Politika s.r.o.: Druhá svetová vojna extrémistu profesionála

Aj keď označenie pravicový extrémista neznáša, Tomio Okamura svojimi výrokmi mnohokrát balansuje na hrane toho, čo by sa dalo označiť za popieranie ľudských prav.

Politik, ktorý si biznis postavil na osvete myšlienky priamej demokracie, si šírenie extrémizmu sám všíma. Na rozdiel od väčšiny spoločnosti, či ľudí hľadiacich na fakty však ohrozenie demokracie vidí inde, ako v jeho banálnom popieraní holokaustu, či neprestávajúcej štvavej kampani voči Islamu.

"Nad Európou sa opäť sťahujú mračná a organizované násilie v podobe novodobého fašizmu je veľmi blízko. Svet riadia ľudia a organizácie, ktoré sa zaštíťujú humanizmom, ochranou ľudských práv a slobôd, práv detí, práv národov a inými právami. V skutočnosti ide len a len o peniaze a zisky, o prírodné zdroje, o ekonomickú moc, o ovládnutie ľudstva a o riadenie ľudských zdrojov. O tom, o čom sme si ešte nedávno mysleli, že je len konšpirácia, o tom dnes môžeme povedať, že je skutočnosťou. Chápadlá týchto všemocných zasahujú aj do vnútorných záležitostí jednotlivých štátov. Globálna propaganda a mediokracia ovplyvňuje dianie každého národa. Je ľahké vyvolať neistotu, strach, zneistiť ľudí a zadať príčinu ku konfliktom a dokonca k nepokojom, násiliu a vojnám," napísal 9. mája 2014 k výročiu skončenia Druhej svetovej vojny Tomio Okamura.

Na jeho Facebooku sa to hemží rôznymi výzvami k boju proti humanitárnym organizáciám, či tradičným politikom, ktoré považuje za nových fašistov. "8. máj je považovaný za historický deň, kedy bola podpísaná kapitulácia Nemecka a oficiálne ukončená Druhá svetová vojna. Takmer po sedemdesiatich rokoch zažíva Európa otrasné udalosti a jej krajina sa ocitajú na prahu tretej svetovej vojny," dodáva Okamura volajúci po hodnotách, rodine a láske.

Jeho znamenité protichodné názory na dianie okolo konca najväčšieho vojnového konfliktu histórie môžeme sledovať rok za rokom, od doby čo sa preorientoval na biznis naháňania hrôzy a šírenia konšpirácií.

V roku 2016, v deň výročia Pražského povstania, spochybnil v rozhovore samého so sebou na Parlamentných listoch úlohu amerických vojsk pri oslobodení Plzne.

"Američania bohužiaľ reálne nikdy Plzeň neoslobodili - pár ich prišlo do mesta oficiálne slobodného. A to, že dorazili až do Plzne, bolo dané jedinou vecou - niekto niekde inde musel vybojovať naozaj kruté bitky pri Kursku, pri Stalingrade, pri Leningrade. Američania vstúpili do Európy v podstate až keď bolo jasné, že Sovieti porazia Hitlera, a hrozilo, že oslobodia Európu sami. Stalin po dlhú dobu žiadal o otvorenie frontu na západe, ale takzvaní spojenci boj naopak odďaľovali, aby Rusi čo najviac s Nemcami vykrvácali. Avšak faktom je, že rovnako odpornú politiku viedli napríklad aj voči de Gaullovmu Slobodnému Francúzsku a do poslednej chvíle podporovali pronacistickú vládu z Vichy. Svet nie je čiernobiely a každý v ňom obhajuje hlavne svoje záujmy. A potom tu máme ľudí, ktorí milujú legendy - doprajme im ich, ale súčasne je potrebné vidieť aj fakty," opisuje fakty z jeho paralelného vesmíru, pričom opäť spochybňuje dlhoročnú prácu historikov oprávnených súdiť udalosti vojny, či spomienky a svedectvo vojnových veteránov.

Okamura pravidelne klame nielen o bojoch počas Druhej svetovej vojny, ale aj o najstrašnejšom zločine ľudstva - holokauste. Pripomeňme, že v januári 2018 povedal, že pracovný tábor v Letoch pri meste Písek nebol oplotený a bol v ňom voľný pohyb. Spochybňoval tiež charakter táboru a už opakovane spochybňoval dôvody prečo v ňom boli Rómovia väznení.

Po tom, čo sa s protestmi ozvali aktivisti, zástupcovia rómskej menšiny aj politici, stále na svojich slovách z videoblogu trval. Zmena prišla až po tom, čo musel vec vysvetľovať hnutiu ANO, s ktorým vyjednával o potenciálnej podpore vlády, či účasti na nej. Následne sa teda ospravedlnil za vyjadrenie, že tábor nebol oplotený, uviedol však, že ho väčšinou nikto nestrážil a ľudia v ňom sa mohli voľne pohybovať. Podľa pražskej židovskej obce aj Múzea rómskej kultúry išlo o opakované prejavy popieranie holokaustu, politici, najmä z ANO a Komunistov, ktorí sa musia spoliehať na podporu Okamurovej strany, však zarážajúce slová obhajujú a hodnotia Okamurovo ospravedlnenie ako dostatočné.

Líder SPD tak naďalej môže rozširovať protirómske názory, popierajúce holokaust na českom území. Že ide o v jeho strane o silne zastúpený názor zdokumentoval už skôr jeho stranícky kolega Miloslav Rozner. Ten na zjazde strany v roku 2017 kritizoval odkúpenie ošipárne neďaleko pietneho miesta v Letoch, ktorý schválila vláda.

"Bezpochyby by som nikdy nevyhodil z okna pol miliardu za likvidáciu fungujúcej firmy kvôli neexistujúcemu pseudokoncentráku," povedal Rozner. Mladí sociálni demokrati vzápätí podali na Roznera kvôli jeho výroku trestné oznámenie.

Ako uviedol historik Dušan Slačka z Múzea rómskej kultúry, tábor v Letoch pri Písku bol oplotený a strážený už od roku 1940, kedy tu začal fungovať kárny pracovný tábor. Strážny personál zložený najčastejšie z bývalých četníkov vyzbrojených obuškami a pištoľami a so strážnymi psami tu bol aj v rokoch 1942-1943, kedy na mieste fungoval takzvaný cigánsky tábor.

"Zhruba tri desiatky dozorcov a ďalších zamestnancov tábora boli na začiatku roka 1943 posilnení o strážny oddiel, ktorý strážil širší perimeter tábora v súvislosti s obavou z rozšírenia epidémie škvrnitého a brušného týfu. Ďalej v tábore fungovala takzvaná táborová samospráva, ktorej obdobu poznáme z iných koncentračných táborov v podobe takzvaných kápov. Časť dozoru aj značný podiel trestov na internovaných teda boli nútení vykonávať sami ich spoluväzni," uviedol historik vo vyhlásení.

Ako dodal, od augusta 1942 do augusta 1943 prešlo táborom 1309 osôb, mužov, žien a detí. Najmenej 326 z nich pobyt v tábore neprežilo. Časť internovaných, najmä tí, ktorí boli pri selekcii do transportov do koncentračného tábora Auchwitz II-Birkenau vyhlásení podľa fyzicky-antropologických znakov za "necigánov", bola prepustená. Asi 500 internovaných bolo z tábora transportovaných do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz II-Birkenau, kde väčšina z nich zahynula. Okamurove slová sú teda zreteľným popieraním holokaustu.

Na podobnú kritiku je však Okamura háklivý. Keď za fašistu, neonacistu, či aspoň xenofóba niekto označí jeho, zem sa trasie. Kritiku za bagatelizovanie desu v rómskom koncentračnom tábore v Letoch označil za kampaň, ktorá má za cieľ vylúčiť SPD z rokovania o zostavení vlády.

Čítajte aj:

Okamurova Politika s.r.o. Vzniká nová kniha o kráľovi českej xenofóbie

Podivný idol xenofóbov Olivie Žižková

Sám líder strany si pritom počas tohto pojednávania veril do tej miery, že žiadal odstúpenie ministrov Roberta Pelikána, Martina Stropnického a Karly Šlechtovej. Prekážalo mu, že všetci otvorene označili SPD za ultrapravicové, či extrémistické hnutie. Šlechtová použila výraz fašistická strana.

Samotný Okamura často zdôrazňuje, že sa s rasizmom kvôli svojmu pôvodu stretáva. Odsudzuje ho, ale za skutkami poškodzujúcimi a šikanujícími menšinovo zastúpené národnosti vidí paradoxne multikulturalizmus a údajné podporovateľov migrácie.

Podobnú predstavu o extrémnej pravici prejavil začiatkom apríla 2018 stranícky kolega Okamuru Radek Koten. Politik známy svojím neustálym obhajovaním geopolitických záujmov Ruska bol šokovaný tým, že niekto rozbil sklenenú výlohu s plagátom lídra strany vedľa jej sídla v Třebíči. Rozbitú výlohu a polep nálepkami "antifa" nafotil a zdieľal na Facebooku s komentárom "Začína nová, Krištáľová noc '?".

Bez toho, aby niekto obhajoval antifa výtržníkov, veľkú časť verejnosti zarazilo prirovnanie rozbitého výkladu ku kľúčovej udalostí nacizmu. Krištáľová noc je názov noci z 9. na 10. novembra 1938. Je odvodený od črepov rozbitého skla z okien a výkladov židovských obchodov, domov a synagóg. Išlo o začiatok krvavých a majetkových perzekúcií, ktoré viedli až k holokaustu.

 

Tomáš Lemešani, podporte nás na Hihite