snaží z podozrení okolo jeho zapojenia do únosu vyvliecť akokoľvek, má problém. Nehovoria o tom totiž len slovenskí novinári, na ktorých s chuťou pľuje celú dekádu. Podozrenia vyslovujú nemeckí novinári, vyšetrovatelia, aj špičky slovenskej prokuratúry.

Toto nie je tá stabilita, ktorú sme chceli, aby v marci Peter Pellegrini zachránil. Radšej než takúto stabilitu, by sme si mali priať čokoľvek iné, možno aj divoké predčasné voľby plné rizík.

 

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope